sobota 4. apríla 2015

Winter Cup task 1

 Náhradný termín pretekov vyzerá nádejne. Sobota bude veľmi dobrá, nedeľa letiteľná. Dopravu sme vykombinovali spolu s Northonom a Petrom Bičom, a teda vlakom do Bratislavy kde nás zoberú do karavanu. My značí ja aj s priateľkou. Chceme tak pošanovať grošíky za ubytko.
  Prídeme už v piatok ráno, a letieť sa nedá,bo fučí taká bóra , že nám ide karavan prekotiť. Tak hybaj do lesa pod Lijakom objavovať. Bunkre, zákopy, rieka vyvierajúca priamo zo skaly, paráda!
 Sobotné ráno je prekrásne, preperfektné, vzduch čisťunký, nebo belasé a svieži severáčik :) Na kopec ideme pešo už o deviatej ráno. Cesta hore je úplná pohodička, (asi tá ľahká sedačka :)) Za hodinku ležérnym tempom, na kochačku sme hore. Náhliť sa netreba lebo ako to už na pretekoch býva, štart až poobede...
  A tak sa slníme, vtipkujeme na účet kurzíkov a tak podobne. Sú tu aj z Gradientu, zalietavajú novú XC5..
  A Emil prejavil svoju vášen k ladným pohybom parabaletu. Viď foto :)
   Štart je tuším o štvrť na tri, kedy vyrážam na trať (cikcak vpredu a niekam doprava) z 1800m, do ktorých ma nakopol svieži 4+ stupák. Do rovín treba ťuknúk jeden bod pred štartom, druhý o 90° doprava nad Kronberkom, nazad na hrebeň pritočiť a previezť sa doľava nad akúsi dedinku Šempas.


  Ďalší otočňák je "hódne" ďaleko, až 8,5km od štartu na východ, cez údolie kde prefukuje celkom sviežo. Dedinka sa volá Grgavske Ravne.
 Nenápadne začínam cítiť malátnosť...

  Plné kotle na štart za prvou skupinou. Tam sa volajak nedá nabrať výška, rozmýšľam že čo. Vedúca skupina uteká, výšky málo... Rozhodol som sa vyletieť dopredu do rovín, s výškou cca pre ENZO, z 1000metrami dúfam že z prvých kopčekov lapnem niečo mocnejšie z prvých kopečkov, z rovín nehrozí, všade sa leskne voda.  Nič som netrafil tak v 600m otočka nazad, musím si dostúpať, lebo skončím v tých kopčekoch pred haťou. Vyzdvíham sa  spolu s Romčou Schubertovou v stupáku do 1550, ale je strašne zanášaný. Vietor prituhuje. Durhý pokus do rovín bol úspešnejší, nad kopečkami mám 800m. Dúfam že mi pustia nejaký rozumnejší stupák a doletím proti vetru ten posledný otočák a do cieľa.      Sny sa snívajú a blázni sa radujú a mňa bolí hlava. Fúka tak 6-8ms a vysnívaný stupák dáva slabý polmeter.

 
Spolu s A5 a nejakým červeňáskom preskakujeme na prvý mikrokopček nad dedinkou Črničie, mne chýba možno 15m výšky aby som sa naň mohol nalepiť. Má možno 50m a raste na ňom borovicový les. To musí dávať.  Pristávam na políčku obohnanom káblami, jedny z nich zbadám až tesne predomnou. Chytro fullstall aby som nezasvietil ako vianočný stromček. Poriadne sa predkloním ešte kým padák letí, to aby ma neprehodilo na chrbát a cupnem tak z 3-4m a nohami pekne zapružím.
  Urýchlene sa vyzviekam zo sedačky, lebo mi je dosť plano od žalúdka. Obsah pozostávajúci z jablka sa vracia nazad do prírody. Ľahnem do trávy a pol hodinu sa nevládzem ani pohnúť.
  Jedným okom sledujem A5 a červeňáska ako sa nechali zafúknuť z toho borovicového kopčeka spolu so slabým stupákom. Keď sa konečne po hodine zbalím, akurát príde zvoz, Ideme po tých dvoch, zanieslo ich ďaleko a stúpanie bolo nevýhodne slabé takže nedoleteli ani tam kde ja :)
  Keď nastupujú tak ja urýchlene vystúpim pretože môjmu žalúdku sa už ani čistá voda nepozdáva...
Neviem či som dostal úpal, alebo mi nesadla bagetka alebo čo, ale veru s bolehlavom a nevoľnosťou od žalúdka sa mi aj pri takýchto supiš podmienkach letelo trochen naprd. Takže priebežne som v strede štartového poľa :/



Mal som tento týždeň naperno, výkresy odovzdávať a do Prahy rušať..preto report mešká...tak sa ospravedlňujem