pondelok 23. júna 2014

Testovanie vybavenia, nejaký ten tréning a ďakovanie

  Takže nakoniec sa podarilo!!! Medzi mojimi sponzormi je aj slovenská firma ZAJO!
Vďaka nezištnej podpore Milana Čubaňáka a Dušana Sládeka som si zaobstaral nutnú výstroj na Alpský vý-let. Samonafukovačka, páperka, paličky, rukavice....Aj touto cestou by som sa im chcel poďakovať, vážim si to!
  Počasia ešte nieto v Alpách a ani sa to nejako nechystá, takže zostávam na ihlách, trénujem hlavne pochody. Cez víkend som testoval vybavenie na bivak, minimalistickú stravu i kondičku dvojdňovým zrýchleným sólo pochodom celým Nízkotatranských hrebeňom (97km, 5100m hore, 5100m dole, čistých 21hodín) a môžem iba dodať že matroš sa osvedčil. K  výletu by som rád dodal pár zaujímavostí ktoré ma dojali. Na Kotliskách opäť stretávam toho istého kamzíka čo minule a zase, zase je odvážny ako keby bol nesmrtelný Achilles, proste tri metre vedľa mňa si stojí a nič. Kašle na to! Kúsok na to stretám Katku Pavolovú a Aleša, ale tak vypnutú hlavu mám že debata je strohá, prepáčte :)
 
Druhá vec je tzv. antropologická erózia. Chodník z štefáničky na Ďumbier vraj turisti schodili na cimpr campr.... a pri pohľade na dokumentujúcu fotku som sa musel smiať. Išlo totiž o to, že každá jedna tatrovka čo jazdí na Chopok zrobila tri razy väčšiu skazu ako všetci turisti čo prejdú chodník za celý deň. A to nehovorím o skaze po LKTčkach v lesoch. V lesoch okolo Čertovice, kde je to vyrúbané dohola až strach pozerať.  



 Od štefáničky, druhý deň...



  

Takže počasie v nedohľadne, dúfam však že čoskoro sa to privalí, nech nezostane iba pri sľuboch a začne skutočne osamelé pútnické dobrodružstvo!

utorok 10. júna 2014

Bomba víkend na donkoch, teda už pondelok...

David, Pašík, ukecali ešte dvoch čechov, aby tu zostali na pondelok. Predpoveď vyzerala dobre, ale zmenila sa, nikde žiadne mraky iba dve búrky kreslil flymet. Ráno je dosť teplo, zlé znamenie.
Šlapeme pešo na kopec, lebo lanovčička nechodí, ja nesiem ešte Dejvovi balast, nech trochen potrénujem. Nevládzem moc a tak sme na kopci okolo pol desiatej, pritom o desiatej treba už viať.
Nachystám sa že reku vejem o desiatej. Mráčky sú naskočené asi od 9:45 a tak neváham a vrhám sa do toho.... po piatich minútach nadávam na pristávačke, že som to pokazil.Taká škoda, kým prídem hore, bude už neskoro, ale lanovkárov som ukecal na to že hore ako budú vodu viezť, môžem naskočiť, taký aký som, naobliekaný v sedačke s padácom v ruke.
  Akurát vystúpim a Pašík s Dejvom už vejú, chytro do toho skočím a Pašíka dobehnem. Letíme spolu na Majerovú, tam sa mrcasíme, nechodí to.
Rozhodnem sa ho nasledovať a presvažíme krížnu vykrútime mrak a ide sa. Jízda ako víno, pritočím len kde tu a odvejem popod mraky dosť ďaleko, cca 15km bez straty výšky.... ujúúúk keby to tak každý deň bolo! potm letíme v čistej a je to hop alebo trop, čo stupák to boj. Slabý a úzky a ufúkaný je každý jeden až kým sa nevyšplhám po korunách stromov až ku Stohu, tam bomba mocná, preletím na Rozsutec a vejem nazad.

V predu na Donkoch a Chopku vidím prevývoj, zatiaľ je to OK. Preskočím za Davidem na Šíp a div sa svete, hneď mi zaberá taká dvoječka.

Preskok ponad dolinu na parádu ale cítim že tu preťahuje. Do vysielačky upozorňujem na blesky z mraku, ktorý je nad Smrekovicou alebo donkami. Chaloši rozmýšľajú či to pôjde obletieť.
Ja vyhnívam pri bielom potoku a som rád lebo ako sa dozvedám, na Donkoch padali krúpy. Čehúni pokračujú ďalej a david nakoniec pristane pod Ďumbierom LTT.
Pekný to bol tréningový deň na poriadne pecky, škoda že zase neuzavreté a zase nedoviate....Nevadí, nemôže byť všetko a hneď, hlavne nie taká bomba čo som si povedal že uvejem, raz :D
Pár tých lepších na záver:





Bomba víkend na Donkoch, nedeľa

 Ráno si idem pobehať po okolí a vidím zo západu valiť sa cirry, škoda, vyzeralo to že to bude ešte bez vetra ale nie je to tak.




Na štarte fúka metrík dva do chrbta a ja iba za pomoci ostatných môžem odpáliť o desiatej na barana na juh. Volal mi kamarát Hormónik, "na Chopku 3ms sever!" reku dobre, čakaj ma na pol jednú!
  Všade je výškovka ktorá tieni najmä na Krížnu i na NT. Nikto za mnou neštartuje a som sám ako prst. No nevadí, dnes to bude, ako Pašík povedal, na "kochačku". Cez nejaké medzery vo výškovke, s dobrým načasovaním, chytám zachraňujúce stúpania.



Na Krížne to otočím, rozhodnutý letieť na sever pretože tam je bez mrakov. Cez Ploskú ma to nepustilo, takže idem radšej iba presvažiť na Ďumbier. V závetrí sa vyzvedám a doletím na Donovaly akurát keď ostatný štartujú na sever.


Preskok na NT dá zabrať, pofukuje a i keď mám výšky, osvedčený kopeček nedáva dostatočne mocný stupák ihneď. Ale dlho netrvá, nakúpim a svažím skoro celý sever.


Na Chopku na mňa vykrikuje srandista Hormónik, Leo štartuje a ktosi ďalší už veje. Smažím popri skalných baštách, užívam si blízky kontakt. Je to paráda, viditeľnosť krutá a mraky iba zo závetria, teda na juhu.





Hormónovi kričím, reku nech sa nahotuje, kým priletím nazad z Ďumbiera, že si poletíme smer Donky spolu. A veru, galgan jeden neposedný, stihou to!


Celý čas až kúsok za Vajskovskú skalu to ide krásne, tam sa nechám zlákať že vyletím proti vetru či to pôjde na fai. Držia rebierka fajne, obieham Blaníka ktorý sa mrcasí v stupáku, sledujúc doprednú rýchlosť. Pomaličky ale isto sa znižuje i výška i rýchlosť, spláchne ma do doliny a môžem sa začať činiť. Fúka tu mocne, zasekaný som krásne v závetrí a rozhodnutý som zdvihnúť sa. XC3 je fasa krídlo a má aj po štyroch rokoch čo povedať, ale, ale predstalen by som radšej na boj v závetrí bral Aspena, najlepšie toho novieho, ktorého sa už dočkať neviem!


Vybojujem to, vyzdvíham sa, bez nejakých vážnejších kolapsov, bo všetky som stihol podchytiť. Na hrebeni to v podstate presváhnem až na Končitú, prikrútim na doklz a šup ho ku chatičke sadnúť už o tretej poobede. Ulovil som pár krásnych záberov, nejaké tie hodiny som si pridal, kilometrov iba zopár. Keby ten vietor taký silný nebol...škoda no, ale predsa, ráno prešla fronta tak nieto sa čo čudovať.






Bomba víkend na Donkoch, sobota

  Zdá sa že sa privalí celkom slušná hŕba ľudí z Čiech. David, Pašík, Charlie, Tomáš Soudekt, i Jirka a ostatných nepoznám z minulých výletov. Máme zajednanú chatičku na Donkoch.
   V sobotu ráno sa dovalia, sadáme na lanovku a pred desiatou štartujem, tesne nasledovaný Charliem. Po štarte, na to že mraky sú, nie je to úplne tutti frutti. Ale vyzdvíhať sa dá. Preskok rovno na Majerovú, trochu sa potrápim, kým to vykrútim lebo som pod ňou a predsa je dosť skoro ráno.

Tisícsedemsto a vejem preč, po hrebienku nad Harmanec a ešte preskočím smerom na Tajov. Moc to tu nedáva, je skoro a pristáť nechcem, nenatiahnem to až tam kde som chcel ale aspoň sa mi podarí vrátiť.
Ostatný sa otáčajú na otočňáku pre 150km takže už mi medzičasom uviali. Viali smerom na tatry takže som ich nevidel a tak letím sám, kdesi vpredu sa ktosi plazí. Celá Ľubochnianska je jedno veľké trápenie po zemi, stromoch. Kraľovianska kopa tak isto.
 Preskok ponad dolinu Váhu je katastrofa, údolka ma položí a hodinu sa zdvíham z božích prdelí, omáčam si dokoncac prsty na nohách ešte počas letu, v jazere Šútovo.
 Keď prilietam ku Stohu, turisti sa dívajú na mňa zhora. Avšak o tri minúty, ten kto sa zhora díva, som ja! Strašne sa mi to tu páči, Malá Fatra a okolie majú, také ťažkošpecifikovateľné čaro. čo budem vyprávať, pozrite sa!

Natiahnem to kúsok za Rozsutec a otočím nazad. je dosť hodín, veľa som stratil motaním sa v dolinách, nebude to nič veľké ak vôbec bude dačo z tohto letu.

 Veľa si odfotím ale nemám čo napísať k tomu. Po ceste prituhuje SZ a pri Salatíne zo severu ma to zloží nech vymetám dolinky aké chcem... :/ škoda....škoda preveliká najmä tých kravích lajen od ktorých mám topánky, sedačku i statív :D
pobalím v tom strmáku a lajnách veci a mastím do kopca lebo ísť dolinou, kde nikoho nieto mi príde horšie ako si vyšľapať 400 výškových a odpáliť do doliny na RK. Dúfam v to že sa pridvihnem a na donky doletím. Nestáva sa tak pre to že pri štarte sa mi v tej vysokánskej tráve zamotá ucho a nedokážem tie steblá vytiahnuť ani stabilom ani nijak inak....škoda že som to pokašľal ale bol to pekný deň.


Tak teda kilečko nezavreté, škoda že som to tak pokašľal, dalo sa to doletieť istotne. Viď David a Charlie. Nájazd českých Xc predátorov dalo zabrať ale iba veľmi tesne im nevydalo preletieť minuloročnú 148km náhodu. Darmo, sú to kapríci a som rád že sa od nich môžem učiť i kadečo sa dozvedieť. Večer pokvasíme pri ohníku, popije sa vínečka a partia sa rozrastie o ďalšie dva paraVANy a asi 6tich ďalších Čechov.