piatok 8. mája 2015

Donovalský duet...alebo ako po tom všetkom nedoletieť!

  Kedže som nebol včera na ČP, nepôjdem ani dnes. Podľa predpovede by to mohlo ísť i na Donovaloch. Lanovka ťahá, bude aj veľa padáčkarov. Predpoveď dobrá, vietor viac menej slabý, základne vysoko ale strašiť má výškovka.
  Po super stope (absolvent lesník) až ku lanovke, moju radosť kazí spomínaná výškovka a nielen moju. Na kopci duje severík len taký brikot, všade tieň... no predpoveď flymeťácka kreslila o dvanástej naobed už čisto s tým že tu má byť asi 50km široká džúra.
  O nejakej pol-trištvrte na jedenásť štartujem z J štartovačky, pričom fúka asi 2ms sever. Pri čakaní mi otočí i nábežku, ale po piatich minútach ostane flérka vysieť, tak nečakám a lup do toho.
  Nie je nič lepšie ako záveterný stupák! Rozhadzuje ma trošku ale je to pohode, dotočím čo sa dá a nie je to veľa lebo výškovka tieni. Bezoblačná do 1800 a šup na Krížnu, teda rebierko kde ako si všímam, celý čas svieti slnco. Letím tam a končím na zemi. Pretože neviem :) všetko nasvedčovalo tomu, že by tam stupák niekde mohol byť, ale nebol. Takže chytro pakovačka, ani 5l vody nevylievam, reku načo, chytro sa stopnem. O dvanástej sa to otvorí a jedem! Chytro možno z hlavnej cesty, ale nie z Vyšných Revúc. Ako vôl musím utekať s balastom po ceste, nabehal som tak 5km pomedzi tie tri stopy do Osady a štvrtý na Donky.

  Takže repete. Slnko svieti tentoraz parádne, mraky sú naskákané, síce smerom na západ daké divotvorne oblé základne majú ale budiž. Dosť fúka, tak mám dva plány, lupnem ku Krížnej, na Choč a tam uvidím či dám Ta3 alebo skúsim fai sto. Hormónik veje kus so mnou, potom odlietam už sám. Pridvihnem sa a popod mraky je to už jízda až po Čebrať. Tam by som rád nakúpil do dvojky ale nie a nie pojať ma. S tisícšesťsto valím na speede na Choč. Už z diaľky vidím T.U.R.I.S.T.O.V.  ako farebné bodky. Zakričíme po sebe, zamávam a šupa silná ako pravačka Obelixa, spraví z turistov zase len farebné bodky. 2300 na budíkoch, plný speed na Čebrať. Po očku poškulujem na lesík v strede doliny, reku či si to neskrátiť na Chopok čo najpriamejšie. Rozhodnem sa ale ísť to obkľukou, reku NA ISTOTU!
  Čebrať je v tieni z mrakov od VF, takže nakúpim ledva do 1600, s takou výškou ísť na preskok cez RK je môj ortieľ jasný. Ľondovačka.
  Kopečky  nad Bielym potokom sú nedosiahnuteľné. Jediné čo mi ostáva je dúfať že kameňolomy, ktoré sú prvé von z tieňa niečo pustia. Ale ako letím už iba dvesto metrov nad nimi, vidím v nich dosť vody, tadeto cesta nevedie. Alternatíva sú dve poorané polia. To už na istotu nieje, roviny mi nikdy nešli.....  Výška sa zcvrkla a aj mne už skoro cvrklo, lebo mám iba 50m. Ale stupák som našiel a štastný krúžim. Ďakujem Ailosovi, že mi toto umožnil, zodvihnúť sa zo zeme. Natočím 1400, stupák skončil tak to nalepím na kopčeky, tieňu je ešte aj predomnou dosť ale pokým niečo nájdem som skoro na zemi. Bodaj to parom bral....

  Ponad Salatín si chytím radu, na NT preskočím bez problémov. Rozmýšľam že čo, zvrtnem sa na 75km fai alebo to skúsim natiahnuť do 100? Zo západu sa valí dosť vysokej, mohla by ma položiť ale padol som na hlavu či čo a tak sa rozhodnem ísť do 100 a potom sa otočiť.
  Pod chopkom sa teda zvrtnem a speedujem nazad, trošku cítiť JZ ale nič silné. Okolo mňa plachtia, delfínujú lamináty. Pred Vajskovskou si pritočím do 2200 aby ma tam neposadilo ako minule ľuboša a hlavne musím si držať výšku lebo deka ma dobehla. A začala sranda. Čím viac sa blížim k osudnému sedielku tým viac padám dolu. Adrenalín stúpa. Ďuro klesá. Hrana sa približuje, Tískam plný a vidím že v tom najnižšom bode, mi to vidá tak na Krígla. Už mi začína metať padákom, som v závetrí...hóre, dóle....už sa pripravujem na to že tam žuchnem do protikopca (aspoň psychicky) ale čuduj sa svet, mám možno pol metra pod tým sedielkom ale som už iba tri metre od neho. Teraz to treba pustiť. Prebytok rýchlosti stačí presne na to, aby som so zdvihnutými nohami a 10cm (Centimetrami!!!) pod riťou a zabrzdeným érom prepadol na druhú stranu... ufff, lížem to metrík nad zemou a rozdýchavam... tam som sa mohol pekne rozmlieť. Naraziť a zgúľať sa aspoň sto metrov po skalách... no ale vydalo....takže čo sa nestalo to ma trápiť nemusí. :)
  Trápiť ma musí to že svah nedrží a slnko svieti zo západu, hnijem popri kopci, tak to zvrtnem ku Vajskovskej kde je mráčik. síce pomaly z doliny, ale predsa sa vyzdvíham do 2300 a letím ďalej. Deka je síce dosť výrazná, ale mraky sú tak to pôjde!!
  Problém je vietor. Niekde pri Latiborskej natočím čo to dá a plný kotel vpred! Vietor zosiluje a mňa spláchne na severnú stranu, Hučák-bučák až do dediny Filipovej (dík za zveza)





... tak a sedím. A pritom je to už všade pekne nasvietené, mraky atak....celkom ma to jeduje lebo stačilo možno km Ďalej keby ma pustilo, na Chochuľu a už by som to dovial....Ale však nevadí, počko ešte bude...hlavne že mne sa nič nestalo. Aspoň mne.... :/ Česť jeho pamiatke

TRACKLOG: http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/8.5.2015/10:44


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára