štvrtok 22. mája 2014

Komu sa nelení, tomu sa zelení, mne sa lení, tak sa oranžoví

 Predpoveď nie veľmi silného J vetra isto máta v hlavách nejedného slovenského pilota zameraného na výkony v CC. Ja ho nemám veľmi rád, často k večeru zosilnieva, mraky bývajú ako geneticky modifikované kravy, nikdy nevieš či neklamú výzorom a čo z nich vyrastie.
  Na flymete kreslia slabý, no zvykne to klamať, všade inde 5-6m. Keď sa však dopočujem o tom že sa niekto chystá na Kráľovčičku sprobovať bájny let kráľovka-BB-kráľovka, nedá mi to a rozhodnutý som aj napriek tomu ako to ráno vyzerá na oblohe, ísť. (o šiestej ráno altokumuly)
Na Donkoch som skoro ešte za tmy :D teda o ôsmej ráno, v pohodičke a zábave, s malou spoločnosťou ktorá i napriek malosti, vtipom prekypuje, šlapem hore. Táto spoločnosť je malá fenka, čo sa niekomu zatúlala ale sa jej vidí že so mnou má ísť.
Na štarte huláka tak že musím za krížom sedieť lebo ma mrazí do špiku kostí. No zase až úplne tak strašné to nieje, bunda fliska a páperka pomohli z konopí. Nadesiatujem sa poriadne, sledujem vývin, z mrakov čo vyzerali ako, ako, tak nijako, rozmazané okraje, bez základne atp.... zrobili sa knedlíky ako cez leto, nad Chopkom vidím vrchol prečnievajúci vysoko nad ostatné, tak do 4km a podotýkam je ani nie desať hodín.

   Cítim že netreba váhať, mraky sú veľké, vietor fúka, za chvíľu sa to tu dekne a môžem si pískať. Chytro to odpálim, hneď to cápe hore, bodaj by aj nie keď tak fúka, rovným letom čosi naberiem, čosi pritočím a popod radu v 1700 prespeedujem až na Kozie chrbty, tam otočka o 90° doľava a pol kotlíka popri svahu, ako v Keni. Rozmýšľam koho vidím viať z Pleší, čo to je Hormónik a či Leo. 


   Nad Pohronským Bukovcommám pod tisíc, v dolinke prefukuje ale nejako to nechce ísť, dlho dllllhooooo mi trvá kým si naberiem nejakú použiteľnú výšku na preskok aspoň do vedľajšej dolinky kde nieje na doklz pristátie, no nie je treba lebo stupák si tam na mňa čaká.









 V kerejsi doline od Jasenia vjeje ako šľahnuté a dlho mi trvá kým sa zdvihnem tuto chlapom z rúbaniska kde makajú. Mimochodom hodnú chvíľu som bol splašený že tu lieta nejaká MIG-ina alebo čo, tak hučala tá štiepkovačka. A nepustí ma to ďalej, musím sa vrátiť a prikúpiť ešte raz, toľká škoda, i časová strata

   Konečne sa zdvihnem aspoň nad dvetisíc metrov...ešte trošku prikúpim ponad Tále a popri svahu presmažím až ku Čertovici, ktorú čert vem.
   Presypem to popri svahu, moc nepritáčam, nie je prečo.
   Svahy držia a tak sa kochám a fotím...užívam si krásy, je ešte len kúštok po obede, vidím asi Šaniho na Beňuške, na to že je pol jednej, kus mešká, no ale nie každý sa vrhá z kopca ešte za mesačného svetla. Dnešný štart je asi najskorší zo všetkých a hlavne úspešný.





 Na správnu cestu ma navigujú hneď dvaja spoluletci, jeden na GPSsku čosi ako okrídlený mravec či čo a na tlf sedí lienočka. Sranda nastáva keď zošľapím speed, mravčeka ide odviať, krídla mu vejú ale bojuje, všetkými šiestimi drží sa mocne, na plnom však nemá šancu a tak sa asi o štvrť hodinku keď aj na plný speed dôjde, porúča.

  Na Kráľovku sa dá nadviazať ľahúčko až je mi to čudnô. bez otočky, svah krásne dáva.  13:40 som pred vysielačom, otočka a mažem nazad.



Ako sa otočím, vidím že bude problém, mraky sú rozliate na Beňuške a nevyzerá to ružovo, lebo tam vždy fúka ako besné a teraz i tieň... ujuj.



   Avšak zleje sa to ešte skorej, nad Závadkou je mrak ako hrom, tieni tak na 5-6km širokej časti hrebeňa. Vidím že to bude ešte sranda niečo nájsť. Jediná možnosť je nasvietené jediné rebierko, na ploche otočenej na Z, uvažujem či sa opriem tam, či vyletím až do doliny dopredu alebo skočím na Rovnú hoľu dozadu. Reku no skúsim, buď to dá alebo nie, čo už.
     Po chvíľke hľadania nakoniec stupák nájdem, ledva do 1900 ale stačí.....preskočím to poza Beňušku, ono, ináč sa nedalo, fučalo ako sviňa a nepreletel by som to až do predu, takže jedine sa musím zdvihnúť ztade, bez využiteľnej pristávačky na dolet, začína bigbít, časom rock a ide to až do death metalu. A to doslovne. Postávam, oči na šťopkách, noha na plyne, a stuhnutý sedací sval. Niekoľkým fronstallom som zabránil v poslednej desatine sekundy. Hovorím si iba jedno, dnes tu zatrepem krpcami. V doline v tom vetre nepristanem bez ujmy, na stromy to neposadím, jedine sa zodvihnúť, to je cesta preč. Po chvíli, čo mi ako dve večnosti pripadajú niečo nájdem a vytočím čo to dá. Letieť smerom domov sa však nedá, predo mnou rozliaty mrak že tieni je Ďumbier i Chopek minimálne a kým sa rozpadne, ja tu ostarnem. Údolka čo preťahuje cez Čertovicu je čertovsky silná, šupnem to radšej ta do rici, dozadu a idem pristáť. Na GPS 100km, asi budem aj prvý, i keď iba dočasne ale stačí mi, na lepšie prelety ako stokilometrové zelené trojuholníky mám chuť. Nedodrúzgam sa tu pre dvesto body (:D)
Takto nejako, to tam vyzeralo.






Pri pristátí preletím cez kriaky trošku, potom ma idú bujaky prevalcovať. Potom príde Turek, vyžobre posledné žrádlo čo mám a i vodu, ktorú za kríkom vyleje a flašu zahodí, imbecil jeden. Ešte jedno šťastie mal, že sadol do autáku a zdrhol kým som sa zbalil.

Škoda toho dňa, asi sa to dalo uviať len tá kríza na Beňuške, keby som to tak previal, bohvie či do BB by som to dovial, keby hej, sen mnohých tuto z okolia, by bol skutočný.
Nevadí, stále sa mi treba učiť a stále viacej!

nedeľa 11. mája 2014

Prvý krát Súča

 V piatok od rána sa už vie že nedeľu idem viať. Bo vyzerá na záfuk z Trenčína. Nakoniec sa to presunie na sobotu, i to nie je úplne isté, pretože ráno leje v MT i TN, píše mi aj Cypo aj Stando. Pozriem teda družicu a darmo, je pol siedmej ráno a diera úplnej čistoty je nad celými Čechami a rúti sa to na nás. Tak reku skúsim že čo to dá, pôjdem na Súču a možno to pôjde, a ak nie, večer aspoň stihnem poriadny bigbítový koncert tuto vo ZV. Alebo aj nie. Už po ceste vidím že som sa dobre rozhodol, slnko svieti vietor huláka, mraky sa robia. Stop je trošku problémový, dorážam o 20minút neskôr do TN ako som sľúbil. Beriem ma Stando ktorému patrí moja vrelá vďaka. Kúpil som mu za to aspoň pitie a ešte aj to mi vrátil groše.
  Na štarte to vyzerá ružovo, teda vlastne modro-bielo. Bo mrakov tak akurát a modra tiež. Za dajaké dve minútky už mám stupáčik, pomerne svieži a nechám sa zaniesť za kopec, kde bojujem v závetrí zaprdenom na známom mieste. Tuto okopávať šišky je paráda, vždy mi tak riťou stíska že som možná skoro skočil dozadu a pristanem chytro a bude po paráde...
  Nejakou náhodou sa mi podarí čosi nastúpať a mastím s  1000metrami po vetre celkom sviežo.
Bude to asi bigbít v Strážovských. Chcem letieť tadiaľ, hoc je to asi horšie teraz, kvôli nízkym základniam, ale ľahšie sa mi bude oblietať Sliačska TMA. Hneď prvý stupák je hotový pôrod, svahujem zaprdenú hranku v tom hučiaku a až po chvíli mi dochádza kde  sa ten stupák urval. sto metríkov nad zemou to zvŕtam s očami v padáku, bo mi to celkom rozhadzuje vnútornosťami, 
  Naberem aspoň čosi a s malou dušičkou nalepím sa na druhý kopček. Našťastie ten dáva, síce len do 1500 a to sú mraky v tej výške...hovorím si, bude paráda s takými dostupmi previať totie kopce, hádam sa to chytro zodvihne aspoň 1800.
  Vyzerá to nádherne, mráčky, vietor i šecko, pršalo tu ráno, tak sa váľajú dosť nízko. Nevychádza mi to...neďaleko Valaskej Belej som už zase na zemi. Preskočím cez kopeček kdesi do závetria a modlím sa aby ma pojalo nejako, zdola na mňa s neistotou hľadia a bučia kravky, zrejme im hlavou rohatou prebieha čosi ako "zje TO mňa, alebo TO zjem JA? búúúú"
  Trpezlivosť metre prináša, zdvíham sa krofky sa ukľudňujú. Predomnou Magura Strážovská, koťuha jedna....pekná je síce, dole zelená a na vrchole ešte hnedá, nad tým sa črtajú biele vaty, ale proste nedáva. Do závetria ma sfúkne, spláchne ani med. Pristanem pri Slovaktuale ako už po niekoľký krát. Bastrikuly motyka!
  Balím si saky paky, obedujem chlebík od frajerky i jabko. Povedľa mňa vedie nielen hlavná cesta pre motorovie vozidlá, ale i chlapíci mravčekovci majú hlavný ťah na dva kroky odomňa. Ako si ukrajujem z jabĺčka, tak reku i s nimi sa podelím. Jadierka vyrežem a položím neďaleko hlavného ťahu, čosi ako motorest, či pumpa s občerstvením. Kým sa stačím zbaliť, na odrezkoch majú tí malí chlapíci riadnu párty. Každý sosá čo sa mu do čierneho bruška zmestí. Radosť to sledovať.
Kedže je skorý to čas, idem ešte na Bôrovú vyšľapať a zaviať domov. Už od cesty vidím lesknúť sa autáky i chlapákov na štarte. Je to ako dejavu z minulého roku, pristál som na tom istom mieste i presunul sa na Bôrovú i stretol Palina Cachovana i poviali sme spolu, ja dom on asi zostal tam. Výhľady nepredstaviteľné, vzduch ako krištáľ čistý, tým pádom viditeľnosť pomaly až na zverstvá na Ukrajine.








  Nuže deň na dvesto plus som pokazil ako taký Kikimor, či trulimor. Dúfam že čoskoro sa už budem môcť trošken rozlietať...

piatok 2. mája 2014

ALPAMI 2014

  


HIKE-FLY ALPAMI 2014
Popis projektu : 
Po minuloročných úspešných letoch na Slovensku i v Alpách sú moje skúsenosti z horského lietania na vysokej úrovni. Dôkazom je nový slovenský rekord aj prvé miesto v slovenskej súťaži či dokonca sedemdesiate-piate miesto v celosvetovej súťaži Cross Country. Tieto umiestnenia považujem za dôkaz mojej schopnosti posúvať hranice v tomto športe. Cítim však že moje možnosti siahajú oveľa ďalej. Preto som sa rozhodol pre náročnejšie výkony. Mojim cieľom je prekonať Alpy. Mojím zámerom je aby bol slovenský paragliding opäť známy vo svete. Zároveň chcem oživiť záujem širšej verejnosti o tento druh volného lietania. Aj preto by som rád prinášal aktuálne správy z expedície (fotografie, krátke správy) a tak umožnil záujemcom vizuálnu "účasť".

Športová hodnota:

 Mojou prioritou je prekonať Alpy štýlom Hike and Fly, ako najčistejším spôsobom lietania, t.j. bez akejkoľvek pomoci auta, lanovky či iných dopravných prostriedkov. Presúvať sa iba pomocou paraglidu alebo pešo, z čoho vyplýva že okrem dobrých leteckých schopností musím disponovať aj dobrou kondíciou. Náročnosť tohto projektu je v plánovaní ale aj improvizácii počas samotného prechodu, prelety necivilizovanými oblasťami. Takýto prechod Alpami nebol úspešne vykonaný žiadnym zo slovenských paraglidistov.

Popis cieľa: 
Tento projekt je koncipovaný ako približne týždňový s ideou preletieť čo najväčšiu časť vzdialenosti. Presuny po pristátí a ráno na štart pešo. Nocľahy bivakovaním. Termín je kĺzavý, t.j. podľa počasia približne v čase koniec mesiaca júna až začiatok júla 2014. Mojím plánom je začať v švajčiarskom meste Visp, približne 40 kilometrov severne od bájneho Matterhornu.  Trasa by viedla na východ, cez talianske Dolomity až do rakúskeho mesta Villach. Dĺžka tohto prechodu by bola približne 500 km vzdušnou čiarou.

Účastník projektu:
Juraj Koreň, nar. 03.01.1992, lieta od roku 2010
člen LAA, študent Technickej univerzity vo Zvolene, (dôvod žiadosti o podporu :D),
víťaz niekoľkých slovenských súťaží, s takýmito výsledkami:


-2011    2. miesto slovenského pohára, kategória Open
             1. miesto slovenského pohára, kategória Sport
             1. miesto Cross Country, kategória Sport (súťažilo 139 pilotov)


-2012    6. miesto Cross Country v kat. Open   (súťažilo 164 pilotov)

  jeden z dvoch doteraz uletených dvesto-kilometrových letov na Slovenskom území.

            8. miesto v Slovenskom Rankingu


-2013    1. miesto v Slovenskom CC kategória Open, (súťažilo 189 pilotov)
             1. miesto v Slovenskom CC kategória Sport, (súťažilo 171 pilotov)
             1. miesto v Slovenskom CC kategória Tímy (súťažilo 12 tímov)
             75. miesto v World CC kategoria Open, (súťažilo 5737 pilotov)
             65. miesto v World CC kategoria Serial, (súťažilo 5565 pilotov)
             34. miesto v World CC kategoria Sport (súťažilo 4610 pilotov)
             4.miesto, Majstrovstvá Talianska v Medune
             najdlhší PLOCHÝ TROJUHOLNÍK v Slovenskom CC (237,51km),
             najdlhší FAI TROJUHOLNÍK v Slovenskom CC (198,71km)
             najdlhší FAI TROJUHOLNÍK na Slovensku (148,34km).
             3. miesto v Slovenskom Rankingu
Podpora :
Privítal by som od Vás akúkolvek sponzorskú pomoc formou  materiálneho (výstoroj na bivak, spací vak, samonafukovačka, varič, paličky, obuv a outdoorové oblečenie...) alebo finančného plnenia.





Reklamné ponuky:
1. Plošná reklama na padákovom klzáku.
2. Nášivky a nálepky loga a názvu Vašej firmy na odevoch a výstroji (batoh, prilba..)
3. Fotografie-propagácia vašej firmy formou zdokumentovania výstroje s Vašou reklamou a atraktívneho alpského okolia, videa v ktorom budete uvádzaný ako sponzor expedície.
4. Umiestnenie krátkych a zaujímavých správ o priebehu expedície na mojom blogu http://www.durifuk.blogspot.sk/ spolu s fotografiami. (už teraz cez 8500 zobrazení)
5. Po návrate sa uskutočnia prednášky s ktorými bude oboznámená širšia verejnosť s priebehom a výsledkami expedície. Aj v priebehu týchto aktivít vás budem uvádzať ako sponzora.

Moja reklamná ponuka nie je uzavretá. Vaše ďalšie návrhy, resp. pripomienky na Vašu propagáciu rád prijmem a v rámci mojich možností budem realizovať.


Kontakt: 
Juraj Koreň, 0948 320 934, juraj.koren@post.sk, č.ú. 412 626 237/0900 pre dobrovoľné príspevky
Horná Ves 44/F 96701 Kremnica