nedeľa 30. marca 2014

Nedeľu prebrúsiť po dolinkách Nízkotatranských..

Keď v sobotu večer vidím predpoveď už sa mi v okáľoch blyští. Slabý vietor zo západu, základne na obežnej dráhe a dobré zvrstvenie. Ráno teda balím saky paky a idem na stopa na Donky. Baranovo môžem kašľať, nie som rádio-frajer a okrem toho to tam nebude bohvie čo sa zodvihnúť skoro a pri mojom pláne, stokilometrovom, potrebujem byť vo vzduchu čím skôr. Zo Zv stopnem stavebných robošov a z BB motokrosistov čo idú do Likavky trimovať na preteky, mám im zakývať.
  Na Donkoch som pomerne skoro, o pol jedenástej a lanovka nejde čo ma vonkoncom netrápi, výšľap bez balastu a po zimnom tréningu je lahoda na dušu. Tesne pod vrcholom vidím že začínajú mraky naskakovať, to je paráda o 11tej!! Na štartovisku  mi príde smska od ondra, bodaj ho, tak pri nechápajúcich pohľadoch okolostojacich spotený dávam 10klikov, potom podesiatujem podumám že čo s načatým dňom, kam letieť a tak, popri koláčikoch od frajerky akosi zabúdam plánovať a venujem sa im.
Odštartujem o nejakej pol dvanástej a mám čo robiť aby som sa vyzdvíhal keďže mraky (chmúrky, chuchvalce) zmizli a je to bez jediného obláčika smerom na Krížnu, takže lotéria. Rozhodnutuý som točiť absolútne všetko aby som sa udržal čo najvyššie a nehľadieť na priemerku. Po prvom stupáku vidím troch bocianov točiť kúsok predomnou, nehám ich točiť si svoje a ja zvŕtam to svoje... sú bohový, zobáky spustené nohy ovisajúce, ešte ani obed nieje a už sa im nechce! :D Na rebrách z Krížnej to už šľape, otočím ju a chcem ísť najsamprv na Choč cez Ploskú a Smrekovicu, nuže ale bez mrakov lotéria, nefunguje to ani prd a kým sa vyzdvíham je to hotový pôrod. Idem ja radšej tahet na NT a uvidím po ceste či sa rozfúka alebo nie alebo vlastne ako. Nad Donkami ma už čakajú nejaké chmárky a cucajú. Mám čo robiť aby ma neprejalo cez. Speeda sa mi nechce šľapať bo rozbité je to ako cesty naše.

Preskočím na NT ani med a začína rock´n´roll, mraky vysoko, vysokánsko a mocnie stupáky, avšak popri zemi to nechodí. Už na Latiborskej idem pekne do lesa do doliny a lovím, lovím s pohľadom upretý na striedačku do zalesnenej doliny a do padáku ktorý pár krát v poslednej chvíli pred fronstallom zachránim, pod Vajsovskou Skalkou je to ešte dva razy horšie i vylietam hodne do doliny (samoška bez pristávačky :D už to radšej ani neriešim). Zodvihnem sa v krásnej bombe jarnej do 2100 lebo viacej si netrúfam, kus ma pojme a ešte pritočím čosi kdesi a už mám kde núdzovo pristáť. Na Chopok sa pozerám pekne a pokorne zospodku ale našťastie koska dá a môžem preskočiť na hrebeň, lebo sa mi vidí že by to sto fai aj šlo zavrieť (verziu záfuku na kráľovku som prehodnotil). Hrebeň je však celý zasnežený a tak letím ponad iba pokým drží...čo je skoro nič. Musím preskočiť na sever a hľadať si nezasnežené časti, teda pod 1800metrov asi tak odhadom. Už to je troška presvedčivejšie, tak dupem do speedu, stačí polka a vejem. 
Hrebienčok pri Magurke sklamal, nepodržal ani nepridvihol. S malou výškou i dušičkou pokračujem na Železné. S pár poslednými metrami to preskočím na nasvietenú stranu, bomba šupa, pár krát strela do padáku pri ktorej isto preverím test 12G :D skoro my vypadnú vnútornosti cez chrbát pri tom vletení do stupáku. Potrebujem iba 200-300m aby som dovial ďalej na NT tlstú a poriadne si pritočil, vydržím tých 200m. Na Tlstej krásne prikrútim a popod mráčky čo mi naskočili snažím sa nepredrbať výšku a zároveň udržať éro v letuschopnej polohe :D na môj údiv, udržujem aj SMER (našťastie iba v geografickom slova zmysle lebo henten SMER som aj ja poslal SMEROM Do .......)

 
Letím ďalej do azúra, nejaké mraky sú na MFatre a jeden je na Choči. Keďže sú sakra vysoko, dúfam že v tej bezoblačke to pôjde aspoň do 2200. Ešte čosi pritočím pred RK, ale je to bieda, ledva 1900mnm a preskakujem v nuličke ponad mesto, preskok to je dlhý ako týždeň pred výplatou, proti vetru a bez záchrany na dolet, na krásne vždy fungujúci Čebrať. Nesklamal ale sklamal som ja, všimnem si ale nezoberiem v úvahu že som letel proti vetru, celkom silnému.
Vytočím a pokračujem na Choč, do závetria a modra, samoška že zabudnem na špecialitku Oravy zaprdenej, ak fúka SZ, S tak tu drbe ako sprosté, pár krát ma položilo minulý rock a položilo ma i dnes. Celkom kľajem namiesto rozmýšľania čo z načatým letom zhnijem do doliny tak rýchlo že nestihnem ani všetky kliatby čo poznám, vysloviť.
Bisťu pána, mohla byť žatva ako v auguste už teraz, v marci! Ako si balím výstroj, začujem ako ktosi po cigánsky, také to čóro-móro vybľakuje z minimálne bezpečných 50metrov. Pozriem smerom na ihrisko futbalovie a dákysi pupkatý na mňa pokrikuje, či mám dajaký problém že tu má partiu a že ma zmastia a takéto reči. Ja, inak pokojamilovný človek, ale práve poriadne vytočený z toho že som takto britko vyhnil, nenechám sa dva razy núkať a odziapem mu nazad že ak má on problém so zubmi, nedajboch ich má príliš, môžem mu pomôcť a pár mu ich vyraziť, alebo komukoľvek z jeho "partie". Chlapík ešte čosi utrúsi a zoberie sa preč. A to tak frajerským spôsobom že ma to od smiechu posadilo. Sadne na trojkolesový bicykel, taký čo sa pre dôchodcov hodia a odíde ako majster svetla (žiadna banda sa nikde neschováva :D) Celú cestu po dedine hľadám trojkolesový bicykel a cigána v bielom tričku. Nikde ho nieto. Prídem na stopa a čuduj sa svet, z druhej strany (od RK) brzí a trúbi kára s poľskou ŠPZ, nechápavo sa dívam na dvoch vlasatých a zarastených týpkov čo vyskakujú von a kývajú mi... až po pár sekundách spoznávam spolužiakov zo strednej, Dejvida a Samuelsona. Pokecáme trocha i keď ja som nejako mimo z toho a reči moje nedávajú zmysel ale aj tak švanda to jest. Nevideli sme sa tri roky či viacej? Keby dovejem na donky späť s 100km fai, tak ich nestretnem. Body počkajú....







Tento rock prvý krát na hrebeni, poriadne vymetené dolinky a pár letových hodín v kapse...