piatok 26. júla 2013

POKUS O 100FAI DO TRETICE VŠETKO DOBRÉ

26.7. Ešte večer pred, volám bratkovi že to bude deň ako z veľkej knihy. Dohodneme sa že pôjdeme na Donky aj napriek predpovedi, ktorá sa mi vidí divná. Deň začínam 6 kilometríkov dlhým ranným behom. Spal som možno dve hodiny a to je predzvesť toho že to dnes pôjde.Už o pol siedmej ráno vidím že to bude dnes paráda. Kumulky ako z rozprávky sú naskočené na Skalke aj Poľane. Po troške ranného nedorozumenia a s drobným meškaním, vyrážame. Po kúpe lístkov, tesne nestíhame lanovku o desiatej. Popri čakaní na ďalšiu preberáme taktiku na dnes a ja úplne zabúdam na Maťa Kuhajdu, ktorý nás prekvapí a volá ku nemu do IGLU na kofolku. Kecáme a preberáme čo máme dnes na pláne pri pekne orosenom trojdeci. Díki Ti Maťo!
  Sme tu o pol hodinku neskôr ako som plánoval, no nevadí, snáď to doženieme. Na štarte sa veľmi rýchlo chystáme a skáčeme do toho.
Hodín je vyše práva a tak to šlape. Natočených 2100 metrov už na štarte. S  týmto stropom musíme odlietať lebo mraky už pekne ťahajú. Na Krížnej sa to už trocha zatieňuje, darmo sme tu o pol hodinu neskôr a tak je aj moje počínanie rozpačité, rozhodujem sa nepokúšať a neťahám to za hrebeň zatiaľ čo bratko áno. Tu sa vzďaľujeme, ja sa rozhodujem ísť svojou cestou a bratu mieri po tom istom hrebienku naspäť na donky kde sa to akurát všetko zatieňuje.
  Mne naskakuje cesta na Prašivú a tak nedotáčam a mastím polkou popod peknú radu. Za nedlho mám opäť nakúpené výšky na známom mieste a  po cikpauze mastím na hrebeň. Pred Latiborskou vidím akýchsi kaderníkov v teréne. Čučoriedky tuším dozrievajú v auguste ale aj tak tam čosi poriadne češú. Ušŕkňam sa a keďže ma nevidia spúšťam na nich rev. Trošku sa zháčia ale keď vidia že mierim inde, venujú sa svojmu čudnému remeslu ďalej. Celý čas jastrím po oblohe sťa letecké eso Pokryškin, či ma dobieha Cypo alebo nie.








Rozmýšľam či letieť severnou alebo južnou stranou, rozhodujem sa pre sever ako teraz večer vidím, dobre som urobil. Cypo to šupne za latiborskou tam a zdržuje ho to. Ponad Chopok presypem na plnom, nikde nijakého padáčkara nevidím. Divné ani Tufoza tu niet a to už čo je?!


 Otáčam rebierko za Ďumbierom a už stereotypne všetkých pozemšťanov zdravím symbolickým kývaním. Začínam cítiť protivietor a tak po závetriach za jednotlivými rebrami, klesám. Okolo skál letím dobrú stovku metrov pod vrcholom a prvý raz vidím z padáku kamzíky. Sypú sa dole kopcom ako nič.
  Začínam stresovať lebo výška 2150 je kritická, stačí chvíľa a som pod úrovňou kopcov, na holých častiach pristávať je zbytočne vysoko a dole sú len plytké lesy. Pristávačiek je tu toľko, že na prstoch jednej ruky by som porátal všetky na severnej strane a to nehovorím o južnej :D. Ale ak si natočím viac ako 2150mnm a  trafím ďalší stupák ktorý ma z radosťou potiahne cez predpísanú výšku je celý let v prdeli (kompetetných by som raz zobral na tandema po NT alebo Fatrách že by pustili také malé hnedé, možno aj väčšie, do tých vyžehlených gaťov). Ohľadom výšok na SVK sme sa napolemizovali dosť, ale pravda je taká že by to malo byť všade rovnaké. Keď sa u nás lieta 2450+70metrov tolerancie chyby GPS (:D) tak sa tak bude lietať všade, nie aby ktosi napísal... hmm som to mal "povolené". Ak chceš lietať ako rádioamatér, po TMA, CTR, nech sa páči. Lietaj si aj v tropopauze, ale v SÚŤAŽI to NEMÁ ČO ROBIŤ!!

  Za Derešmi ma dobieha Cypo, ja som zasratý v kotlíku zo sto metrov pod hrebeňom a tak točím aj sračky aby som sa vydvíhal. Po ceste ma obiehajú kadejaké lamináty a iba ja s blaníkom nedelfínujeme ale musíme vytáčať.Ponad Magurku skáčem peknou radou mrakov smerom na Salatín, tesne pred ním sa však rozhodujem dobrať nejakú výšku na Malotatranskej Tlstej. Dobre robím lebo na Salatíne pekne pridrbáva SZ, ledva preletím cez závetrie v klesaní chvíľočku aj štvormetrovom. Na moje štastie Salatín dáva ako víno, dvíham sa iba do 2050mnm a vylietam cez ešte silnejšie stúpanie. Pojíma to do 2200 na plnom kotli a sklopenými ušami mláti so mnou jak s handrou v práčke. Do riti aj s kapustnými hlavami!
  Hneď nato ma samozrejme zráža k zemi ako živnostníka odvody a dane. Fučí ako sviňa, na plnom letím ledva cez tridsať kilometrov za hodinu. Ledva dolietam na vyhliadnutú, nasvietenú a nafukovanú stranu, už to lúpem hore ani med. Zase iba do 2150mnm čo sú ledva 2/3 výšky základní, podľa rannej predpovede. Aaaach toľko premrhaných možností :( Po rebre si naletím najsilnejší stupák a dotáčam len dvojku lebo mi naskakuje cesta na Choč. Plný kotel a valím.
Na kopčeku Čabrať sa to utrhlo celé a tak točím len pár otočiek, valím stále na Oravu. Slintám nad mráčkom čo sa spravil nad Valaskou Dubovou ale nie som si istý či ma podrží. Letím smerom podeň, kým nemám iba 13stoviek nadmorských a potom kašlem naň a radšej za stratu pár minút to opieram o západné rebrá Choča. Čosi pritáčam a pokračujem. Do rovín mieri môj tátoš, myslím že už by to mohlo fungovať, mraky sú pekné aj tam. Vidím kohosi na padáku. Myslím že je to Jaríča..nie som si istý lebo už vidím od únavy dvojmo. Teraz ma napadá či to nebol Bombardér Kaučo, štíhli padák to bol dosť...nakoniec je to ktosi neznámy.  Čo však čert nechcel, fučí tu akosi moc a myslím že mi to nevydá na otočák, Kubínka je sakra ďaleko proti vetru cez iba veľmi jemne zvlnenú Oravu. Je tu krásne toť pravda ale vyhniť tu nechcem. Otáčam sa teda na posledné rameno po vetre a vzývam všetkých bohov, najma Ailosa že by mi nejaké bidielko ukázal. Trt makový, Ďuro, si nenažraný a nič ti nedám, rečie ten boh vetrov a ja hnijem ako hruška. Prispievam tými svojimi "vetrami" :D ale akosi slabé sú, darmo, nevyjedám ambróziu. :D
  Ja sa však nevzdávam a  stále dúfam že sa pridvihnem, moje šance rapídne klesajú ako sám klesák k zemi. Nieeeee, to nemôže byť pravda! Musím, musím a ešte raz  MUSÍM sa tu niekde zodvihnúť!!!! Nad lesíkom smrekovým, pípne vário slabučko. Razom ožívam, prihováram sa plachietke nežne, ako dievčaťu :D "toto nesmieme stratiť!" Ach keby ja ľahší bou, možno by to aj lepšie stúpalo! Bojujem dvesto metrov nad zemou. Pomaličky sa polmeter na ledva polotočke snažím dostrediť...Výraz na mojej tvári by sa isto nedal popísať. Kričím, ziapem od radosti, ale viem že to stále nemám vyhraté, hodín veľa a na štart ďaleko.Ale dačo predsa len nastúpavam a preskakujem na kopček vedľa Choča a načúvam hudbe dvojmetrového stúpania. Kríza zažehnaná, môžem cikpauzovať a dopĺňať do miešačky, už ma od hladu krčí. Našťastie som proti tomuto večnému môjmu problému patrične vyzbrojený. Mamči patrí polovica kilometrov za tie chlebíky! :)
 Výhľad na severné skalné steny toho gruňumi berú dych, hneď to zvečňujem. Ešte si čosi pritáčam v štvorkovom bidle ktoré ledva stačím ustrediť a rýchlo, rýchlo musím vylietať už v 2100, uff ako som len dobre spravil!!! Nalietam totiž sedmičkový super bomba výťah a ledva dupem plný kotlík a sťahujem uši aby som nepredrbal výšku. Už len málo chýbalo aby som pominul :D. Má iba sto metrov šírku ale aj tak stačí aby ma potiahlo do 2300+ a to už je strašne veľké čislo! Bodaj vás porantalo kapustné hlavy a rovno na Škaredú Stredu keď máte mena! Nevyberiem si, lietať podľa pravidiel starších ako ja sám stojí nervy. Buď si na zemi kde to nefunguje, alebo musíš opúšťať stúpanie v tom najsilnejšom a vlietať to samozrejme najsilnejšieho klesáku. To je radosti!

  Rozhodujem sa vracať po východnej strane doliny na Donky. Pritáčam poctivo slabnúci stupák nad Bielym Potokom do 2350, vidiac že mi bude každý meter dobrý kĺĺĺĺĺžem s vetrom v chrbte podľa GPS aj jedna ku pätnástim.
 Teraz len s rozumom,  kľudne si nájsť ešte jeden stupák a mám to! Aj keď je to nasvietené, nikde nič, iba -0,5ms.Tak si teda kĺžem dolinou a začína to padať dvoma metrami, sakra. Nad Lipt. Osadou rozmýšľam kde sa to ešte dá pristáť, okrem Donovalov samozrejme. Vlastne už skoro nikde, ale ešte je tu čosi!! Robia nové vedienie z RK cez Hiadeľské sedlo. Dúfam že od posledna čo som tade išiel nenatiahli káble, to by bol asi prúser! Staviam svoj život na tento poznatok starý osem dní, keď som tu bol. :D. Ako na zavolanie dosť nízko lapám slabý stupák zanášaný vetrom smerom na štart. Pomaličky a trpezlivo točím, užívam si pocit eufórie a predstavujem si ako dovejem na Donky, sadnem na pristávačke, kúpim si pizzu, piveo a budem vegetiť. Prerušuje ma Cypov telefonát, oznamujem mu príchod na Donky do pol hoďky. To sa však nekoná lebo stupák končí v 1400mnm a tak sa vydávam smer štart.
  Dúfam že ma ešte čosi podrží a doletím na prvé lúky kdesi na V strane Novej Holi. Ani to sa však mi však nepraje, nedoletím to. Keď vidím vzdialenosť na štart 1km aj dáke drobné, rozhodujem sa pristáť už aj tak na dosť vyhrotenej záložnej pristávacej ploche :D Už nemám na výber a tak pristávam, pomerne mäkko, padák padá na prvé stromy a tak ho sťahujem z dažďa pod okap. Padá totiž dole do strminy kdesi na pníky a bodliačie. Je tu toho plno a len čo mi dobije srdce ako opreteky, môžem pol hodinu vymotávať. Ale bol som rozhodnutý to dnes doviať za každú cenu.



  S radosťou na srdci stopujem, po chvíli prichádza Cypo v aute ktoré stopol za RK. Ja vidím dvojmo a na pravé oko mám radšej zavreté, mám ho totiž kvalitne vyfúkané zo speedovania. Dnes je to CARPE DIEM!
Čo sa týka počasia tak vietor vyšiel aj na flymete aj shmu, mraky tiež a aj výška základní, jediné čo im nevyšlo boli zrážky, teda nejaké boli ale tie som mal na svedomí ja. :D
  Som neskutočne rád že som to dokázal. BEZ AKÝCHKOĽVEK PODFUCKOV!!! Bez porušenia výšky!!!    ( vlastne som skákal po stromoch :D) Nie je to síce 124km ako na víťaznom padáku (?) ale určite viem že takýto let, hoc kratší a iba v mikroklíme Napantu je hodnotnejší. PREČO? LEBO SA TO DÁ AJ S ČISTÝM ŠTÍTOM!
HOWGH!


P.S. keby som letel štýlom QGR /quote George Root/ teda výšky by boli podľa mňa v pohode. :D tak letím taký trojuhas že by sa Kaučov rekord asi neudržal. Mne však stačí že je to čísté.











štvrtok 25. júla 2013

POKUS O 100FAI PODRUHÉ

18.7.  Predpoveď nejasná, na kopcoch silnejší SV 4-5ms. V rovinách slabé nič, takže som nerozhodný. Moju mienku upraví Jaríča, ktoré ide na Martinky. Keď už on vytiahne päty z domu, tak sa asi oplatí niečo uzavreté skúsiť. Rozhodnutý som ísť na Donovaly, mám to tam radšej a nemám problém s vývozom. Na štarte som opäť o desiatej, ale moje nádeje trošku skresáva dosť silný SV vietor. Odpálil som to teda zo severnej štartovačky rozhodnutý sa pridvihnúť na východnej strane Novej Hole a nejako vybojovať ten stupák v závetrí. Celkom to vychádza, točím slabé zanášané nič, potom skáčem do overeného bidla z rozhrania lesa a lúky, vytáčam tristovky nad štart a vydávam sa na trať. Smerom na Krížnu a Ostredok je to úplný med, aspoň podľa mrakov. Musím sa ale prebojovať na náveternú stranu. Po chvíľke som v poriadnom výťahu do krásnych 2200mnm. Paráda takto skoro a poriadne vysoko. Dnes to bude šlapať parádne, akurát ten vietor ma trošička trápi. Teraz síce nie je výrazný ale cítiť ho aj v závetrí za masívom  Krížnej. Vytáčam na známom miestečku a naťahujem to až na turčiansku stranu..Zatiaľ sledujem Martinky ktoré sú ani nie 20km odomňa. Veje už Jaríča alebo nie? Fotím krásny výhľad a otáčam naspäť.

   Trošku sa to začína rozlievať, ksakru v tieni je za 5 minút celá cesta na Donky aj smerom na Vysokú. Mením plán a sypem na plnom kotli na Donky, prichádzam tesne do tieňa, takže by ešte niečo fungovať malo, aspoň dúfam. Pod Zvolenom v peknom závetrí nachádzam bidlo dňa, stúpam rýchlosťou 3ms, paráda trošku poodletím po vetre a nájdem 5ms+ to už je šupa, rýchlo dotáčam 2100 a pádim zo stupáku preč, mrak ma trošku nasáva ale rezervy mám dosť, takže sa nemusím báť že by som porušil svoje zásady.




 Po preskoku pod Prašivú som nútený vyčkávať lebo akosi to tu ešte nefunguje. Po pol hodine mám nakúpené do dvoch kilometrov a môžem mastiť po hrebeni. Nosí to krásne, drží aj svah lebo fúka celkom svižne.Na Chopku prelietam tak tridsať metrov ponad kurzíkov čo sú tu, súdiac podľa skajáckych krídel, s Mensákom a pozdravujem ich.





Na Ďumbieri otočka, fintičkujem popred turistov ktorý ticho závidia a ja im môžem podať ruku. Letím čo najrýchlešie preč, dupem plný a začínam cítiť protivietor.



 Cestou naspäť si kurzíkov fotím už s väčšej výšky. Výhľady sú zase neskutočné. Ako prilietam na Dereše asi dvadsať metríkov pod vrcholom, prichádza prífuk a ja púšťam speed, stúpam rovným letom pomerne blízko popri kopci a všímam si ďalších vyjavených turistov ktorým som sa zjavil pred očami /šľapú po južnej strane hrebeňa/. Pozdravujem aj týchto nešťastných pozemšťanov kývaním a revom ako z pekiel /vždy mám taký hlas keď letím, neviem prečo :D / valím si to ďalej. Na rebre pred Magurkou to vylietam popod pár pekných mráčikov smerom na SZ. Drží to krásne, dokonca nakupujem výšku aj na plnom speede, len tá dopredná rýchlosť ma straší, no ukľudnujem sa tým že pri takýchto podmienkach tých 10-15km proti vetru uletím. Dal som to raz aj na jar http://www.xcontest.org/world/cs/prelety/detail:durifuk/1.5.2013/10:15 /ale keďže sa bratia jedni nemenovaní postarali o to aby sme z Baranova nemohli lietať tak to mám zrušené, takže opäť ďakujem, skončíte v pekle! :D / pod posledným mráčkom hladám stúpanie na dobratie výšky ale nejako to neviem nájsť a tak sa nechám zafúknuť naspať, nikde však nič použiteľné a tak po chvíli pristávam na baletku v údolke silnej tak 8-10m  na streche akéhosi kravína.
Nuž tak mi treba, chcel som stoj čo stoj letieť fai aj keď fučalo a dal sa zavrieť nejaký podradný plochý 80km. Keďže ja takéto trate nelietam tak mám z toho 80 voľný. Nevadí mi to, idem sa vykúpať do čistej bystriny ktorá má tak 10 stupňov. Všímam si ako dookola mláti smrekmi... ufff ešte štastie že som to posadil tak ako som to posadil. Oberať sa z tridsať metrových smrekoch kdesi pánubohu za chrbtom nepatrí medzi moje záujmové činnosti...možno by aj ale akosi mi na to nevychádza čas. Kým vyleziem z potoka mám nohy necitlivé ale je mi krásne. Pribehnem na cestu.. a čuduj sa svete, hneď ide auto a berie ma! Stopom stretávam nejakých nemčúrov ktorý sa vracajú tiež stopom kdesi z východu, a potom turka v kamióne ktorý nevie ani mäkké F, ani anglicky, nemecky či rusky. Ako to títo ľudia dokážu, ísť do cudzích krajov a nevedieť sa opýtať ani koľko je hodín... čistý rokenroll. Ako podriemkavam počúvam ako asi nadáva na tých rped nami čo sa vlečú hore Donovalmi... :D tá turečtina je ale vtipný jazyk, hádam ešte viac ako maďarčina. Super deň za mnou.

POKUS O 100FAI PO PRVÉ

17.7. Ďalší z letových dní ktorý stojí za zmienku. Deň taký dosť neurčitý, vyzerá že ten severný vietor nebude moc silný, ale na hrebeni Nízkych Tatier, najmä južnej strane kreslia na mapách zrážky. Rozhodnem sa ale ísť, záfuky zo Súče ma už nebavia a tak mierim stopom na Donovaly, vyrážam síce neskoro, okolo 8 hodiny zo ZV ale ešte ani nedobehnem na stopovací flek na BB a už ma berie veľmi milá slečinka a rovno na Donky! Paráda, po ceste kecáme o kadečom. Mraky už z auta vyzerajú suprovo, o pol desiatej na lanovke ma ide od nervozity vystrieť. Na štarte sa však skľudním a nervozitu premieňam na odhodlanie letieť 120FAI trojuholník, taký ako na Slovensku neuletel ešte nikto podľa pravidiel a na normálnom padáku.

 


Na štarte všetko poctivo chystám, vyjedám chlebíky a koncentrujem sa. Na štarte dlho nikoho až po desiatej sa dotmolia lanovkou tandemisti Filip a Hôrka. O 10:20 štartujem, vytáčam stupáčik do mraku v 1800, krása! Je ráno, času mám dosť a tak beriem všetko doradu, pokračujem po hrebienku smerom na Krížnu.


Všade je to krásne naskákané, síce stúpania do dvoch metrov ale dá sa to letieť veľmi pohodovo.  Po prvom otočňáku si to pomaličky šiniem na polke speedu cez vysokú na severozápadnú časť Prašivej. Sledujem vývoj na južnej strane NT a rosničky mali pravdu, deknuté, mraky dosť vysoké a to nieje ani obed.


Dokonca si všímam že za hrebeňom je to aj nižšie ako on samotný :( ups. Radšej letím viacej pred hrebeňom a nie nalepený na svahu. Až na do Demänovskej doliny to je rachot, stupák a hneď plný kotel. Na Chopku vidím nejaké padáky rozložené, ukazujem im stúpanie vpredu a po chvíli vidím Tufoza ako mastí za mnou, ale to už letím na otočák ktorý som si kvôli výške základní upravil. Namiesto Ďumbieru otáčam  za Krakovú Hoľu. Výhľady sú krásne. Na Holi vidím nejakých pozemšťanov, večer sa dozvedám že to bol Bartek s ktorým som sa stretol pred dvoma rokmi na Donovaloch. Spravil mi aj fotku :) aj ja jemu bez toho aby sme tušili že sa vidíme. :)

Z Krakovky skáčem cez Demänovskú po prvých kopcoch z Liptovskej doliny. Najlepšia časť dňa, silné stúpania, mraky nosia a ja dupem furt plný.























Rozhodujem sa preskočiť ponad dolinu, krížom cez RK kde sa zrobil mrak ako kŕmna sviňa, dotáčam iba dva litre aby ma nenasalo, (poniektorý by vytáčali asi viacej a potom sa ospravedlňovali drístom "podľa QNH je to v poriadku" hoši, treba si výšku strážiť) a smažím popodeň až na Predný Choč. Mraky sa však začali rozlievať a cítim silnejúci vietor z 340°. Proti vetru do závetria a nikde to tu nechodí lebo to bolo dlhší čas zatienené. Keby som lietal "podľa QNH je to v poriadku" tak tu nemám problém. Mne sa to však z duše bridí akokoľvek podvádzať. Rozhodujem sa riskovať a obletieť Choč. V závetrí to troška labzuje ale pohodička, naletím náveterný svah ale ten drží iba v nulkách a tak vylietam dopredu smerom na Vyšný Kubín. Nasvietené pole a lesík dávajú krásny stupák tak si nejakú výšku prikupujem spolu s laminátom ktorého prestúpavam :) darmo on točí sračky po kraji. Vrátim sa naspäť na Predný Choč, po ceste prší žltý dážď zo mňa, predsa už letím 5 hodín. Doberám základňu a rozhodujem sa letieť na ľubochniansku dolinu. Zlý nápad, kým tam doletím, zatieni sa to a zdochne.    Preskočím na druhú stranu Ružomberskej doliny a bojujem v sto metroch, fučí údolka ako besná sviňa ale neviem sa vydvíhať, tak sa po desiatich minútach ako sa aj zadekuje rozpačite rozhodnem pristáť.
Nakoniec som to teda nedoletel, jeden stupák mi chýbal, je to veľká škoda. Zobral som si však ponaučenie a pokoru. Skúsim to inokedy.
   Nemôže byť všetko a hneď, to by ma rýchlo prešlo. Uletieť 120km trojuholník je predsa len ťažké. Keby to bolo ľahké, tak s toľkými "pomôckami" ako sa to kdesi na východnom Slovensku uletelo, by nebol problém 150km a viac.

TRACKLOG http://www.xcontest.org/world/cs/prelety/detail:durifuk/17.7.2013/08:21

streda 24. júla 2013

JÚLOVÁ ŠICHTA

Júl-ako ho ja poznám odkedy lietam, sú to buď búrky alebo inverzie z horúčav. Júl roku pána 2013 na Slovensku asi nemá obdoby z hľadiska lietania. Usadila sa tu krásne silná tlaková výš so stredom nad
Britániou, džentlmenom začalo pekne piecť na šišky :D Čo bolo ale pre nás dôležité a špeciálne pre lietanie, bolo to že sme sa nachádzali vo východnom sektore a stým bolo spojené neustále severné prúdenie. čo Ďalej znamená každý boží deň letové podmienky s výbornou termikou

 Teda také leto ešte Horná Súča nezažila, ja osobne som lietal od 8.7 do 23.7 každý deň okrem jedného. Už ma to aj ubíja.

PRVÉ DVOJKILO UZAVRETÉ

  Po neúspešnom pokuse na Antholzi sa vo mne koncetruje odhodlanie. Musím tu predsa niečo poriadne uviať! Ešte v ten večer odchádzame ku Graifu, tam prespíme pod širákom a na druhý deň ráno vyrážame s cieľom jasným: Sorica. Po príjazde do Tolminu zhodnotíme dnešné počasie za nevyužiteľné. Pripravíme sa preto na večernú opekačku. Ešte pred zotmením sa griluje ostošesť spolu s partiou z Olomouca: Pašík, Alina a Jirka, Jirka, Beny a zopár ďalších. Väčšina z nich to tu má nalietané tak sa pýtam na nejaké vychytávky, výšky potrebné na preskok atp. Najviac ma dorazila Alinina odpoveď na otázku kedy štartovať: že tak okolo dvánastej lebo o desiatej štartujú mimozemšťania :) to ma asi napozná. :)













 Ja už o desiatej idem driemať. Ráno je krásne divné, roztrhané altocumuly...si hovorím dnes to bude asi chujovina. Aj tak sa však nachystám šľapať a o pol deviatej vyrážame, po ceste na štart sme stretli Staníka, Oťasa a daľšiu bandu českú :D ktorá prikvitla v noci.














Cestou na štart sa počko vylepšuje a tak začínam cítiť svoju šancu. Na štarte sa to začína zapĺňať miestnymi čehuňmi a div sa svete prikvitli aj slováčiská ako: Duško Lovčický a kopec iných z TT a okolia. Medzičasom sa rozbaľujem a začínam byť nervózny. Miesty borec to nevydrží a hnije ako hruška, treba ešte počkať.


stando na štarte





Po chvíli odpáli aj Staník a Oťas... nastáva moja chvíľa! Po troške obhliadnutia si nakúpim do 17 stoviek na prvý preskok. A potom to už valí, popri kopcoch kotlík plný spolu s Benym tlačíme. Letím v podstate asi piaty alebo šiesty, predo mnou je iba oťas so staníkom,  nejaké rsfko, polaris a beny, tých previevam na plnom kotlíku po chvíli :). Mraky zakrývajú vrcholy, sú tak v 1750mnm ale to by sa malo ešte zodvihnúť, tu je tá výška aj tak zbytočná a svah drží.


Stále pred sebou vidím štíhle merkuráče ale neviem rozoznať kto je kto... sú tak dva tri kiláky predo mnou. Prichádza kríza na mrzlom, som tu prvý raz a vidí sa mi že to ma nepodrží ale podržalo i ked mi riťou stískalo, za mrzlim zase neviem nájsť poriadny stupák a tak odlietam na preskok s ledva 1800mnm. Z takej výšky vidím odlietať aj Oťase, hovoriac si " ten predsa vie čo robí!" mastím na plnej šlapke za ním spolu s Benym, ten preventívne radšej nešlape plný a drží si lepšiu výšku letiac viac severnejšie. Nad Kobaridom sa nalepím na svah hovoriac si, "väčšinou sa vyhníva tu tak to neposer a toč hocičo!" pred sebou vidím stále Oťasa ktorý to sype bez jedinej otočky pomaly k zemi..stále si hovorím "ten vie čo robí, trénuje na preteky"  a tak nedoberám výšku v jednotkových prdoch. Až pod Stolom ho vidím v podstate už skoro pristávať a teda "možno vie čo robí ale určite to nerobí dobre!!" točím rozbitú jedničku aby som sa dostal nad hrebeň. Stratím tým pár minút ale zodvihnem sa nad úroveň lesa a už to ide, plný kotlík a štvorkové bomby... Presmažím celý Stol a postupne dobieham Petlena, ktorého jediného som spoznal (štartoval zo stolu) a revem naňho zatiaľ čo sa na mňa dosť nechápavo pozerá a neodpovedá a tak mu zdrhám.

preskok za oťasom ponad kobarid


Do talianska  už nič zaujímavé ale potom to prišlo....tú dolinu ponad Gemonu nepreskočím, veď to je diaľka a musí fučať ako sviňa.. ale predsa sa vydávam na preskok zo skoro dvoma litrami čo je o dve stovky viac ako mi odporúčala Alina, veriac že to vydá...a vydalo to bezproblémov :D ešte v polke preskoku keď si pre istotu pritáčam, vidím pod sebou sypať Pašíka v sakra malej výške. Na druhej strane ma čakajú kopce samé skaly a stromy a už z diaľky vidím ako tam huláka.






dolina na SV






Samozrejme hneď ako nadletím na prvé rebro už ma cápe hore, tak vyčkávam na zvyšok party Upčkárov a Zdenke Chromcovej aby som sa k nim pripojil v týchto končinách bez pristávačiek. Celkom nám to ide a odsýpa to, mraky sú v dvoch litroch i nosia ako víno.






Beny









a Pašík










Dostávame sa nad priehradu ktorú poznám z matoniho fotiek, začína sa vo mne prehlbovať presvedčenie že by som to mal otočiť, prispieva k tomu svietiaca vzdialenosť od štartu rovná stovke a pomaličky hustnúca deka. Tak sa kúsok za nádržou si ju fotím, ešte kúsok preletím a zvrtnem to mastiac preč, na vlastnú päsť.
kto by hladal pristávačku... nieje tu!!

Po prvom preskoku vidím Zdenku na zemi bojovať v skoro závetrí v údolke... hovorím si fajne, táto to už má skoro za sebou. Postupne sa však dvíha v slabnúcej termike. Spoločnými silami sa dopracujeme k doline a preskoku cez Gemonu. Problém je v tom že máme 1600m a dotočiť viac ani bohovi, už je tu deka, tak sa nežne prihováram svojmu krídelku... "to musíš dať!" smažiac plný kotel nájdem slabučké stúpanie a tak si pritočím stovku, lebo vidím ako týpci na kopčeku v strede doliny hnijú. Tlačím ďalej a predsa skúšam či sa niečo nenájde, nič a tak smutný, kúsok pred Zdenkou mastím na svah vzadu... a čuduj sa svete zabudol som na údolku.. samozrejme fučalo tu ako besné a tak na hranke sme čosi vytočilo-vysvažili a nastáva jazda... Deku som rýchlo predbehol plnou rýchlosťou môjho tátoša, teraz už nezostáva nič iné iba to vydržať so šťaním :) a veru bolo to krásne zadarmo. Po ceste fotím a vyžieram študentskú zmes.



 Po poslednom krízovom preskoku už zostáva jediným problémom vydržať... nosí to pod mrakmi všade ešte aj viac ako by som potreboval, kus ma aj pojalo a tak letím nohy ma už bolia z toľkého speedovania. Bojujem s mechúrom ktorý si žiada svoje a obdivujem krásy Slovinska, mraky sú vyše dvoch a tak vidím Bohnij a možno aj letisko LESCE-BLED s ktorého lietavam v Condorovi. Konečne som dovial na soricu na gpssku ukazuje čosi vyše 200km takže serem na naťahovanie na večer a idem dolu. Konečne na zemi!!!



K čomu som prišiel pri tomto lete?
1. lietanie v alpách aj slovinsku je o tom vydržať, treba mať jedlo, pitie, vymyslenú malú potrebu :)
2. nie je to v normálnom dni vôbec ťažké uletieť cez 200-faiko na svk dlhé 120km je o dosť ťažšie
3. skoro ma to nebaví :D


nakoniec pár fotiek




















PRVÝ KRÁT V ALPÁCH

 Po májovom monzúne, kedy som letel ledva raz, prichádza skúškové. Skúškové má jednu výhodu-občas sa nájde čas aj na lietanie. Deviateho júna sa mi ozve Kosťa s predpoveďou počasia. Také reči sa vedú že by to mohlo byť aj počko roka. Po troške dohadovania sa nájde miesto u Čechov z okolia Olomouca. Takže prvý xc trip do Álp začína stopovaním do Brna, kde sa večer mám stretnúť s Jirkou a Jirkou. O ôsmej večer už frčíme krásnym superbéčkom s jasným cieľom: Antholz. Tento terén preslávil Kurt Eder ktorý tu každý rok šúpe 250km+ fai trojuholníky.

Cesta bola strastiplná, teda aspoň pre šoférov. Ja som si to klasicky všetko odchrápal. Ráno okolo tretej zisťujeme že sme tu správne, áut a ľudí spiacich kade-tade okolo ceste je tu aspoň 50.
Takže šup do spacáku dospať stratené. O tri hodiny vstávame plný elánu :/ a odhodlania vyšľapať 800metrové prevýšenie. Darmo kto chce lietať muší šľapať. Svojich nechávam dospávať a pritmolím sa k českej partičke okolo Kosťu. Ten je chudák rozbitý po dne predtým keď uletel 110fai v čechách a celej noci za volantom, keby toho málo má ešte aj diétu takže jeho výšľap stojí za prd :) Bratia češi si s ním vymieňajú batoh za ten najľahší, tiež by som si vymenil lebo môj má 35kíl :) a pokračujeme. Po dvoch hodinách pohodového kroku dosiahneme štart. Tam to už začína vrieť. Desať hodín je najvyšší čas letieť. Prvý odlieta akýsi GIN boom9 a čoskoro mizne z dohľadu, síce z mizernou výškou. Nastáva zhon a masová panika, štartujem asi dvadsiaty spolu s pištovcami, kosťom a ostatnými čechmi.






štartová nervozita






Rozhodnutý som letieť 200fai s prvou tlupou ale iba kúsok. Nevyzerá to však tutovo, ešte stále nie sú mraky. Pomaličky to odsýpa, po ceste na prvý otočňák to však prišlo, gps nasurovo zdochlo! Bodaj ťa parom bral!! No nevadí po troch minútach som to rozchodil a letím daľej...problém je že mapa aj otočáky sa nenahrali.... nevadí poletím spamäti :D  Je to krasota, plný kotel valím furt. Na konci hrebienka to otáčam a valím rovným s plným kotlom na naspäť. Všetci naháňači bodov to naťahujú a tak letím sám iba kde tu postretávam oneskorených pohodových lietačov.




cesta z prvého otočňáku








štart po ceste z 1 ob


Rýchlo to odsýpa a tak sa snažím preskočiť na hrebeň speikbodenu, je tu trošku údolka a tak oceňujem rozhodnutie vziať si 10litrov balastu. v bezoblačnej termike a bez možnosti prosváhnout hrebeň sa pomaličky prepracuvávam na druhý otočnák. začínajú sa tvoriť kde tu malé chmárky. Po nakúpení troch tisícov sa vraciam naspäť pričom spoznávam kosťu a vyparinov letiacich mi oproti. dobieham niviuk arktik3 a smažíme spolu na plnom speede. Mal som asi lepšiu stopu a aj balast robí svoje a nechávam ho po prvom preskoku za sebou. potom prichádza chyba, bez mapy som skákal na druhú stranu doliny v zlej oblasti, nevadí, dvíham sa v slabom stupáku zanášaného aspoň 8metrovou údolkou, Vytáčam dva a pol tisíc a prichádza daľšie zlé rozhodnutie, letím bokom k vetru na nesprávne skaly!! A tak ma to za chvíľu položí. nuž čo 160km uletených na prvý krát čo som v alpách. Po pristátí zisťujem že som v peknej prdeli. sedím v dedinke na kopci z kade vedie cesta 25km dookola kade žiaden autobus ani auto nešlo...čo teraz? Mobil vybitý a vysielačku nemám, tak sa Ďuro vynájdi! Zbehnem na krásne nepokosenú lúku komusi vo dvore chytro rozbalím krídlo a odpálim to v 3ms do chrbta do doliny kde nevidím či sa dá pristáť, našťastie sa dalo. pristávam a ledva dobalím krídlo už ma bere talian ktorý bol lyžovať!!!! 13.6!!! fajn deň! tracklogy:http://www.xcontest.org/world/cs/prelety/detail:durifuk/13.6.2013/08:31                     http://www.xcontest.org/world/cs/prelety/detail:durifuk/13.6.2013/09:41



vzadu je speikboden







 na tieto som veru mal letieť

pristátie :/