štvrtok 16. júla 2015

Najlepšie gury v strednej Európe


  Póčo vyzerá jasne nejasne kadejako. Flymet hlási slabý SZ, SHMÚ zase mocný, gfs taký stred, no najlepšou voľbou je ísť na Donky, Suprové stopy a o pol desiatej už kecám s vlekárom o pionierskych časoch PG. O desiatej sa zoberiem na Zvolen, lebo SZ neustáva že reku aspoň si trochu polietam. Štartovačka už pár letmi overená, nedá sa tam vyhniť, alebo...vlastne dá ale vždy bojujem lebo s pristátím je to tam pobiedne.

Naštastie fučí ako z mamutej prdele a o 10:20 už brúsim svah. Niečo pritáčam a letím proti vetru nájsť si poriadne bidlo. Na to že fučí, dvíham sa na SV-V kopci a je bezoblačka, dotočiť 2100mnm je dosť dobré. Preletím sa na Ďumbier a tam sa rozhodnem že čo s načatým dňom...


  Na hrebeni je turistov celkom obstojne. Z malej výšky vidím aj to, že tráva ľahýňa od vetra. Asi neprivieva slabo. Drží to krásne, sem tam pritočím celkom šupovú 4, občas i 5 pípne a na tachometri 45-55kmh. Ubieha to pekne, neponáhľam sa nikde, prišiel som sa zabaviť.


  Tým že letím s pol vetra v chrbte a svahy držia pribúdajú kilometre britko. Na Chopku som o dvanástej, vidím štartovať Filipa s tandemom a nejakého SKY pristávať. Povozím sa popred Rotundu a letím na Ďumbier, tam ma so záujmom sledujú ako hnijem. Vylietam nad smrečiny do príjemného a silného stupáku bez oblaku, dotočím si 2300. Takto zadom a tak vysoko som ešte nevial, objavujem ešte nepoznané. Veľmi veľa je tu vyrúbanô. Vidím aj pekné a pravé od Nestlé, aha.


  Tie ma usvedčujú že síce to driape hore krásne a hladko, ale na nejakú uzavretú sa mi nechce v tom vetre pokúšať. Pôjdem ja pekne na návštevu ku Východniarom. Po Kráľovku je to krása, držím výšku, dotáčam, letím ako raketa.


  Telgárt preskočím v pohode a akurát mi naskočí cesta ďalej, užívam si výhľady na tentoraz už zazelananý Raj.


Táto pokosená lúka pri Telgárte ma zaujala, príde mi ako hlava čajky alebo havrana.


  Na Dobšinskom fúka o 120° ináč ako má ale tak tu fúkalo i na jar, takže ma to neprekvapí a nepribije o zem, natočím si peknú výšku a valím plné kotle. Sto kilometrov a nie sú ešte ani tri hodiny. Pod sebou vidím miesto kde som pristál na jar a pred sebou mám zaťažkávaciu skúšku, TMA PP začína v 1520mnm...takže točím len do 1420 :/ to je tak 400-900m nad podlahou, ako kde.


  Šuchtám sa nízučko a pritom keby sa na to vykašlem tak natočím výšku krásnu, jednoducho rýchlo. Ale mne to nedá, pravidlá sú pravidlá, tak ich dodržovať treba, lebo na poriadnych pretekoch sa nemôžem vyhovoriť že " nasalo ma" bude penalizácia a hotovo... (možno sa mi to časom aj zíde) až sa domotám nad pristávačku pod Sľubicou. Vidím chlapcov viať popod mraky ale ja to zapichnem radšej dole pri ceste. Tak som to dal, SPOJIL som dva najlepšie kopce v strednej Európe :D
  Dokonca som neporušil ani výšku :) Síce som chcel letieť ďalej, po kopcoch na sever do SL kde som uzrel svetlo tohto nádherného sveta, ale nevydalo, pol hodinu po pristátí sa aj tak dovalila koplet deka, tkaže by som skončil asi na Branisku. Rozmýšľam že Zvolen zo S (ten kopec s krížom na Z od Novej Hole, povýšim na záfukový. Keby bola fuga medzi Košickým a Prešovským TMA, dal by sa aj rekord zapučiť. Štarty bežne o desiatej, pol jedenástej, veľa o svahoch čo mi ide, stovka na tacháčoch o pol druhej...hmmm možno to má potenciál.
  Pristanem na lúke pokosenej, akurát z tade nevedie cesta. obehnem ju dookola cca 2km a nič. Iba žihľavy a kriačiny. Horko-ťažko nájdem úzky prechod na veďľajšiu a tá je na tom podobne a pritom od cesty som ledva 50m vzdušnou čiarou. Musím sa tam voľáko predrať lebo ináč ako stopom sa z tadiaľto domov nedostanem. Skončí sa to dopŕhlenými a doškriabanými nohami, brodením sa vo vode po kolená a stopom na 4 krát a za 4 hodiny tj. o deviatej už prežúvam kapustnicu v teple domova.
A VERU JE MI HEJ!
http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/16.7.2015/08:41


pondelok 13. júla 2015

Dvojkilečko na Špaiku


  Po nevydarenej a vyhnitej sobote v ufučanom západe a prevývoji ideme v nedeľu na Speik, gfs hlási silnejúci západ a príchod cirrov k večeru. Lanovka zabolí viacej ako 800m výšľap na Antholzík, tj 13e. Náhodou sa stretneme aj s Paľom Rajčanom, mimo iné horolezcom oceneným striebornou karabínou, oblieka ho Zajo a taktiež lieta. Keďže býva v Merane, pozerá iné predpovede a v kabínke si vymieňame skúsenosti, poznatky.
  Na kopci po kávičke a apfelstrudle rozbaľujeme za slabučkého severu. Z našej skupiny letím zase prvý, nikdy som na Speiku nebol, ale našťastie už sú traja týpci vo vzduchu. Naďobnem ihlu a riadne mocnú až pod mrak v 3500...to na pol jedenástu ráno nie je zlé. Letíme si to s Pašíkom natiahnuť do doliny, aby sme v prípade že nás spláchne údolka, nešli domov s dlhým nosom. Kým to otočíme, drvivá väčšina už má preskočené na hrebeň tuto dopredu. Našťastie to nosí parádne, dokúpime 3300 a naháňačka sa začala. Počko presne také ako mám rád, predvídateľné a mocné. Držíme si poriadnu výšku, 3000-3500, mimo stupák samozrejme plné kotle. Paráda, normálne som ohučaný. Po Vipiteno (začiatok Brenneru) stihnem byť znova tretí, ale keďže som to nikdy neskákal, myslím že 2900 mi bude ok, ale padám ako skala tak sa vrátim si dostúpať poriadnu výšku. Počas príjemného preskoku stihnem vytvoriť lokálne zrážky nad voľajakým lesíkom a pokochať sa haldami autákov platiacich talianske (pekelne vysoké ) mýto...


  A kruháč čoby kosoštvorec, či súkromný parčík upútavajú môj pohľad počas preskoku. Na druhej strane nás čaká pekne rozbitý stupák. Čo že je rozbitý a úzky, hlavne je mocný a to je základ.


Doberieme a pokračujeme ku ľadovcu ktorý tečie z Wilderpaff na pohraničí IT a AU. Dostupy umožnújú zaletieť pekelne ďaleko nad túto mesačnú krajinu. Tmavohnedé skaliská a biely sneh. Paráda, fantázia. Na kopci kde doberám trochu výšky, mocujú sa turisti na ferratou. zakričím čáho bágo a oni túžobne hľadia ako si plachtíme.


Fotím všade všetko dookola lebo sem sa bežne tak vysoko nelieta. Dokonca si všimnem štyri smietky spojené lanom, mocujúce sa po ľadovci. Tu sú:


Poriadne si doberáme, cítim sa ako kozmonaut. Preskočíme Vypiteno z 3800m a cítiť že trocu z JZ ťahá údolka. Teraz treba dobre nakúpiť aby som nemal problémy na Hokejke alias Koze. Letím v skupine s Pašíkom a akousi zvláštnou dvojkou (LM6 a DELTA2 pričom LM6 špiráluje dole pokiaľ má väčšiu výšku, pravdepodobne spravádza chlapík ženskú na prelete) ale mieria s malou výškou  do doliny, dúfajúc že im vandlík niečo pustí. Ja sa radšej zvrtnem na ďalší kopec a v krásnom päťkovom bidle nalúpem do potrebnej výšiny.


  Na hokejke mám šťastie začiatočníka, trafím sa rovno do silného stupáku a naberiem si bezpečnú výšku okolo troch litrov. Budem musieť zrýchliť lebo tie menšie fľaky cirrov sa asi 30km od nás zlievajú do súvislej vrstvy a vidí sa mi že cumuly pod tým už nenaskakujú. Hokejka za mnou a furt len stúpam, ako to tak vidím ani svahovačku popri skale si neužijem lebo furt len 2-3ms hore. S dvoma otočkami mám 4000 a spokojne popod mraky letím na otočák.

 
  Otočím sa skoro, pretože nechcem riskovať vyhnívku v deke, skaly už nedávajú ako predtým a tak letím pomerne nízko. začínam byť nervózny, lebo s takouto výškou Brunico nepreskočím. Našťastie skaly za Kronplazom ma postupne vykopne na obežnú dráhu. 4300m!! To je výška ako sviňaaaa!

 
  Z takej výšky sa zdá všetko možné! Doletím do doliny ako pán v 2700m :D nemusím sa trápiť údolkou, veselo sa dvíham. Počas dlhého preskoku stihla aj deka prefrčať preč a všetko sa pekne nasvietilo. Kopčiská dookola majú okolo trojky, skalnaté sú poriadne.  Nie je síce mega neskoro, predsa štartovali sme po desiatej a leteli iba na 200fai ale radšej sa vydriapem úplne do základne a snažím sa ju držať. Každučký stupák hoc aj sto metrov ale pritočím si. Výhľady sú peckové, normálne mám dosť. Padák letí v tom riedkom vzduchu ako raketa. Keďže som v Dolomitoch skoro otočil, musím vylietať dosť do doliny a aj tak to nedám úplne do fai sektoru a ukrojí mi asi 1km z 1 otočáku. Lepšie menej ako málo :) bojím sa aby som proti vetru do doliny nezhnil (ako naprd Emil kedysi).  Otočím, dupnem plný a zase ako raketa. Trošku zastrečkujem ale nakoniec sa zodvihnem z doliny a sledujem pašíka a nejakého omegistu. Proti vetru a zároveň slnku to ide tak tridsať kilákov za hodinu ale rebierka púšťajú pekné príjemné 1,5ms hore. Kochám sa, lebo vľavo na Zillertalskych gruňoch a dozadu smerom na Glossclockner mraky spadli na tritisíc. a ja som pol kiláka nad nimi.


  Na oblohe si všímam tie pravé od Nestlé (lentilky, asi veje :D) a veľké mraky smerom na J a Z. Doberiem na záver ešte 3500 nech to ďubnem až na štart. Po deviatich hodinách mám aj dosť a som rád že z 2500 do 1000m sa mi podarí sklesať v kľudnom závetrí  čelom ku kopcu v -4.5ms :)


Zbalíme saky paky  a valíme dom. O tretej ma vysadia "braťjá" v Brne v daždi, nájdem si fleka pod bazou neďaleko diaľnice, že by na mňa toľko nepršalo. Dospím a ráno hajde stopom domov.  Nuže pekný výlet, aj som si polietal, aj stretol rogalistov českých aj Paliho Rajčana, aj na kozmonauta sa zahral, no škoda že na poriadny flák nevydalo skrz to počasie.

pár fotiek na záver:
http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/12.7.2015/08:17





GraiFAI krumpel

  Vyrazili sme do Álp, že sprobujeme Graifa (ten ma nezaujímal) v sobotu Antholz (to je vončo) a v nedeľu zase na Graif, taký bol pôvodný plán. Samozrejme zmeníme ho vzhľadom na póčo.

  Klasický to príbeh, stopom do Brna, kde ma večer naberú Pašík, Juran a David. Prechrápem celú cestu na Graif ako správny spolucestovateľ :D . Spíme kúšťok pod štartovačkou, klasicky, na "čechúnov" len tak voľne pohodený v lese. Celkom mi ťahá na nohy, lebo v noci mi navlhol starý páperový spacák a predsa, pofrontálka ako prasa, 1500mnm minimálne robí svoje. Ráno vyšľapeme na vrchnejší štart.....

  Sme na štarte o pol desiatej i keď vraj sa vrhajú tý najodvážnejší okolo jedenástej. Celkom je veselo, lebo pribehnú kurzíci, vytasia padáky a rádio, pustia techno na plné pecky a ako keby boli pod vplyvom, veselo si na štarte tancujú. :)

 
  Mraky idú šibko od severu a rastú. Občas fúkne z JV, ale som tu úplne prvý krát v živote tak neviem. Ale evidentne mi to nevadí, skáčem do toho z našej skupiny prvý. Pašík s ktorým máme spoločnú frekvenciu i motiváciu obletieť toten krumpel dookola, sa nejako zasekáva. Snažím sa ho čakať ale potom už nevydržím a vydám sa mrcasiť v mizerných výškach smer západ. Mraky tak v 2300 a kopce tiež. Keď krúžim popri vedení tak blízkoooo, napadne ma akýsi rozhovor ktorý už ani neviem kto viedol ale podstatné je, že ten "stupák ide presne od vedenia, ak priletíš pod vedením, ide cez neho a nezodvihneš sa" Neviem  kto to hovoril a či to vôbec bolo pre tento prípad, ale vidí sa mi že hej, tak to tam zvŕtam, na vedenie tlačí ma ale dajak sa cez to prehupnem.


  Pred Lienzom ma kus pribíja údolka a hlavne neviem či to mám risknúť a preskočiť to s tak malou výškou až ma počas nulkovania dobehne konečne Pašík. A ten valí ako keby nič, spolu s Rigidom.

  Preletíme cez dolinu, Mám navrch lebo mi to oproti Rigidu a Pašíkovi točí omnoho lepšie. Zo stupáku ma však pomerne nízko vyženie nasraný orol. Vidím ako mi preletí rýchlo tieň cez krídlo a vrhá sa naňho (ono teraz spätne sa nečudujem, dostal chuť na zajačika?). Ziapem, rukami mávam ako gašparko aby som ho odohnal, ale on má na háku (pazúre). Letím radšej preč a potajme dúfam že mi zvrchu nič nerozdriapal.


  Mraky cestujú stále a veľmi rýchlo zo severu ale niečo nastúpame, Pašíka nechávam dole, lebo bublina bola hodne úzka a mne to točí naparádu. Mrcasíme sa smerom na severný otočňák, nízko a popri svahu ale však je to kúšťik.
  Pri jednom jazere vysoko v horách stretám lamináta a celkom ma začína skladať. Fúka kadejako.
Nakúpim čosi okolo troch litrov a vydám sa ďalej. Pašík sa zdvíha hodne z nízka a tak letím iba tak nazdarboh. Dúfam že tu ešte ten sever neprebije čomu nasvedčuje najmä rýchlosť, samozrejme až dokým neklesnem na úroveň kopca kde sa chcem zdvihnúť. Tam sa otočím o 90° a fúka das na cúvaka. Rozhazujem rukami ako bábika v tom motúzikovom divadle, len aby som poskakujúci Aspeník udržal nad hlavou. Keď z toho závetria vypadnem, idem radšej tahet. I tak tu nieje moc čo naťahovať, v Graife sa isto nerozhoduje.



 Výhľad na východ je dychberúci, oči vyvyľujem na krásne rovnú a širokú dolinu s políčkami všetkých farieb. Ani nestačím na budíky pozerať...kreslia 55-60 po vetre....hm fúka no.
Pri akejsi rúre a zubačke vytočím čo to dá, prehupsnem dolinu na pohodku, všade to tu driape nahor. Priletím si po rogalá a stredom ich (povedzme že náhodne aby sa lešenári nehnevali) dostúpam :)
  Akonáhle vidia Zajo reklamu, kričí na mňa Vlasta Bartas že či som to ja.  Svet je malý a nebesá ešte menšie, takto sa stretnúť náhodne vždy poteší.


Dokúpim do kozmu a idem si to pekne uzavrieť. Tak polietal som si, objavil ten ospevovaný terén...a okúpal sa dole v jazere... parádička!

Toto je už asi 17 let so Skydropom ale tomu venujem článoček v priebehu týždňa.

http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/10.7.2015/08:43

nedeľa 5. júla 2015

Poslovinské slovenské FAI


  O tretej ráno ma Kupko vysadí pred BB na pumpe, že aby som mohol stopovať od rána bleskovo na Donke. Spím asi do pol siedmej lebo hluk premávky z neďalekej diaľnice by zobudila aj hluchého. Obloha ale vyzerá biedne, alebo aj viac ako biedne. Altokumuly nie sú nikdy dobrým znamením. Opar tomu tiež nepridáva.
  Berie ma známy to zvozár lesník Miro, preto som na kopci pomaly za mesačného svitu. Na štarte, je to, ako by som to nazval, prečechováno :)


  Aj bombardér Kaučo už je napnutý jak struna, ale deka krotí nie len jeho. Nakoniec po desiatej sa do toho vrhneme, deka, nedeka. Dosť času strávim v nulkách kým sa vyzdvíham, plazím sa až po Majerovú skalu.


  Zamotkám sa na Ploskej a to celkom poriadne. Ľubochniansku síce prešúpem vďaka mrakoma le aj tak na Kraľovianskej kope trávim hodne stresujúce chvíle nízko a v údolke, nie a nie sa podvihnúť. Dokonca vidím i Pašíka ľondovať v tom vetre. Stačí tu vyklesať a o zábavu je postaranô.


   Ani sám neverím keď sa vydvíham a preto sa radšej zvŕtam tahet. Iba tak na okraj, mi a vário pristane nejaký mravec,č i čo to je. drží sa v štyridsiatke všetkým možným, len aby ho neodvialo... krídelká mu vyvracia ale drží. Potrebujem však dupnúť do speedu a tak ho nárast rýchlosti odveje dopočutia.


   Poniže Jánošíkovej kolkárne ma prehodí silnejúci SZ cez rebro a horko-ťažko natočené metre ubúdajú v 5ms klesáku. éj bisťu tam! Náhodou trafím čosi slabé a zanášané, a krončím. Až kým netrafím bombu ktorá ide ako komín, rovno hore! Som zachránený, no na priemerke to nepridalo.


  Cez Nízkotatranskú Tlstú si užijem, dokonca točím najsilnejší ustredený stupák na SVK, 7,4ms!
Po NT sa už plazím, síce fúka ale svah nedrží ani z juhu ani zo severu. Slnko je nízko a mraky majú tiene veľké jak svet. nepomáha ani to že sa tu na večer letí proti vetru a veru ani obmedzenie výšky. Bodaj to parom bral, to ako dokedy tu budeme lietať po stromoch, keď všade inde je to zjednotené?


  Keby si dočongám do 2800, tak to mám na jeden stupák, popod mraky, ale nie, dotočíť 2200 a šup het lebo to driape hore....aby to čím skôr mohlo tískať dole!

Klesnem dokonca na 1500 a zdvíham sa skoro z úplného dna aj to som sa ešte musel vrátiť...no ale bojujem, uiž sa nevzdám, hoc ako som unavený po tom Slovinsku a nočnom cestovaní.

Ten večerný doklz na plnom speede si naozaj užívam. Ten sa mi na FAI najviacej páči, keď si uvedomím čo všetko som obletel a som nazad, nemusím sa mordovať  nikam pešo..proste zbalím sa a pôjdem na stopa dom...juchú!
http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/3.7.2015/08:11

Ďaľšie Slovinské dni

  Ďalší deň v Slovinsku stojí za prd :) dostupy nejakých 1500-1400. takže predĺžený zlet na Kobalu, re-start a nazad na Soricu, po secste sa zastavím posvahovať nad poslednou lúkou, s rezervou tak 20-30m. Po pol hodine sa vymotám a šťastne sadám pri chyžke. Turisti ktorý ma nepočujú prilietavať sú celkom naplašený :)


Streda je už onakvejšia, ale tiež by sa to nedalo nazvať slávou. Na štarte stretnem  Pelerriniho, poznám ho z Bornes. Svet je malý!!!
 Letíme partička, ťaháme to s Emilom, ponižšie sú mraky i to slabo driape. Mordujeme sa na tých svahoch v jednotkách, polkách ale namotáme do Gemony, kde rozhodnem že ďalej to nemá zmysel lebo sa nezdvíhajú základne. 1700 je na zalesnené podľa mňa zbytočne málo a okrem toho, chceme ísť dnes domov a nerád by som vyhnil tak ďalako.


  Cestou nazad pučím speed a mocne, lebo sa začínajú rozlievať mraky. Od stola letím bez našich ale sú tu preteky tak mi chlopáke ukazujú stupáky. Letím cez Kobalu, predom a popri ceste na Soricu...celkom riťostisk ale dáko to dovejem.

Namotali sme ledva 145 km

 http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/2.7.2015/08:05


piatok 3. júla 2015

Dvojposchodová Sorica

 Pár dní som doma z poslednej vandrovky a už so mnou všetci čerti šijú, lebo počasíčko vyzerá na Alpy. Nejako sa zmotáme a s Máriom opúšťame SlovaKIU. Nadránom rozbaľujeme saky-paky na flečíku to známom, Sorici. O siedmej nás budia roboši s rozbrusovačkou. Noa, veď je sedem ráno!

Nevyzerá to úplne že good, nejaká vysoká a stredná oblačnosť a tým pádom môže ten severík prevládnuť. Na štartovisku tomu veru nie je inak, fúka dole cca 4-5ms. ja sa moc nebojím, lebo podľa mňa to termika prebije.


   Ako na potvoru, keď nadíde jedenásta hodina, privalí sa deka ktorá kryje akurát štart a sever znova prebije. Pritom asi 5 minút dozadu, kým som sa chystal, bol interval, kedy nefúkalo ani mak.


  Kubo s frajerkou a Mário sa rozhodli ísť na Kobalu. Ja ten kopec nemám rád bo je tam vždy ľudí ako smetí. Ja sa lapnem tu a hotovo. Vyšľapem hore k lanovke a po chvíli to odpálim na sever so zámerom presváhnout to zozadu :)


  No ale nevyzerá to ružovo, práve dosť šedo, lebo deka tieni a kto bol na Sorici, vie že z opačnej strany, ku parkovisku, je to viac ako nanič kopec. No ale namotivovaný som, závetrie za tým kopcom na obrázku pracuje a parkovisko mi asi z 50m pustí jedenapolku hore. No paráda, to by sme mali.



  Po ďalší stupák si musím ísť na kopček taký zalesnený, pomerne zavretý ale pustí mi šupu do 2500! popri stúpaní si všímam vatičku naskočenú poniže mňa, asi tak v 2000. Ja točím onakvejší stupák, taký čo má mrak o 500m vyššie.


   Toto som ešte nezažil, mračiská jak svet v 2000 na južnej a v 2500+ na severnej strane hrebeňa, asi väčšia vlhkosť alebo čo. Tie moje sú maličké ale driapu hore aj 4ms, a pritom také malé nič.

To sa potom ľahúčko letí, ani sa nenazdám a som za Kobalou a chlopáke tam na aute isto ešte nie sú.


Ponad tie mraky sa naskytajú nádherné výhľady a rôzne potrhané kumuly dávajú nádych tajomna, veď nože, pozrite si!





Preskok na Stol je ok, i keď z 1700 to nikdy tak úplne nevyzerá. Hneď ma driape 5 hore a SKYDROP hrá "tú našu". Presmažím poväčšine aspoň polku kotlíka, presne ako sa má.

super vecička!

 Dotočím si na 1900 aby naistotu preskočím cez Gemonu, i keď vidím že predpoveď buřanov na xcmeteo neklamala, hodne sa to z Dolomitov dekuje. Letím asi na 90km, stretnem aj nejakého Advance, asi Sigmu, ale otočím sa lebo sa mi to neľúbi, vpredu je naozaj veľa tieňa. Myslel som ako sa tu minule zahrčkal Kosťa.

 
  Preskok nazad na žiletky je ok, daľej je to už len bohapustá svažba, ostatne ako vždy. Kto dotáča, stráca čas. Mňa síce čas moc netlačí ale mechúr statočne. Od Bovca je to rozliate široko-ďaleko, našťastie tie šutre sa nahrievali asi hodne dlho, tak to nejak aspoň drží, pod Krnom lovím dosť nízko ale je to už nasvietené, takže niečo popustí.


Mraky spadnuté na dvetisíc a vietor zo západu, to je typický večer a cesta nazad. Pár krát musím i dotáčať, bo ma spláchlo za rebrami ale voľajak sa vydriapem... naťahovať sa mi to už nechce, však čo, odletíme nabudúce niečo  mocnejšie.


  Ľondovačka v závetrí na parkovisku na pána. Posedkám si, spracem po siedmych hodinách o hlade nejaké tie trenčianske párky s fazuľou, Večer sa zahráme na skautov, pri ohníku opečieme a je nám hejahou!

Zo Sorice som letel sám.