piatok 29. augusta 2014

Po(nad) partizánsku republiku...


 Dnes som išiel na Donky s tým, že sprobujem asi iba svahovku. Počasie, ako ináč, malo vydržať jakž-takž maximálne do štvrtej-piatej poobede, potom deka z prichádzajúcej fronty. To len keby náááhodou chcela zemička obschnúť a že by sa dalo časom trochu viacej lietať. Nechcel som ísť na Zobor preto, že deka sa tam dovalí skorej, dá sa neskôr štartovať a pravdepodobne nepôjde nič zavrieť ani uviať 120+km, bo sa to proste nedá stihnúť.


  Ani na Donovaloch to nebude podľa môjho gusta, ufúkané ich nemám rád. Štart kúsok po desiatej nie je žiadna sláva. nechodí to ani čo by sa za necht spratalo, zo západu prifukuje čertovsky mocne. Kde tu postávam, kde tu ma sfukuje...preto sa šibko otočím nad Motyčkami, vrátime sa spolu s Kubkom na hoľu a mrcasíme slabý stupák z ostruhy. Nič moc teda....pritom viditeľnosť je viacej než super...Na druhý pokus to vykrútim do skoro dvoch litrov a neváham, mastím plné kotle na Kozí chrbát. Pred sebou vidím Paťa ktorý sa pustil s menšou výškou a bojuje za hranou. Na mňa sa Šťastena tentoraz usmeje a po ceste ma pridržia dva chuchvalce...


Na Kozom chrbte nič moc, ale dačo predsa nájdem. Predo mnou vidím sokolíka a dva listy. Sokolík po chvíli znenazdajky, na list jeden vrhne sa a rozdrápe ho v pazúroch... pozerám ako teľa na nové vráta:)

Rozhodol som sa letieť cestou na Ďumbier po doline, nazad pôjdem hrebeňom. Robím tak preto, lebo nad hrebeňom nieto mračien. Letí sa mi nádherne, môže za to divadlo, ktoré mojím očiam naskytá sa. Kopce, hory ktoré najviac zbožňujem a za nimi tie, ktoré sa mi najviac páčia. Nízke sú už zaodeté do jesenných farieb, kde tu sa červenie čučoriedčie, občas je už tráva zažltnutá, oči nevedia kde skôr sa uprieť majú. Vysoké sa zas čnejú majestátne v pozadí, skalnaté a špicaté. Vzduch ktorý je čistejší mnohonásobne viac, ako sú úmysly zástupcov ľudu hen v parlamente, nezastiera mi výhľad na každučký detail. Ďalším neprehliadnuteľným bonusom pre pozorovateľa ale nie pre vzduchoplavca, je skoro jasná obloha.



 Tak lapnem do foťáku i Chočské kopce


Cez Vajskovskú Skalku doskočím na Chopok a valím popri svahu. To už je viac ako gýčové...Panoráma a ešte k tomu diškurz turistami :) Šlapú, potia sa, mašírujú na Ďumbier... ľudí ako na Václaváku a to všade, nielen na chodníku.


Ten zvláštny pocit ma prepadne, keď na seba upozorním a všetci zastanú v nemom úžase, alebo očakávaní, kedy už konečne spadnem.

 Na Ďumbier a nazad je to s prstom v nose :) Trojka strieda päťku a polka speedu plný...Na spomínanom najvyššom gruni Nízkych je toľká plejáda dokopcachodičov, že ich proste musím odfotiť, podebatovať a toto...ešte bagristu sa po ceste opýtam že prečo to robí, ale on nič...ešte ma zaujmú nápisy z kameňov...


Nazad to už začína byť sranda, kde tu postojím, kde tu idem k zemi, ale pokračujem.. Na Košiari je problém...bojím sa že tam bude fúkať zo západu a že ma ponorí, nepreletím to a toto.. našťastie fúka tam z kotla na kopec z JV a preflusne ma popred oči divákov, ďalej.


Uff... krízové miesto za mnou, prevalím na Latiborskú, ktorá sa nezaprie a tak brúsim po partizánskych chodníkoch, teda ledva pár metrov nad nimi..tak isto i pod Veľkou Chochuľou, kde je to premračené, v závetrí a musím sa cez to prebiť, jedno rebro prelecím fakt LTT. Bez pristávačky na doklz poskakujem čučoriedkárom po gebuliach..ledva pár metrov nad hrebeň naberiem a fuk ho dozadu, kĺzavosťou hodeného kameňa... mohol som sa tu ešte prebaviť ale  zazmätkoval som :/




Už to ide so mnou z kopca, neviem sa vyzvíhať pritom je to tu nasvietené, ale moc huláka, do toho sa ešte pridáva vypnutý dispej na tlf a tak nevidím že by som to mohol zavrieť ale trebalo letieť inakade...takže vyhnijem a tak mi treba, bolo treba bojovať do posledného dychu, až na strom :D


Ale mám pár pekných záberov a spomienok... prebrúsil som na sviatok všetkých bojovníkov za slobodu priamo po horách kde boli na zimu zatlačení. Škoda že bolo mimo možnosti padáku doviať na miesto kde ranilo deda za povstania...

TRACKLOG: http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/29.8.2014/08:08

nedeľa 24. augusta 2014

Od Hormóna do SkoroMagyarországu

 Dohodnutý som s Hormónikom že sprobujeme dneska dačo, ráno síce dúcha ako z mamutej prdele, Chopok nárazy až 28ms ale hádam to niekde pôjde posváhnout. Možno na Baloge, možno inde. Hormón nakoniec zvolí laznú, lebo sa to má vrtieť na Z poobede k večeru. Po výdatnom obedíku, stopom vyrážam a v BR idem naisto klopať na okno. Prší na mňa a celkom fajne. Po polhodinovej debate o fšeličom ideme na Laznú. Kopec z ktorého ma Hormón presviedča že ide sa lapiť iba zjari a tak...a tak ideme v daždi hore.
 Na kopci duje ako z mamutí prdelky. Kým to bleskovo rozbalím, trochen na mňa i kvapne. No nezdá sa mi to dnes ani na to čo sme plánovali, že sa trošku povozíme a pôjdem domov. Ten vetrisko, mimoto mocný, fúka dosť pokose, bo štart je na JZ a veje SZ, S.
Takže DŽERONIMÓ! po štarte mi miksľuje Aspeníkom ako v práčke ale udržal som ho s opratami v rukách a riťostiskom otvorený a na kraba letím na svah čo je nafukovaný ňjáko rozumnejšie.
 Svažím to tam, niečo skúšam točiť, keď naberiem do 1200 plné kotle na rebierko vpredu čo by mohlo dať lepší stupák. Nedoletel som bo mocno veje a balast som nenabral :/ po druhom pokuse mi trošku výraznejší stupák naznačuje že by sa dalo odviať a pekne naskočená rada ponad Rohoznú až do nedozerna dáva tušiť že to pôjde ďalako.
 Popod mraky nejde moc nastúpať a tak kde tu zatočím zanášané slabé nič. Až pri Pohronskej Polhore čosi naberiem a popod mraky frčííííím! Je to isté že ma mraky podržia asi tak, ako americký zásaah na Ukrajine v dohľadnej dobe. Hodín je priveľa takže pri Tornali idem sadať, to preto že by osm sa stopol ešte. Dupem spopod mračien plný speed a stupáky prelietam, hoci by isto šlo ešte dačo okolo stovky namotať, nechcem sa do Magyarországu púšťať. načo, veď zajtra si povejem. Ale výhľady sú neskutočné, tie farby. Darmo je večerná, zlatá hodinka...oky si idem vyokiť :)
Hneď ako pristanem, zhŕkne sa kopa dzecí, povačšine potmavšej pleti, na Slovensku vraj menšina a pustia na mňa maďarčinu. Nuže kde to som ja pristál? isto na Slovacie? Lebo nikto z nich nevie po našinsky. Tak ich odženiem že by ma neokradli. Šťastie mám však na stopa, starého hippiesáka z Rakúska, čo je kováčom, pobehal Európu stopom a ešte k tomu jazdí Paríž-Dakar na motorke KTM.....hodí ma až domov hoci je to zachádzka, díky ti, mistr Waiss.
Na to že desať minút pred štartom pršalo, základne boli nízko a išiel som domov, celkom fajný letík :)
Tak zajtra na Zobore???
TRACKLOG: http://www.xcontest.org/world/cs/prelety/detail:durifuk/24.8.2014/14:12

utorok 12. augusta 2014

SkyBean

  Slovensko je síce malé ale do letectva sme priniesli niekoľko zaujímavých nápadov, či riešení. Či už to bol prvý padák Štefana Baniča, vrtuľník Jána Bahýľa či dobre známy Dynamic Tadeáša Walu.
  Tentoraz sa partia zanietených inžinierov z bratislavskej STUčky rozhodla že vária nemusia byť zložité a dokonca ani drahé. Každý to pozná, vário stojí minimálne stovečku a to dokonca aj tie  "jednoduché".
  Mal som tú česť túto malú fazuľku vyskúšať. Zobral som si ju na Alpský vý-let, povial som i na MSR čosi s ním, takže sa o skúsenosti podelím.

  Vário je maličké a odolné. Pekne riešený plastový kryt s jediným žltým tlačítkom a logom SKYBEAN, pod ktorým sú dve diódy, zelená a čefrená, kryje malé vnútornosti zvrchu. Pomocou tlačidla a diód nastavím všetko potrebné, či už hlasitosť, citlivosť alebo hranicu opadania pri ktorej hučí...
 Z druhej strany to kryje veľmo mocná hliníková doštička ktorá je priskrutkovaná. V strede je malý otvor pre čidlo a na kraji očko na šnúrku, prilepiť sa tam dá ešte sucháč 3M ktorý drží mocne. Toľko ku konštrukcii.
  Citlivé je akurát, porovnával som spolu s Braunigerom. Čo sa týka hlasitosti neziape tak, ale nie je to na škodu, keďže si ho stačí pripnúť ku prilbe, alebo na ramenný popruh. Batéria vydrží 150hodín...to je viac ako dosť.

  Výhody: malé, odolné, dlhá výdrž, nenáročná obsluha. Pri kúpe nie tej najlacnejšej verzie si môžete akustiku naštimovať podľa vlastného gusta.
  Pre pilotov ktorý začínajú je podľa môjho názoru vhodné jednak cenou, jednak jednoduchosťou. (mnoho začínajúcich, prípadne rekreačných pilotov nepotrebuje toľké funkcie). Pre už pokročilých pilotov vidím devízu najmä pre tých do ľahka naladených, hike fly a tak podobne. Pre tých najsamlepších, výborná vecička na tandem. Mne osobne (nie som najsamlepší) veľké vário pri tandemovaní vadilo. Otrieskaval som ho často....Skybean šupnem na popruh alebo na prilbu a je vybavené, neroztrepem ho ani keď moje druhé meno je Kazisvet :) Pritom ho pasažier nepočuje a ani nehundre že čo to tu pípa. Zase keď potrebujem s pasažierom chytro pristáť, hukot sa zíde...nepotrebujem čumieť na displej či mám ustretený 3apol meter klesák....
  V neposlednom rade je to slovenská firma. Prečo nepodporiť naše nápady? Pritom som sa priamo od zdroja dozvedel že sa chystá i čosi viac, a bude to pecka... ale nebudem predbiehať. 
  Nevýhody som za 20hodín letu ešte nenašiel.
Pre viac info sledujte skybean.eu


pondelok 11. augusta 2014

MSR TASK 4

  Tak a je tu posledný deň, celkovo som šiesty (tuším), Jaríča je prvé..rozdiel 200body. Medzi nami Northon, Kaučo, Oťas, Adrian. Dnes to má ísť do búrok a má fičať, znova.
 Trať sme vypísali, štart Nová Hoľa, pendel po hrebeni doprava, potom Rakytov-Likavka-Prosiek-Lisková.
  Mraky sú tak dvesto nad kopcom, Prašivá je v tom. Fúka svižne a prerastá to. Takže bude problémov viacero. Pôjde to do búrok nastopro preto treba viať britko, tuho bo isto bude task stopnutý. Takže byť čo najskôr na trati, bez ohľadu na to či sa to reálne dá uviať alebo nie.
  Prvý otočňák sa dá dať po svahu, na skok na Rakytov však treba mať vyše výšky hrebeňa, tu sa delí zrno od pliev, skočiť do závetria s necelými tristo metrami. Nepovedal by som že je to med lízať ale prežiť bez zostavičky by sa to dalo, skôr je problém tých tristo metrov natočiť, dlho sa motáme na Zvolene a točíme 0.2ms a tak podobne.  Krútime sa ako rybičky v guľovom akvárku a nie a nie nastúpať. Viem ako by som to dozadu preskočil, nebojím sa tam vrhnúť i so sto metrami. Od Zvolena kúsok napravo vedie hrebeň dozadu až do Revúc, bude tak napolku nafukovaný, takže by to šlo v najhoršom aj presváhnout. Len sa dostať nad hrebeň pôjde ťažko, lebo furt lovím skoro najnižšie.
Postretá ma však šťastie začiatočníka a lapám dvojočku úzku ako komár pod kolenom a som v nej asi aj tridsať sekúnd jediný, takže nalúpem 1600 a šup dozadu. Na kopečku nesúcom meno Čierna hora, lapnem polozáveterný zafukovaný stupák. Preskočiť dolinu bude natesno, myslím že tu skončí veľa pilotov. A pravdu mám.
Okolo Rakytova to nosí aj na svah aj "stupáky". Točím a sledujem ako mnohí vyhnívajú  v Revúcach, nemali to šťastie na Čiernej hore a nepripojalo ich. Na Smrekovici spolu s Kaučom a Adrianom vykrútime stupák do základne. Oni dvaja odbočia viacej do kopcov, ja letím dolinou za japončíkom. Začína sa debata o Leveloch. Niektorý tvrdia že je trojka, ja si myslím že nie. Na trati neprší, neblýska sa, okolo je to také horšie ale ešte sa dá. Chalošov taký väčší mrak podrží, preskočia na Choč ani med. Mňa kus spláchne ale i tak potom začne cucať. Nakoniec sa zhodneme na tom že keď prší po trati, hlásime level tri, o 12:46 je stopnutý tásk.

  Špirálujeme v RK k zemi, podakomu to ide viac, mne tak pomenej ale nie je to tým že by to tak nosilo. Mne to jednoducho nepadne vhodne na žalúdok po včerajšej pařbe, ktorá bola pre niekoho tak drsná...no ale prezrádzať nebudem, kto nebol, ľutovať mohol!!!
TRACKLOG: http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/10.8.2014/09:05
  Jeden dobrý Oťasov hlod na záver:
   "Vole, já podávam protest! Vole Kaučo letel na tandeme, letel  s opicou!"

  Aby som zhodnotil tieto preteky: zišla sa úplne super partia, ako som už neraz spomínal. Zovšadial, samozrejme nechýbali esá. Zábava bola aj keď sa nesúťažilo, keď sa pretekalo bola ešte väčšia. Buď boli búrky abo vialo mocne a samozrejme nízko základne, však čo by aj nie keď sme mali povolené 3000m :) Bolo veľa dobrého jedla, halušky, guláš, grilovačka, pivejo, radlera za kopec a tak....myslím si že to za 110euro na poslednú chvíľu stálo! Zvozy a lunchpackety, to je na slovenskie preteky viac ako luxus :)
  Z ôsmych dní sa letelo 5 a platné boli štyri tásky.  To je na slovenskie preteky viac ako luxus :)
 Čo  ma úplne najviac dojalo boli ceny a poháre, poháre také aké majú byť! Originálne a veľmi pekné... radosť lapať do toho prach!!! To je na slovenskie preteky viac ako luxus! :)
  Takže ešte raz ďakujem organizátorom, Jančiarovi a šetkým zúčastneným...a aj sponzorom či už preteku alebo mojim Gradientu za supr éro ASPEN5, Zajovi za výstroj proti chladu i vetru, Skybeanu za vário :)
  Výsledky presné sem hodím keď to zverejnia....


 

MSR TASK 3

  Od nedele kedy sa task zastavil kvôli búrkam sa nelietalo ale za to sme zapařili ako sa na preteky patrí! Laser-game, Condor, CSko, hríby, čučky, LokalTV. Výborná bola prednáška s fotkami a videami od Standu Mayera ktorý na Xpyre bol prvý krát a skončil na krásnom 4tom mieste za Maurerom, Coconeom a Durugatim, na Aspen5. Bravo!
  Podaktorý štuchajú do gulí a snažia sa ich či už plné alebo polovičné, dostať do dier. Samozrejme že hrajú gulečník....Nielen voda z búrok tečie potokom ale hlavne piveo (ArgusTheSuperStrong) a miestami i trúnek od Jaríčaťa. Nejeden pretekár pocítil blažené účinky, poniektorý aj tie menej blažené. Podaktorý deň sme boli i posvažiť so Standom Mayerom na Zvolene. O štvrť na jednu ale z nabobtnaných mrakov lialo. Nuž, mali zo tri-štyri kilometre výšky, darmo. Ešte v piatok sme to boli skúsiť na Končitej ale task bol neplatný, doviali sme dole pod kopec.

 Takže konečne k pretekom: V sobotu letíme task dlhý čajsi 80km, pendel okolo štartu, Malinô Brdo a  tahet smerom do Tatrov cieľ v Liskovej a aby to bolo zaujímavejšie, Kaučo navrhol 10km kružnicu v doline, teda sa dá letieť po gruňoch i po rovinách.
  Základne síce hlásia vysoko, ale nie je tomu tak, pretože včera pršalo, vzduch je vlhký. Mraky poháňané južnými, z mamutej prdele vejúcimi vetrami, plachtia v 1800 metroch. Hádam sa to vzadu na Chočských zlepší..


 Po štarte pendel smerom na západ je popri svahu na plnom, otočka, chytro nakúpiť pár otočkami pod mrak a šup dozadu. Pod základňou mi to na trimm speed veje 78km/h, das nie málo. CEz otočák na Malinô Brde je to supersonický let.
Mraky sú blízučko seba a držia, takže najbližší stupák až za Smrekovicou musím pritočiť, aj to iba pár otočiek...

Čebrať sklame mňa, Jaríča i Aďo tam tiež stráca čas...
  Presmažím to na predný Choč, kde dúfam bude fúkať nie moc zboku a tuho. Našťastie tam čosi s Cypom nájdeme, nič svetoborné to nieje ale  vyzdvíhame sa, fučí však po kose.

  Pri kalamenoch ma trošku zafúkne do závetria tak bojujem nízko a v bordeli. Vozím sa dobrú štvrť hodinku v jednej výške ale vytúžený stupák do dvoch tácov prichádza! Možem valiť s partičkou do rovín, kde by som sám bol asi v trupke.
Fúka ale tak že nájsť komín do mraku je lotéria, Aďo to však vie a nakúpi pekne pod mraky, presmáhne nás v kozme, zatiaľ čo ja, bratm, Vlasta, japončík a northon lovíme nad Tatralandiou, ale stupák urval sa z chatiek a impulzom mu isto bol ten ziapot z kúpaliska.
Nakúpim čosi asi do tisíc, preskočím ku Vlastovmu stupáku a zvŕtam troječku len taký fukot.
Chytro ťuknem kružnicu a nájdem z tých strnísk krásny výťah´, ktorý neskondezuje v mrak a tak mám viacej ako chmurky okolo a stále nadomnou nič, iba Jaríča to smaží povedľa...Kochám sa výhľadom na Roháče, kade by sa dalo letieť asi tiež ale medzi nimi a Chočskými bude pri tom hukote riadna dýza, tka volím cestu rovináma...plné kotle smerom ku Mare.
  Vydáme sa teda ku Mare, kde by to mohlo cucať, predsa je tam najsamväčší teplotný rozdiel ktorý je pekne viditeľný. Medzičasom sa však nasúva nejaký pás strednej až výškovej oblačnosti a tak nič nepritočíme a smažíme s jaríkom i Oťáskem plné kotle až do strníšť.

Do cieľa chýbalo už iba 10km, škoda to preškoda, dalo by sa to doviať asi, len keby neprišla tá deka, bo sa to v doline už krásne rozchodilo. Prvý je jarík ktorý ma prekĺzal asi o 300m, potom ja a tretí oťas, Jaríča má 909body ja 902, sakriš :)



streda 6. augusta 2014

MSR TASK 2

  Nedeľa, o pol desiatej na lanovku a šup ho kresliť task. Podobne ako včera Donovaly-Likavka-Prosiek-Lisková.
  Fúka však čistý juh a je väčšie riziko búrok. Dnes radšej sedím na štarte kým nevidím jasné známky že sa bude dať dokúpiť na odlet. Sedíme a debatíme s kadekým o kadečom..Emil hádže pózy len mu akosi chýba padák...
 Keď vidím mráčky naskočené tam kde včera, teda asi dva km od štartu na západ, niekde nad Motyčkami, štartujem a chytáme sa spolu s Adrianom až do základne opäť v 2000mnm. Mastíme popod mraky rovno na Smrekovicu, kúsok za nami vidím letieť Kauča s Northonom. Aďo hladá stupák tam kde bol včera ale musí sa vrátiť tak zmažem ten náskok čo mal, spolu s kaučom a Northonom lapáme 5kový výťah do mraku. Počas toho sledujem zväčšujúce sa knedlíky ktoré sú v každý svetovú stranu. Povolené máme výšky 3000 ale zase sme to nevyužili. Kaučo pristáva pri Likavke, Northon v Kalamenoch ja ešte letím, pritáčam si a čochvíľa Aďo hlási ĺevel 3,čo sa dá videť aj na fotkách.
 Blesky však nerobí môj foťák ale kohosi iného, a veru fotí ostošesť a k tomu aj čosi vypráva, skôr mrmle alebo bručí...brum-brum-buch, tuším to Perún fotí!
 Ako Aďo zahlási LVL3 letím teda nazad smerom na RK, čosi si pritočím aby som dokĺzal ku fleku na stopa nazad na Donky. po ceste na mňa pekne kvapká. Má to na svedomí mráčok zo Salatína aha tu:
 Zbalím, dohodneme sa s Raňajkami (vlasta kricnar) že dáme olovrant a jedem na stopa nazad. Tak zmoknem počas šprintu s ruksakom na chrbte druhý raz. Ku ceste to bolo totiž cez starý a rozbúraný továrenský komplex.
 Takže dnešný task je stopnutý. JE ale platný, i keď podaktorý ani neodštartovali. Prvý je Adrian s dákymi 300bodami, druhý som ja a tretí Northon.

 Večer sa nám to vidí, že by šlo poviať a tak celá banda beží na šiestu na lanovku, ako si tak letíme, pomaly ale isto prichádza húľava a všeci troška zmokneme na pristávačke alebo počas behu na chyžu nazad. Som zvedavý kedy sa to umúdri, počko je vrcholne neletové už dobrý mesiac a tomuto sa povie leto, dodupy?

MSR TASK 1

  Na Donovalky šúpem už v piatok, reku že by som s niečím pomohol...ale nestíham to, takže nemusím nič vláčiť ani vešať...no ale vraj snaha sa cení :)
  Takže deň začína, šúpeme to hore lanovkou a vybavujú sa nutné formality, task a safe comitee. Stretá sa nás, na slovenské preteky na Slovensku fakt hojne, aj das 28, z toho polovicu tvorí stará a známa česká partička...ktorú by som nazval Pár Pařmenu (oťas, raňajka, RK...), kempujeme poväčšinou pred hotelom v stanoch za dva eurá na  noc, pravý to lowcost.
 Na štarte sa zíde celá plejáda padáčkarov zovšadiaľ.
 Po debate s Kaučom a Aďom Liptaiom (TC) vsádzame na starú a osvedčenú klasiku, okorenenú výletom do rovín. Štart Donky-Likavka hrad-LM-Lisková. GPSko ukazuje 80km. Čo sa týka počasia, fúka silný JV-V, okolie Donovál je deň po prietrži mračien takže najsamprv to bude musieť vyschnúť. To znamená že sa mrcasíme dobrú hodinu a pol popred štart, nakúpiť sa nedá viac ako tristo nad štart, čo sa vidí mnohým pretekárom málo. Časom sa nad Motyčkami zrobia tri buchty, čo značí že by to šlo, vydávame sa tam spolu s Cypom, avšak ja po čase, ktorý sa mi vidí pol večnosti to radšej otočím nazad lebo sa mi vidí že tam ten stupák nenájdem. Vrátim sa na Hoľu čosi pritočím v guči ďalších výškychtivých a vidím ako za bratkom letí aj Adrian a zdvíhajú sa.  Chytro letím napraviť chybu a dostúpam základňu v 2000m. Ostatný sa tým smerom nehrnú, pretože treba si vlastne zaletieť po vetre a smerom od otočňáku, čo síce umožní odviať z tých prašivých Donovál, ale plaziť sa po Smrekovici, proti vetru cez závetria za rebrami, nie je med lízať. Ako sa zdvíhame ja, Cypo a Adrian v 5-7ms bidle zafukovanom až strach, vidím ďalších týpkov mastiť za náma. Brácho a Aďo letia preč, ja musím ešte nakúpiť. Spod základne mastím na osvedčený Čebrať. Ten však pri východnom vetre nedáva, po doline hučí ako sviňa, či si na Ukrajine tak mocne vydýchli či čo....Idem k zemi, dolina zadekovaná strednou, proti vetru sa neviem prebiť a tak pristávam. Ako balím, vidím že sa neprebíja ani Cypo, avša tí čo leteli neskôr, to majú pekne naskákané a tak sa prebíjajú vpred. Neďaleko to zapichol i Oťásek...Naselduje to čo moc nepoznám, vozím sa vo zvozovom aute s Hôrkom a Cypom, naháňame letiacich zo zeme.   Tesne stihneme pozbierať a o siedmej som na Donkoch, najvyšší čas sa prezliecť, nadopovať cukrom a popiť čosi, lebo o ôsmej začína DONOVALY NIGHT RUN na ktorý som sa prihlásil. Tak to ako som napaprčený že som task pokašľal, premieňam do tuhého behu, síce iba 6,5km dlhého (krátkeho) s 150m hore a 150m prevýška dole a v podstate neplánovane utrhnem miesto 12te zatiaľ čo pretekárov bolo 495. Pikoška, cieľovou rovinkou prefrčím šprintom a s rozspusteným három a moderátor zapotil že " a práve dobieha prvá žena! a nie to je niekto z kelly family...." moc som toho už nepočul lebo tepovka skočila cez dvesto a vnímanie bolo viac než mizerné....ale dal mi pekne :D
Pekný deň, ale fotoaparát zostal v chyži, takže jedinú fotku mám z behu :/
  Task vyhral tuším Jarík za nejakých 587 body, druhá je Nao a tretí Aďo