nedeľa 26. apríla 2015

Ako krúpky padali a voda sa liala..

  Predpoveď na nedeľu je úplne naprd. Shmu kreslí stopercentnú deku, flymet dieru od zobora na východ a perfektné dostupy na strednom Slovensku, na zobore slabo z juhu, u nás fukot. Kam teda? Búchať si hlavu za premárneným včerajším rekordným dňom, alebo vyplaviť nešťastie mrcasením sa popod deku?
  Nakoniec otrávený a smutný idem na stopa smer  NR. Na flek ma hodí Brenky, kamoš taxikár. Desať minút a sedím v novej fiat 500. Miesta natesno ale keď to porovnám s Cypriánovou "Starou 500" tak je to obluda. Hore zoborom sa mi šľape voľáko zľahka, chýbajú mi totiž dva litre vody čo som vytratil asi v aute. Hneď to cítim a pridávam do kroku. Na kopci už debatí Matoni s nejakými mne neznámymi pilotmi.

  Štart s troma metrami na komoru mi dáva tušiť že predpoveď vyšla viacej flymetu. Naľavo deka, napravo deka, na Vtáčniku mráčky a vzduch dosť špinavý. Stupáčik pred štartom je mocný, nezvyklo na roviny, bude to dnes rásť do výšky. Prvý stupák končí mrakom a to  nieje ani dvanásť, ale nevedno prečo ide chmárka zo severu.



 Na žibrici už dotáčam 1400 a teda som za vodou. Neďaleko Kostolian strávim hodnú chvíľu pretože sa dvíham pomaly zo zeme. Myslím že nefúkalo silno ale zdanie klame. Listy síce už sú skoro všade, ale sú rovnako zelené zvrchu i zospodu, takže sa nedá rozoznať či sú otočené alebo nie. V mysli sa pohrávam s variantou trojuholníkovou. dostupy zatiaľ nič moc a ani sila stupákov nie je ideál ale rozhodnem sa na Skýcove, kde je 33km, a teda keby uletím tak kilečko. Tribeč už naskakuje, Vtáčnik tiež a je vidno že dovysooooka. Skýcov dáva základňu v 1500 a vylietam popod mrak dopredu. ten sa rozpadá a ja sa ledva zdvihnem z kopca. S biednou výškou základní v 1500, príliš silným vetrom a neforemnými mrakmi v rovinách ma chuť na trojuholník prejde. Aj tak bude asi prevývoj u nás, takže ani mega záfuk nebude.

Ponad Skýcov mám čo robiť aby sa mi nezaprášilo od bot. Slabé jedenapolky položené skoro na zemi a mraky klamúce. Až po vtáčnik sa trápim hodne nízko, záhadne sa čistí vzduch. Smerom na juh sú obrysy ostrejšie, ako keby sa tu rozpadla fronta či čo. Smerom na S už vidím bambúchy, dnes sa hodne zahrčkávam, isto to nestihnem. Vtáčnik pekne dáva, rada sa tiahne na Krížnu, ale je strašne tmavá.

Búrkač narástol tam kde zvyčajne keď letím zo Zoboríka. Na kopcoch medzi Ráztočnom Čausou a Nedožermi. Už tam na mňa čaká. Na Sklenom prší ešte pred tým ako nájdem cucák do mračiska, mám ešte čas, tak si kus nakúpim aby som aspoň dovial do TR na vlak alebo stop. Mrak nasáva od toho lomu tak to krútim. A som rád že mám eventku, lebo začína pokvapkávať. Keď dotočím padajú krúpky, neskôr veľmi hustý dážď. Preletím to na polke speedu až do dajakej dediny Háj, kde ešte hodinu suším veci,
a padák. Premokol mi aj kokún... kým balím búrkač hromuje a húlava mláti so všetkým. Aspoň som ušiel dažďu...



 Aspoň jedno plus to má, umyl som padáčinu, ktorá bola zaprášená.....aj sedačku :)

TRACKLOG: http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/26.4.2015/09:49

 pár foto na záver:


piatok 24. apríla 2015

Meninová oslava...

  Mám rád svoje meno pre to, že mi často na oslavu vychádza počasie. Niekedy deň pred, niekedy deň po ale vychádza. Osláviť to po Koreňovsky mám najradšej ( 20102011, 2012, 2013, 2015)
  Ráno pred odchodom ešte dopisujem blog, do pol deviatej, potom makačina poklusom s batožiskom na stopa. Na mojom fleku stoja pandúri, ale mám záložný, kde mi po desiatich minútach zastaví chlapík čo ešte stále chodí stopom a čudujsasvet ide až do HC, takže ma vysadí v NR pod Zoboríkom. Aké to šťastie. Vymieňame si skúsenosti, triky a tipy. Po ceste vidím výškovku či strednú niekde nad LV. Braňo aj Cypo ma ubezpečujú že sa to rozpadáva. Pod kopcom o desiatej je parádny čas, deka je ďaleko, takže pohoda. Mordujem sa v tej horúčave hore. Pred vodárňou stretávam chlapíka z LV, čo dlhé roky robí v Ríši a lieta hlavne hikefly, na akomsi Airwave. (nepoznáte ho niekto, príp. kontakt?)

  V predpovedi kreslili hlavne slabší JZ okolo zobora, neskôr od PD nejaké tie nárazy JZ. Tak nejak to aj vychádza. Najem sa a všetko nachystám, neponáhľam sa lebo tu na zoboríku, v rovinách je dosť problém pri skorom štarte. Čakám na čo najlepší vietor, čo tu nie je sranda, fúka dosť po kose ale našťastie nie mocne. Kolegovi hikefly som povedal že hneď ako začnem točiť, nech letí za mnou. Jemu už však fúka veľmi zboku, vidím ako mu padák zhadzuje zatiaľ čo ja točím prvý stupák. Nuž to je zobor na JZ, naprd štart, super let...
   Fly(Eze)chiel 25/17 Požehnán buď ten, kto ve jménu lásky a dobré vúle vyklčoval ten blbý strom na štarte!! Ďakujem Vetroň, veľmi to pri takomto vetre pomohlo!

  Normálne by som sa asi zo 700m nevybral preč, ale dnešnému dňu verím, ale aj tak hnijem. v podstate som už na doklz na pristávačku v Hrnčiarovciach, moju obľúbenú. Cez tie super muchapuk okuliare mám však perfektný výhľad a tak mi neujde guča prachu dvíhajúca sa oproti zelenému poľu, plný speed ponad dedinu a už hrajú moju obľúbenú a pomerne silno. Stúpanie končí po tristo metroch, čiže mám 300 nad zem. Na kopce sa oprieť je to nízko, tak dúfam že toto nebol ojedinelý stupák a pôjde to aj ďalej. Obrnil som sa trpezlivosťou, myseľ čistá a zrak jasný.

  Týmto by som sa chcel poďakovať hrdinom kapitalistickej práce, traktoristom poctivo makajúcim na poli pri Štitároch. Neustále víria prach z poľa a mám šťastie že je to zrovna pole ktoré má predpoklad na nejaké bidlo. Plný očakávania sa blížim a vidím ďalšiu guču prachu stúpať z toho políčka! Ja nevyhnijem! Určite nie! a už to tam zvŕtam, pomaličky hore, ústa plné zeminy ktorú pojalo. Výška je mizerná, ale verím tomu. Budem sa tu zvŕtaťdokým sa nevydriapem, hoc aj v nulách. Po chvíli ma prehodí v cca tej istej výške za kopček ale už na dolet k ďalšiemu poľu a možno aj kopečku ktorý by šlo posváhnout. A políčko dáva! Suchá jar má čosi do seba. Točím s trpezlivosťou slabší stupák ale predsa stupák. Metre pribúdajú a ja viem že už som zachránený. Na kopcoch je to už labutia pieseň.

  Rada od Tribeča sa už začína formovať, natiahnutá je do Vysokých Tatier. Vietor ktorý je trošku viacej JZ ako by som chcel ju ale naťahuje cez TMA Sliaču za Handlovú. Keďže sa snažím dodržiavať pravidlá budem sa musieť mrcasiť mimo neho. Týmto by som chcel povedať že ŠK by mala ísť príkladom, predsa nato tu sme.

 Medzičasom si všímam celkom slušné lentilky ponad cumule i kopce, plus sa to zadrbáva nejakou ďalšou strednou.
 Z výšky vidím chlapcov z okolia PD na nejakom mne neznámom kopčeku lietať. Aha tu sú!

 Do Ráztočna je problém, prehodí ma cez kopec s malou výškou lebo nič neviem nájsť. Ale zachránia ma znova hrdinovia poľa, zvírená suchá zemina mi pomohla trafiť zachraňujúci stupák. Dlho sa motám na kopcoch nad Ráztočnom, občas už pocuvujem. Prifukuje.

  Predomnou je už 7/8 oblačnosti, nad Šturcom smerom na donke už vidím závoj zrážok. To som aj celkom rád lebo popod tú radu by som sa určite nechal zaniesť a pri tom vetre cez VF v najhorších miestach, vyhniť by som nechcel. Už pri Zobore sa mi to nezdalo, keď to ide aj z rovín, bude z toho prevývoj....

Výška nič moc ale na ten obrovský les v strede doliny a obrovské pole značkované hrdinami sú nasvietené a dávajú nádej. Lesík dá 200m, pole nič. Nechám sa zaniesť na prvé kopce a riťou mi stíska. Ponad Čremošné ma pojme do 1600, ale zanesie dosť do hôr. Cez malé diery svieti slnko iba na hory aj to dosť hlboko vo VF. Bude to death metal, lebo ako sa poznám, určite to pôjdem skúsiť :D

Hlavne si držať výšku, Ostrá i kopčisko pred ňou trošku nasvietený, dáva pecky. Mláti so mnou ako s prádlom v práčke. Šťastie mám, lebo padák viem predvídať a už aj nálet na ňom sa prejavuje,
 Ďalej budem letieť na Lysec, viem že sa tam dá pristáť, dole, poprípade i v polke a hore. Je totiž jediný nasvietený.  Rýchlosť 70 voči zemi značí že bohapusto fúka. Už cítim prvé prejavy, vário bučí 5 dole. Na Lysci postávam. Mláti smrekmi, bukmi, padákom...posvahujem to tam s riťou stisnutou a nakoniec pojme ma poriadna šupa, éro lieta všade naokolo. Rozmýšľam ako sa asi cítil Gavin pri takýchto letoch :D

  Nastúpam 2200 a letím po vetre miestami 85 :D , dumám že kam lebo dolinou Váhu bude asi preťahovať zo západu. A veru pravdu mám, pri točení roztrieskaného stupáku si nevšimnem že ma zahodí za kopec a na plnom speede neletím vôbec dopredu iba klesám, neostáva nič iné len sa hodiť do závetria :D
  Po pár minútach pristanem pri hrade Likavka, celkom spokojný s oslavou. V LM to vyzerá na dážď a otvára sa to až po nejakej pol hodine. Nevadí, ďalšie kilo čisté a ešte k tomu na meniny :)


Ďakujem Ailosovi za búrlivý (pardón búrlivý) vietor

TRACKLOG: http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/24.4.2015/09:52#discussion_post=261570

štvrtok 23. apríla 2015

K bratom z východu

  Keď ráno vidím predpoveď, neviem kam ísť. Shmu kreslí nárazy J cca 8-10ms, aj vo výške, Flymet zase všade slabý, cca 4ms S. Kedže jediný kopec ktorý poznám a dá sa tam štartovať na J aj S, sú Donke, Voľba je jasná.
  ZV-BB ma berie Turek, čo má kebaby v BB a bral ma už predtým. Ďaľsí týpek je kamionista a jeho príbehy stoja za zmienku. Vybavoval si už po druhý raz nejakú fušku v Iraku. :D Konkrétne v Basre. Tak od neho vyzvedám či sa nebál, lebo čo viem, V Basre vybuchujú smetiaky, ľudia i autá. Rozpráva že to bolo v kľude, robili na ministerstve obrany internetové pripojenie. Akurát oproti bola väznica. Po dvoch dňoch sa vzbúrili väzni. Z okien sa strieľalo... celkom rád bol znova na rodnej hrude, živý a zdravý. 

 
  Na kopec sa šľape ale nemám nič proti, je nádherné počasie, jar sa už zakráda aj na sem. Kde tu síce fľaky snehu pomedzi to šafrán. Z potôčika po ceste doberám aj vodu na balast. Studená a čistá a chutná je. V hlave zatiaľ premieľam dnešné možnosti. Skúsiť 100fai, alebo do VT a lupnúť Lendak alebo NT a do Raja sa ísť na Dedinky Mlynky okúpať.
  Na kopci hučí 5ms JZ, mrakov nikde.
 
   Letím na Motyčky, proti vetru. Tam nič rozumného nenájdem, tak otočka na NT. Skúsim ako to pôjde po hrebeni a podľa toho sa rozhodnem či sa oplatí na Fai. Korytnica niečo pustí, ale nič moc, fúka JZ, tak to lupnem na rebro Prašivej.

  Na hrebeň si netrúfam, lebo fučí dosť po kose. Škoda, mohli byť pekné zábery. Pomaly sa rozhodujem že poletím na východ, skúsiť trošku pravého cross country, nepoznanými miestami. Doma som pozeral že medzi TMA je fuga na sto kilometrov, tu ale robím chybu lebo si nepozriem že od Nálepkova sa už na Sľubičku doskočiť dá, síce s 1500msl, ale dá. NT presypem bez väčšej krízy, neponáhľam sa, dotáčam všetko. Je deň ako víno, prenádherné mraky naskakujú, letia síce zo severu ale to nejak necítiť. Darmo sú asi v trojke, možno vyššie.


  Od Kráľovčičky ponad Telgárt začínajú nepoznané terény, teda nie úplne nepoznané, ale nezlietané.  Za Telgártom dotáčam od lyžiarskeho vleku, čumím na technické dielo, tunel do kruhu a stúpaním.  Zaujal ma už keď som bol malý a cestoval vlakom k ujovi. 



  Ďalšou srdcovou záležitosťou je pramen Hrôna (po gašpersky :) ) ku ktorému sa viažu príjemné spomienky trampovačiek bicyklových s Cypriánom. Ach, prekrásne je to vidieť takto zvrchu, najmä keď sa k miestu viažu spomienky z detstva :) Vietor mám v chrbte, tak 12km Z píše gps.

  Ďalej je tu Stratená. Skala v strede doliny nad rančom upúta už z pod základne. Vždy som tam chcel vyliezť a veru aj vyleziem.


   Držím si výšku a užívam nádhery. Už vidím prvý možný ľondovací bod, Dedinky-Mlynky, reku okúpem sa, pospomínam na už pochodené kilometre po okolí. Dobšinská serpentína musí do foťáku. Otec o tom dlhé roky básnil, ako by si tam polietal, škoda že nevejeme na tandeme :/ Určite by spomínal tú jachtu čo zbudoval a brázdil na nej po priehrade.


   Tu je trošku kríza, fúka asi 10, kopček je plytký a ledva dva kilometre po vetre je TMA. Vyletím čo najviac proti vetru aby som skoro zhnil a mohol sa vrátiť nazad. Postávam, kde tu treba do speedu ťuknúť. Slabý stupák točiť nesmiem, lebo TMA ma straší cca dva km za chrbtom a po vetre, ktorý fúka z J.
 
  Lovím, lovím, niečo nakúpim do 1500 a letím ďalej na východ, do absolútneho neznáma (nebol som tam ani na zemi) málo výšky znamená malý rozhľad na prípadné pristátie. Mlynky som už preletel, veziem sa s jemným vetrom po kose na svahu, TMA už na kilometer odomňa,  na pristátie v tom vetre v tej doline radšej ani nespomeniem. Podarí sa mi však naďubnúť silnejší stupá a dotočím 1600.
 
 Dolina pri Hnilci preťahuje, fučí katastrofálne, letím do takého polozávetríčka. Zdvíham sa v bordeli, nízko nad stromama, občas ma to skoro do nich odhodí. Kamera už zdochla. Predstavujem si že takto nejako bojujem na Bornes. S touto predstavou sa mi to podarí. Sľubička na dohľad. Nálepkovo je v rohu kde sa TMA spájajú, to bude asi moje ľondovisko. Hneď ako priletím, mám trojku, zatočím iba pár krát, lebo (mysliac si že PP tma je 300agl) to nemá zmysel (nechcem porušovať pravidlá). Škoda že to vidím na GPS až príliš neskoro, a žiaden stupák neviem nájsť. Ešte hodnú chvíľu to tam brúsim, nadávajúc si. Lebo s 1500msl by som na slubicu po vetre dovial. No čo už, učím sa každým dňom...
  Nebolo to zlé, síce ako vidím, faiko šlo uletieť. Ale po troch rokoch som si konečne rozšíril letecké obzory smerom na východ. Za zvoz ďakujem Maťovi Roškovi, ktorý lietal v Nálepkove. Nejakému Kalakajovmu známemu, ktorý ma hodil až na motorest za PP kde po dvoch minútach prišlo vyprosené auto s Ďurom za volantom, ktorý išiel do Zvolena!

Nie je to dnes poriadne dopísané ale mastím na Zobor!


Pár foto na záver: 



pondelok 20. apríla 2015

Súčanský hattrick

 Už od piatku je jasné, že v nedeľu "to bude". Minimálne polka lietačov z celej hrudy slovenskej tam bude. Nedeľa nie je na stop stvorená a už dupľom nie o siedmej ráno :) Ale šťastie sa na mňa usmeje (možno ako náhrada za pol prebdetej noci) a volá sa Erik, ktorý to má namierené do NM! To je paráda, o deviatej ráno v TN si stihnem skočiť do TESCA na "paríža". Sedím na lúke pri parkovisku, z batohu je tulivak a z nožíka lyžička. Slnko svieti a mne je hej...dnes to pôjde ďaleko, Lešť je vypnutá ( banánový brancovia predsa musia aj oddychovať) preto by som to dnes rád lupol do Štúrova, alebo Komárna, podľa toho či bude viacej sever alebo sz viať.
  Z mesta ma potom berú východniari, menovite Papcun, takže o zábavu na ceste je postarané. Na štartovačke ľudí pribúda rovnakým tempom ako mrakov, o pol jedenástej cca sa to dekne na totálku. O jedenástej to vo viere že skúsim nový mount na kameru (veľké díki Kalužovi) zaprobujem v kľudnom počasí. Predsalen trčí z toho kadečo a sakramentsky blízko speedu a riadičiek, preto by som nerád letel rovno v bombovom počku a mordoval sa s tým. Chcel by som si posváhnout a pristáť na štarte alebo to znova vyšľapať. Príde na druhú možnosť...(vlastne mi to ani nevadí, mraky sa rozlievajú do stratokumulov, hodín je málo a mne by bodlo nabrať stratenú kondičku, mám menej ako mesiac do galejí na Bornes..)
  Na štarte sa s Kubom Strmeňom smejeme, že si dnes dáme preteky, kto viacej krát vyšľape súču...


  Druhý pokus je o niečo lepší, počkám si na prvú džúru a skáčem do toho. Hneď pred štartom je fajný stupáčik, ale dostúpať 900 na odlet dá dosť roboty. 



  Za kopcom dokřončim 1700 a plný nádeje letím na hrad, stupák odtiaľ však neviem trafiť, hoci Papcun je sto metrov nado mnou a driape ho hore. 


  Dostúpam 1500 a valím za Mišom, tam kde býva vždy problém. Kopce, buď trafíš stupák poriadny alebo v závetrí ťa položí ako detskú hračku na poličku. (teda prásk a už prdím v hline) Čuduj sa svet presne tak to je!  Mrcasíme sa nad lomom spolu so Skielkom, ale nedá sa tam lapiť. Vedenie v doline síce dá, ale nestačí to na nastúpanie, i keď nežne presviedčam Zajoša, že to dáme... nízko ponad domy, stromy, fabriku, káble...
  Tak kľajem britko až sa hory zelenajú, doslova! Ale rozhodnutý som dostať sa na Súču. Pár minút a už idem s nejakou pani čo má autoškolu v TN, vyskočím v Miticiach kde vidím Skielka. Odtiaľ nás berie na Agipku odťahovka. 
 Ja som ochotný obetovať všetko čo mám v kešeni, tj. 5e a snažím sa s tým ukecať niekoho z TN na tej pumpe, že by nás hodil nazad. Po polhodine sa usmeje na nás šťastena. mercedesom až na pristávačku. Kde už medzičasom je všetko deknuté a pár ľudí sa hompála okolo štartu. Hore mastím tuho, nadoraz...
(týmto som vlastne vyhral súťaž s Kubom o to kto viacej krát vyšlape)
   Na kopci som za pár minút, bleskovo rozbalím, skoro s nikým sa nerozprávam, rozmotám šňúrky a hop do toho. Svah drží, sem tam nejaký teplý kravský prd z Hornosúčianskeho družstva, ale viac ako sto nad kopec sa mi nepodarí.Všetko stavím do malého okienka asi kilometer krát tristo metrov, ktoré sa blíži napravo od štartu,. Prvý stupák je do sedemsto, ale rozhodnem sa to skúsiť znova, nechať okienko prejsť viac po vetre a nachystať mi ďalší stupák. Mentorík čo lecel so mnou sa hodil dozadu a vidím že niečo krúti (v tieni ktorý je až po dialnicu) z Dolnej Súče, ja si teda nakrútim v 1,5ms čo to dá z tej skaly na Krasíne (750mnm :D) a hodím sa k nemu. Niečo tam dotočím a žabkujem ďalej. Napružený som, v kostiach cítim že sa z toho Mordoru dostanem pod tie nádherné mraky okolo BN.
  Spolu s mentoríkom mierime na kopček, vysoký cca 50m pod ktorým je diaľnica, asi 5 minút naňho svietilo to "moje okienko" . Stačí mi možno sto, dvesto metrov aby som doskočil na prvé, dlhodobo nasvietené miestečká, kde sa už vydriapem hore. Takže smelo a s citom do toho!
  Srdce mi vzrušene bije, metre pribúdajú...nastúpam do 550mnm a rýchlo sa rozhodujem na ktorý brdek skočím. Vyhráva ten nad Opatovou, 40m má asi. Padám pred ním ako guľa. ALe hneď lapám slabý stupák. Keď ma zanesie, nevedno prečo sa rozhodnem trochu ísť doprava, kde ma už krásne pojme do 1400....A MORDOR JE ZDOLANÝ! Škoda len že sú štyri hodiny.

Bánoveckú presypem čo najrýchlejšie, dlho ani nedotáčam mraky, lebo 1,5ms sa neplatí. Vidím zvírený prach kdesi za Inovcom a veru nesklame, nacápe dokonca i rada troška podrží. Po Tribeč letím ponad súvislí tieň. Slnko je už nízko a tak majú mraky obrovské tiene. Naštastie do jedného kotlíka tam čosi svieti a na druhej strane je rada nad naslnenou plochou. Taká pekná až mi slinky tečú... Na S strane natočím na prehupnutie za kopec a tam lapám mocný, miestami štvorkový stupák. Aspeník len tak ťahá hore, mocneeee! Rada mrakov je do nedozerna. Len aby vydržali ešte pól hodinku....



   Ďialnica je kvalitatívne nemecká, ale geograficky dolnouhorská. Krásne rovná, buchty s ostrými kontúrami. Škoda len, že také diaľnice nie sa aj na zemi tuto, v banánovej republike.
  Tlačím dve tretiny speedu, v stupáku popustím. Kochám sa, po očku však sledujem čísielka na Xctracku. Aspoň kilo!!! Mochovce, Uhry, Matra...samota vo tom nekonečnom vzdušnom oceáne. Kľud, svištiaci vzduch...Ach, milujem to!

Koniec dialnice sa rozpadá, hučím dole cca 2ms, veľmi veľa tieňa je po zemi ale v diaľke vidím pekný bukový lesík, ktorý by mohol ešte nejakú tú nuličku pustiť. Dúfam že mi to k nemu vidá.
 Tu v rovinách je už cítiť poriadnu jar, trnky a čerešne už kvitnú, krásne bielo sa vynimajú oproti ostatným, hnedým či zeleným stromom.



  Ku lesíku mi to vydá a tak s trpezlivosťou slovenského národa dúfajúceho že raz tu nebude korupcie, točím stupák medzi 0.2 až 1,5ms. Krútim sa v tom skoro tisíc metrov výšky, dohľadávam. Mraky postupne miznú, rozpady tiež. Nemám sa už kam ponáhľať, môžem sledovať detaily na zemi. Napríklad stavbu nového vysokého napätia. Krútim dokým nesvieti na gps 100km. 1200m mám a šup na doklz, ku nejakému "vačšiemu" mestu s červenou fabrikou. Je to krásne kľudné, niekde to drží aj v nule, ale iba na minimálke.
   Kĺžem, teším sa... fotím, točím...

   Ľondovisko Veľký Dvor je vlastne družstvo od ktorého, čoby naskok 6km sú Želiezovce ("vačšie mesto" s červenou fabrikou skade nič nejde). Chytro balím, utekám po ceste lebo do vlaku z LV mám necelú hodinu a nemám ani fuka. Nakoniec ho nestihnem, ale zoberie ma trošku obkľukou chlopák do NR kde podojím bankomat a idem domov busom...
  Nič moc som neuletel, ale snažím sa hľadať pozitíva... mount na kameru funguje, sorry za toľké flyfie ale foťák pre zmenu dlho štrajkoval. Prešťal som i Kuba o jeden výšľap JUHU! Ale on mňa na kilometroch...Super Ti to lieta Kupko-nous, len tak ďalej.  :D
  Keď ja pristávam, cca pol siedmej, Kubo je už doma, a vlastne aj väčšina ostatných... :D

TRACKLOG 1. IBA ZHUčáK


utorok 14. apríla 2015

Kde bolo, tam bolo, vietor hulákal a hore to cápalo....

  Chcem ísť na Súču, lebo dneska hlásia nárazy "iba" do 15m/s a stabilne osem. To bude hukot!Dokonca ráno na satelite vidím, že tá najsilnejšia deka je už odfúknutá a iba slabulinký závoj tieni....nie je na čo čakať!
 Stop je výborný, vo Zvolene nie som ešte ani na fleku a už ma berie chlapík, čo minulý rok ma bral, zo Žiaru takisto. Chlapíka čo ma berie do TN nakoniec ukecám že ma hodí až do Súče.... Díkes! Akonáhle vystúpim z motoríka, je mi jasné že to dnes bude bigbít...hore na ceste preťahuje naozaj silno. Ešte v rámci dediny ma vezme dievka, čo v nedeľu videla padať neštastníka Kuba do lesa a pýta sa ma či majú doma brúsiť pílky aj pre mňa :)
  Medzičas mám suprový, nemám sa kam ponáhľať. Na štarte si to ale rozmyslím, hora hučí ako sto diablov. Ak to nedajboh zosilnie, tak už naozaj nebude bezpečné.  Obliekam papérku aj reykjavíka, hore bude tesne nad nulou. Ešte diskutujem s Bošom o dnešnom NOTAMe, za čo mu ďakujem.
  Na prvý pokus ma omláti o zem. Na druhý pokus som múdrejší, hneď po odpútaní ale šľapem polku.
   A na polke speedu aj svahujem, pretože na trimovke stojím, poprípade cúvnem kde tu....čakám na svoj stupák. Jeden ma oklame a otočka vyšla nazmar, stupák slabne a mňa zafúklo nad kopec a na prebojovanie dopredu pučím plný....zvláštne že letím ledva krokom :) Som rád že mám Aspena lebo v speede stojím niekedy menej ako v 50m výške....
a nie je to posledný krát dneska....
   Po dosť dlhej dobe svahovania, postávania si naletím už ucelený stupák niekde vpredu nad družstvom. Je síce slabší ale ucelený a nechám sa s ním zaniesť za kopec, kde posilnený o tú záveternú časť, hrá štvorkový bigbít do 1800. Chvíľu so mnou letí i sáčok, ale predsa mut o stúpa lepšie....
   Po prvom stupáku zanášanom výrazne zo západu, rozhodnem sa valiť to severnou trasou, ponad Sliačske TMA. Za Omšením už točím stupák zo závetria a cítiť to. Nástup doň je fakt šupa, pritom je to ledva dvojka. Každý ďalší komín je mocnejší a užší. Točiť štvorku na pol otočky , to je paráda!
  Málo som rozlietaný, preto hodne čumím do padáku, až sa mi hlava krúti. Preto mám iba jeden vážny klapanec keď vyletím z 4ky hore rovno do 5ky dole.
  Na Maguru letím z 1800m dúfajúc že ju obletím zo severu a vyhnem sa závetriu, ktoré ma tak často položí ku fabrike na okná. No ale čuduj sa svet, vietor sa stáča na SZ a prituhuje. Od Temešskej skaly ma proste sfúkne a som tam, kde som presne nechcel byť. Mláti so smrekmi, s borovicami, s Ďurom, s bukmi.....trošku si postojím, príde stupák cúvnem, zošlapím polku zas kúsok dopredu. Takýmto záhadným spôsobom naberiem asi 120m výšky kým postretnem stupák s ktorým sa odvážim nechať zaniesť. Po sto metroch výšky je sfúknutý a mne neostáva nič iné ako pokračovať do závetria. Napätie by sa dalo krájať. Našťastie ešte lapnem niečo slabšie zo závetria...pojme ma sto metrov. Napnutý som jak pružina, vário hučí 4-5 dole. Pocit podobný pádu z okna. Druhý raz som vďačný predvídateľnosti môjho aspeníka. V závetrí 10m/s ma nezradil, dal včas vedieť o prípadnom kolapse.
  A blížim sa k svojmu osudu...fabrika na okná, zase tu pristanem. Nikde ani ťuk, iba nad lesom bolo mínus 0,5ms čo mi prišla paráda, naproti -4 :)
  Nad cestou už chcem vytiahnuť podvozok, ale reku ešte preletím drôty vysokého napätia, radšej nízko nad nimi ako riskovať že do nich nacúvam. Už vidím cyklistovi na prevody.
   Za drôtmi mykne voľnými koncami!! Rátam do troch a poďho ľavú! vário nesmelo pípa na pol otočke 1,5ms! tak toto nepustím! Mám síce výšku stĺpov vysokého napätia, ale tu sa proste zodvihnem! Nechám sa zanášať a poctivo dostreďujem, nad lesíkom už vyskočí na plus dva metre, chvíľami štyri! To je muzika môjmu uchu lahodiaca! Aspeník hryzie stupák len taký fukot!
   Zatiaľ rozmýšľam nad tým, či nemajú tie káble na stupáky vplyv, už druhý krát behom týždňa sa takto zdvíham, tesne ponad zhodou okolností to isté vedenie. Natočím si 1100, stále odhodlaný dotiahnuť to na Horehron, dupem plný a trošku bokom na vietor letím na tie malé brdky. Tam sa nič nekoná...mením plán, nechám sa znášať na bôrovú, nakúpim tam a poletím domov. S dlhým nosom...
   V stupáku si zozačiatku trošku pocúvam, múčny je, ale za kopcom je z toho štvorka. A zase rozmýšľačky, "keby som natočil dva tisíce, na plnom to skočím na Štubňu a preplazím sa, precúvam cez Šturec, voľajako.
   Stupák slabne v 1700, nie je to síce dvojka, ale zaprobovať sa rozhodnem aj na priek tomu, že tiene mrakov doslovne letia z čistého severu. Stupák ide rovno od poľa kde sadol vetroň na blatoucha. Slabý a zanášaný je. Prdím na to a idem domov, kde ma čaká šróba (Ďakoval Milanovi Kalužovi).
  Otočím po vetre a až za Bartošku nezatočím. Za domom si pristáť netrúfam, lebo je to tam pri S, SZ dosť brčkavé a dnes som z toho už brčkavý až strach.

    Pristáť chcem na čo najväčšej lúke aby som mohol pocúvať. Bordel tu je kvalitný, štvorka v 30 metroch?! Lesom vzadu mláti sťa trenkami na sušiaku. Ach toto je posledný krát čo som rád, že mám padák ktorý zvládam na 110%.   No čo koľký sa zajtra stretneme na Súči?


  Teraz večer som trošku sklamaný z toho že som to vzdal a otočil domov. Ale už som mal toho LEGA dosť (skladalo ma tak šikovne ako dvojročné decko LEGO DUPLO). Na tracklogu to až tak zle nevyzerá, ale fúkalo veru dosť, a škoda že na Turci práve zo SZ, S. Možno bola správnejšia voľba letieť radšej na NR a dole, síce s vetrom bokom, ale v rovinách, ktoré (ako som si všimol pri Nedožeroch) cápali.