štvrtok 13. augusta 2015

Predbulharské kilo


  Na Donkoch na desiatu, čo je troška neskoro ale nič strašné. Dole je už česká banda, Oťas, Jirka Hanč a tak podobne. Aj Kauča a Molitorisa tu stretám. Keďže ja v piatok odchádzam spolu s Kubom Strmeňom a za výraznej podpory Zajo, Gradientu a Skybeana na Transbalkan hikefly. Pretekať sa mi tu doma neoplatí ale rád by som už konečne uletel, hoc aj niečo menšie ale uzavreté.


  Rozbalím sa idem na vec, letím na Harmanec, dotáčam výšku a naťahujem ráno na 150. Naskakuje mi cesta a tak neváham, s menšou výškou ju využívam na polke speedu. Letím paralelne s chlapcami z pretekov, ktorý ale iba odštartovali kdežto na smrekovici už mám nejakých 25 km za sebou, oni dotáčajú kozmos, keďže je pre pretekáris FL95. Ja si podupkávam polku speedu a drží. Letím ďalej na Ľubochňu. Tam už mrokarikov nieto (jasná obloha) iba na VF rastú bimbasy. Kým vyklesám na 1300 máta mi hlavou že či to pučiť ďalej lebo nie, Radšej pôjdem na istotku, teda v NT to nie je nikdy na istotu.


  Potočím si pár záveterných stupákov, pri ktorých som vďačný že mám céčko, ktorému možem na 110% dôverovať a veselo sa mrcasiť pár metrov nad stromkami a čelom ku svahu postávať :D
  Preskočím ponad Brankovský vodopád do krásneho bidla, sledujem počas točenia cestu ako mi naskakuje, tak ju čím skôr využívam. Bleskovo to presmažím až na Ďumbier kde mi asi 500m za krížom smerom na východ kreslí 115 fai, max čo z predchádzajúcich dvoch bodov môžem naondiať. :D

Tak sa tam vo vedomí že fúka skôr S-SV ako S-SZ vydám. Hnijem popri skaliskách ale to by sa dalo čakať. Ale keď sa otočím mám sto pod vrchol a to je už povážlivo málo. Ledva preletím za to rebro, asi metrík medzi skalou a akousi baštou čo vystupuje z nej. UFFF doteraz to bolo moc jednoduché, musíš sa Ďuro zapotiť trocha.


  Na Chopku je zase národa, aha!


  Nezostáva mi nič iné ako vytiecť z doliny, som ale veľmi nízko a ešte k tomu fúka proti mne, nad zemou tak 50-100m max, za rohom to však aspoň trochu drží, ale naozaj iba trošku. keby mám singl(tand)e(m)n a mám 50 pod minimálkou tak sa drapnem, ale kedže to nemám hnijem ďalej, mám 1300, to jest 700m pod Ďumbierom, ktorý sa mi čnie za chrbtom temný ako luník 9. Nikde nič nieje, dúfam že to rúbanisko čo je trošku nasvietené, ma zachráni. A veru niečo nájdem. Je to tu však problém, potrebujem nabrať sakra výšku a to dosť tesnú ku maximálnej a môže ma prípadne nasať, tak si nakrončím do 1900 a skočím ku kopcu, hmmm -3,5ms. To je muzika, uchu môjmu naozaj nelahodiaca! Vytečiem do doliny s ešte menšou výškou ale o dosť väčšími nervami. Kvôli jednému kilometru sa takto zatrieskať. Návrat nejako domov ma tak netrápi ako to že som možno zabil jeden z posledných dní na kilo a viac fai.


  Prepínam do režimu Chrigel-zdvíhanie a naplánujem si ako by to mohlo ísť, postupne sa hrabcujem a dúfam, na nič iné nemyslím len na to kde to zosilnie a ako je sklonený ten stupák. Zase raz mi Ailos ukázal, že to nie je len tak, lietať si dlhšie štreky, jedna chyba a sedíš  na zadku.
  Po 54 minútach som nazad na Ďumbieri...no krása! nazad by to mohlo ísť aj lepšie ale fučí jemnúčko proti, keďže sa mi nedá dotočiť poriadna výška, je to postup prískokmi.


  Presvahujem až na Končitú, kde ma sfúkne silný SV, však nevadí, éro mám v ruke a smelo si točím v závetríčku. 2000 stačí podľa oka na Hoľu, kde by som rád vyľondoval, niečo zjedol a pokračoval cez gury domov. So SV vetrom v chrbte by to šlo ako už neraz predtým. Keď pristanem na S štarte, poliaci dvaja pozerajú ako teľce. Že koľko som letel...."reku asi 7 hodín, strašne som sa zamotal"  rečiem. Dedko Poliak sa za hlavu chytá....a ja tiež lebo dlho mi to trvalo a ženie sa rozpad nejakej búrky čo mi to tu môže zatieniť zbytočne. Skáčem do toho a v závetrí aj niečo nájdem ale nie je to žiadna sláva. Vyľondujem a idem na stopa dom, Spokojný že som zamkol dačo menšie a nepreondial som žiadnu výšku. Potrénované na Transbalkan, zdvíhanie sa z božích prdelí :)

http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/12.8.2015/08:25


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára