streda 23. septembra 2015

Jesenná esej


" Farebná, jeseň je farebná a ja ju nemáám ráád.... " spievajú Slíže a súhlasím s nimi. Každý september ma premkne clivota za ušlou sezónou, každým ďalším dňom sa zvyšuje riziko celodennej inverzie. Od dnešného dátumu sú dni kratšie ako noci, lietanie v pravom zmysle slova môžem zavesiť na klinec, pretože v našich podmienkach uletieť viacej ako 50-70km nemožné, i keď občas motyka vystrelí....ako včera!

  Flymet, shmú aj gfs sa zhodujú v tom že mraky budú nízko, cca 2000m aj poobede, bude fučať silnejší J-JV a na západe to bude až príliš silné. Dali by sa NT presváhnout! Na Donovaloch bude pravdepodobne silno fúkať, bol by pri nízkych základniach asi problém preskočiť na Kozie chrbty. Rozhodnem sa zabiť dve muchy jednou ranou a to ísť si polietať do BR na Pipítku a doniesť starému Roháčovi vário. Stop je perfektný, pretože do ZV na benzínku ma vezme známy z Kremnice a odtiaľ zase chlapík čo kedysi lietal takže máme o čom debatovať a ako bonus Starého pozná :) Vysadí ma v Mýte pod Ďumbierom, takže na Pipítku (Laznú) šľapem zozadu. O jednej sa s mladým Roháčom stretneme na kopci, odovzdám vário a načrtneme plán. Keďže Lazná je kopec (podľa Hormónika sa z neho nedá chytiť, alebo len zavše) treba mať jasno čo s tou "výškou" 70m urobíme. Ja si myslím že to nie je zlý kopec, bo raz ma tu už zdraplo až do Tornale, ale to bol pomaly stred sezóny a perfektne instabilný SZ. Jeho problémom je málo efektívne prevýšenie, teda treba letieť het, najlepšie na ten vrchol s vysielačom, podľa vetra. Lenže, aby to nebolo tak jednoduché, fúka juh a celkom svieži, štart je za kopcom v závetrí.

  Najprv skúsim letieť iba ponad lúku doprava, tam ani ťuk, darmo málo výšky pod zadkom a je to zavreté v dolinke. Druhý pokus mi dá aj pár metrov nad štart, letím teda na spomínaný kopec zalesnený s vysielačom, oblietam ho zo závetria a teda ma bije protivietor dolu. Stupák zdrapnem, ale mám 10m nad korunami a vietor ho zanáša dopočutia. krútim, krútim no nepodarí sa mi zdvihnúť, ale potvrdil som si teóriu že treba letieť tam dopredu. Trošku nahnevaný pristanem pri Mlaďasovi, ktorý už  šľape druhý krát hore, po tiež neúspešnom pokuse.


  Keď to tretí krát vyšľapem, rozhodnutý som už napevno že sa musím drapnúť, mráčky sú parádne a základne išli hore...škoda by bola taký deň iba pozlietavať. Počkám si na interval a idem na vec, Trošku ma pridvihne a oblietam kopec, mám výrazne väčšiu výšku ako naposledy, možno aj o 20m, ale to znamená že som úspešne preletel dopredu, nad krásne zelené predpolie kde Skydropík slabúčko popípava. S trpezlivosťou dohľadávam a točím slabučký stupák (stále idem rýchlejšie hore ako keby som šiel pešo, že jo, aj to menej unavuje :) )



 Trpezlivosť metre prináša! Nad kopcom a štartom je z toho celkom slušná štyrka do dvoch kilometrov....jáj konečne nie som pozemšťan ale pánko v nebesách. Na jesennú prírodu darmo hľadať slová...farebnejšia je snáď iba vlajka LGBT :D. Slnco čoraz viac klesá k obzoru, tiene vytvárajú lepší dojem trojrozmernosti. Tentokrát je vzduch nielen instabilný ako akcie Volkswagenu, ale aj čistučký. Nevedno kam by som sa skorej mal pozerať... po Vysokých, či Nízkych? Na Rudohorie, na krásne pokosené lúky a požaté polia? Či na azúrovú modř nebes, občas prerušovanú mrakmi ako zo Simpsonovcov?? VŠADE! Atmošku nasávam plnými dúškami, postupne sa dostanem do takej veselej nostalgie alebo ako by som to povedal, nejde mi o kilometre, proste krúžim ako jastrab, ale nehľadám myši ale krásu....


 Popri rozjímaní nad našou nádhernou jesennou prírodou sa pozabudnem a na Beňuške ma kúštik k zemi prikuje, ale trpezlivosť metre prináša. Akonáhle sa vyzdvíham nad hrebeň, smažím to ako nič....dalo by sa to popravde aj presvahovať, ale keď skydrop pípne aj 3,8ms, škoda by bolo nechať to tak. V decembri sa mi bude o takom asi aj snívať :) Neefektívne si dotáčam ale aspoň je to na kochačku. Občas mám pocit že cúvam, gpsko potvrdzuje.


 Na Kráľovke nikoho, rozmýšľam či vyľondujem, bol by to ale problém keďže stojím v polke speedu a v podstate neletím vpred. Presvažím to nazad a keďže to drží, ťahám to čo najďalej, aby som sa nemusel  ďaleko vracať. Preletím aj Priehybu a furt drží... slnko sa kloní k západu. Tiene sa predlžujú ale južný vietor neustáva a krásne ma drží, pár metrov nad ale predsa nad....zemou. Preskočím dokonca na Beňušku...normálne sa vo mne budí nádej že doletím....hobľujem, hobľujem rebierko, vetrík je však slabý takto nízko, nechce ma pridvihnúť. Tak si kĺžem do doliny ku ceste v nulkách...

Jeseň, svahovačky, hmly...Za mesiac budem o tomto dni a 3plus stupákoch snívať vlhké sny :D

 Ach či som sa pekne previal...a teda jeseň suchú, instabilnú a farebnú mám rád!!!

http://www.xcontest.org/world/cs/prelety/detail:durifuk/22.9.2015/12:30




pondelok 14. septembra 2015

Ako dobre zastromovať? Ako nerozdriapať "top" krídlo vo svojej triede?

 

  Nie je to tak dávno, čo mi počas jedného výletu povedal jeden taký, čo má dva metre v kohútiku a ďalší  metrák váži,  nech nepíšem len o pozitívnych ale aj o negatívnych skúsenostiach. V poslednom roku postromovalo pár ľudí a bolo toho aj na tvároknižke dosť popísaného, primälo ma to pospomínať na moje excesy. V tomto smere sa mi podarilo, hoc nechcene, celkom slušne zdokonaliť a čo-to aj pozažívať, nuž rozhodol som sa s Vami o ťažko nastromované skúsenosti podeliť.
  Rozdelím to na týchto 5 fáz:

  1, NESTROMUJTE, veď je to na oštaru!

  2, VÝBER STROMU
keď je jasné že z tej doliny nevyletíš, a ešte môžeš meniť svoj smer, vyber čo najkošatejší strom a práskni to rovno naň, keď bachneš z boku, máš menej roboty (nie je prevesený vrchlík cez vrchol) ale je väčšia šanca padnúť dole, istejšie je to prevesiť cez vrchol ale roboty je ako na kostole. Najlepšie sú lipky a najhoršie asi štíhle smreky a buky. Ono totiž čím košatejší strom, tým menšie riziko že sa padák nezachytí dostatočne alebo iba malým kúskom a ty sa strieskaš dolu, prípadne ešte rozdrapíš éro. Čím na väčšej ploche visí, tým je menej zaťažený a netrhá sa. Nepokúšaj sa pristáť MEDZI stromy,  prípadne na cestu, ktorá je priúzka alebo na menšie stromy ako cca 7m, lebo tiež dzigneš na zem. Dávať bacha sa oplatí aj na opretie ucha o strom, bo Ťa omotá oň, či jednoducho prestaneš letieť a dzigneš na zem ako vrece krumpľov. Eadšej sa s padákom zabávať dve hodiny a dať ho zo stromu dole ako si polietať záchranárskym "Kryštofom" s kompreskou. Presne tento prípad sa stal na východe. Pristával chalanko na cestu a dookola vysoké stromy, trafil uškom a...BIM! Rôčik nelietal... :/

  3, VYĽONDOVANIE
máš vybratý strom a malú výšku- prichádza ďalšia fáza, akt pristátia! Mne sa najviac osvedčilo prikryť si tvár rukami akosi do kríža. Zároveň som znížil rýchlosť, pretože som brzdil. Vystúpim z kokúnu aby som mohol čím skôr nejako zakvačiť. Hneď ako "pristanem" chytám sa konára. Nikdy sa mi nestalo že by som zostal vyslovene visieť bez toho aby som mal na dosah nejaký konár. Chytro som sa chytil a čím skôr sa vydriapal vyššie tak, aby som nevisel na šnúrach od padáku. Hneď sa odopol od padáku, od sedačky a upol si ju tak aby som mohol vyťahovať inštrumenty. Tu sa osvedčilo mať naboouldrované, nalezené...ako podotkol Rastíík, dobré je ak si nezranený, zavolať na 112 že si OK


4, OBERAČKA
 Úspešne pristátie, vypnutie a zabezpečenie sedačky na strome, tj karabíny zapnem okolo konára a začnem tasiť inštrumenty: záhradkárska skladacia pílka (so šnúrkou), dva metre tenšieho lana a vreco na padák (treba poruke). Najprv som sa premiestnil pod naspodnejšiu časť krídla a napchal do pytla, čo šlo. Potom som sa priviazal lanom popod plecia ku konáru, aby som mal voľné ruky. Tu ide v podstate o najdôležitejšiu radu. Padák je väčšinou na koncoch konárov, na fakt tenkých častiach, ak odpílim konár dobreženie rovno od  kmeňa, ten má veľkú váhu a padák je na ňom stále namotaný a ako padá dole, ľahúčko sa môže stať že mi ho pri páde svojou váhou roztrhne. Keď však odpílim len takú časť konára, ktorú udržím v ruke, nestane sa to. Odfaklím tak 4/5 hrúbky a pílku pustím (mám ju na šnúrke o ruku priviazanú) konár odlomím a jednou rukou ťahám k sebe, druhou odmotávam šnúrky. (som priviazaný) ako to odmotám, konár zhodím dole a padák napchám do vreca. Vyškriabem sa o konár vyššie a zopakujem to. Treba však dávať bacha, keďže začíname odspodu, aby bolo na čom stá a ku čomu sa popod pazuchy tou dvojmetrovou šnúrou priviazať. O to ako je krídlo zamotané sa nestarám, tu to aj tak nerozmotám, len ho džgám do vreca. Tým že idem zdola, šetrím robotu, pretože po vymotaní mi padák padá do voľného priestoru a nie na ďalšie konáre, ale samozrejme ho hneď tlačím do vreca.



5. ROZMOTÁVAČKA
  Éro mám v pytli :D znesiem si to všetko dole a môžem ísť dopočutia z miesta "pristátia". Nájdem si vhodný flek s rovnou plochou, najlepšie asi futbalové ihrisko alebo také niečo a môžem rozmotávať. Väčšinou som nema zamotané šnúry tak mocne, že by som musel povoľovať mailonky. Ale ak áno, chcelo to systém. Začal som od A rady, povolil, vymotal čo sa dalo a prehodil ich na druhú stranu  ( ku nábežke) najlepšie je mať nejaké zábradlie. Tam som si postupne priväzoval jednotlivé rady ale tak aby som ich vedel odlíšiť. Aj pri PEGAS PONY čo mal pol kilometra šnúr, stačilo iba prvé dve rady otvoriť. Keby som vtedy mal trošku viacej skúseností s rozmotávaním, nebolo ani to treba. Pri vkladaní nazad na mailonu treba dávať pozor aby boli v správnom poradí a HLAVNE aby nebola samotná šnúra stočená. Najlepšie sa to overí keď padák hneď nafúkneš.

  V skratke: Najväčší strom- chytro padák odľahčiť- napchať do vreca čo sa dá- odspodu odpiľovať konce na ktorých visí a nezabúdať sa prihamovať lanom popod pazuchy aby boli voľné ruky.

 Takže milý sledovači, dúfam že niekomu to pomôže nerozdriapať padák a ušetrí dukáty, nervy a nebude dva týždne pozemšťalom...nechcem sa pasovať za nejakého nestora alebo majstra svetla... ale lepšie sa učí na cudzích chybách...menej to bolí!!!
 Mne vedomie toho že nemám problém sa sám skvačkať z absolútne horibilného stromu a bez ujmy na krídle, pridáva hodne odvahy pri preletoch. Najmä v takom Rumunsku... ale aj v našich horách.

  Keďže nemám fotky, kto by to túžil dokumentovať :D musel som si pomôcť kresbami.... nekreslil som roky rokúce a je to vidno... :D
  Sú to moje (silné) skúsenosti a nemusí to byť tak ako sa to prihodilo (neraz) mne. Za prípadné ujmy nenesiem zodpovednosť!

sobota 5. septembra 2015

MNV


Malý neočakávaný výlet,
 alebo tiež miestami nepoznanými vandrovať...po poslednom paratrampe sedím doma asi jeden deň a horúčava spojená s krásnym, ale neletovým počasím mi v kotrbe vŕta, lebo škoda by bolo ďalej doma sedieť. Hrebeňovka Nízkych je už otrepaná, pravdepodobne bude o ničom, príliš vysoko, budem v mrakoch, prípadne riziko búrok. Cypo ide za povinnosťami do Hriňovej, takže prispôsobujem plány aktuálnej situácii. Pôjdem sa tárať po Podpoľaní a Rudohorí, ako kedysi ten fiškus Satinský!


 Prvý deň kráčam od Hriňovej krásnymi údolíčkami, kde potoky priam lákajú sa v tej horúčave okúpať, cez zaspaté kopanice, kde clivota civí z každej opustenej chalupy až do okolia Lomu nad Rimavicou, kde tomu veru nie je ináč. Drevenice krčia sa, dopoly v kopcoch zaryté, nikde ani (medvedej) nohy nieto, vtáča nepípne, len temne hučí hora.


Líšku si rozložím v sedle, neďaleko križovatky s Rudnou magistrálou a s pôžitkom hľadím na zapadajúce slnko, ktoré farbí kongesťáky postupne až do červena. Uj, zajtra bude vlhko.


 
A veru aj je! Mraky sa váľajú v 1200m, aspoň nie je horúco. Kráčam sám, len ja, batoh a moje myšlienky. Len málo stúpam do kopca, väčšinou sa značka vinie po hrebeni, ktorý je súvislý. Občas sa naskytne rozhľad do doliny, učupené domčeky obklopené ovocnými stromami pripomínajú rozprávku. Jediný zvuk vydávajú stromy, jemnúčko ševeliace vo vetre. V Zbojskej ma posilnia poriadne halušky a môžem sa terigať cez Fabovu hoľu až do Stožkov. Prichýli ma drevenica s jedným stolom a oknom. Po výdatnej večeri, hneď ma berie do driemot, darmo dal som si dnes zopár kilometrov. Dobre že som sa rozhodol spať v chyžke, lebo búrka v noci bije bleskami všade dookola. V teple spacáku cez okno hľadím na ten zlejvák vonku a dobre mi je!


  Zaránky okúpem sa v studenom potôčku,  zhltnem paštiku a v príjemnom vzduchu, ktorý osviežila nočná prietrž, mašírujem cez ďalšiu osadu z ktorej dýcha melanchólia zašlých časov. Pomník partizánom, staré šopy a opustené chatrče nechávam za sebou a lopota hore strmým kopcom ku Skalnej bráne ktorá sa ponára do mračien je ozvláštnená jelením "oou, ouu"


  Nekonečné smrekové lesy, kde tu vápencová skalka prípadne krásne zelená a rovná lúka, miestami rozrytá diviakmi. Krásny čas na vlastné myšlienky...Monotónny dupot mojich vlastných krokov vyruší občas straka, ktorá dá všetkým vedieť že idem okolo hlasitým škriekaním. Nikdy som sa tu netáral a tak mi ten les príde až pompézny.
Len keby som taký hladný nebol, hneď by to bolo krajšie. :)


  V Červenej skale som okolo tretej a bráško s ktorým potiahnem ešte do ďalšieho dňa, má prísť až o pol piatej. Chytro sa hodím do Hrona a usteliem si v parčíku v dedine. Mám už čajsi 30km v nohách, nuž driemoty ma rýchlo premôžu. Keď sa o pol piatej stretneme, som ako nový človek, už ma skoro nič nebolí, len musím niečo zjesť, lebo obed je už dávno spotrebovaný :)
  Cez Šumiac na Kráľovku až skoro do západu Slnka, ktoré spolu s vlhkosťou a mrakmi vytvára rozprávkové divadlo farieb. Spíme v budove vysielača.


 O deviatej som tuhý ako betón po 28 dňoch. Kilometre som nepočítal, ale veru načrel som si do rezerv. Do rána sa obloha zadekuje a kým sa okolo siedmej vymoceme, už začne popŕchať, čo sa o ďalšiu pol hodinku zmení na silný dážď. Pončo od Zaja však nedá dažďu šancu. Zo Žiarskeho sedla si to dáme už iba dole do Pohorelej a vo vlaku nás obidvoch odpíli. Pochválen buď staré kupéčka, kde sa môže pekne zapotený a umorený turista natiahnuť po celej dĺžke bez výčitiek svedomia. Vlak rušá až do Zvolena, takže nie je treba prestupovať...
 Nebola to nejaká dlhá túra, ale tri dni z toho som šiel sám a aspoň som si zatrénoval trošíčka. Ťažké bágle nosiť a k tomu málo jesť. Vydržať ísť, prípadne klusať dlhé hodiny bez prestávky sa mi ešte zíde. Na budúcoročných pretekoch by sa patrilo už aj nejako umiestniť a to veru bez poriadnej fyzickej prípravy nepôjde.

A teraz keď to tak merám, tak stovečka padla...

utorok 1. septembra 2015

Druhý slovenský paratramp


Po nepodarenom pokuse o návrat z Kráľovky, presuniem sa domov. Bude zase južná situácia, fronta sklonená dobrým smerom, mohol by z toho byť aj JZ na Zobore. Druhá vec je tá, že to bude stabilné ako volebne preferencie Smeru. No ale však čo, už som tam naozaj dlho nebol, pocestujem si. Nabalený ľahký stan,  hrubá samonafukovačka a spacák, poslúžia nie len na nocovanie ale aj ako náhrada chrániča.


Stop mi vyjde na parádu, na kopci som pred obedom s ešte dostatočnou rezervou. Posrandujeme s Matonim, ktorý dnes vezie tandem. Skáčem do toho pri prvom závane, ale na to že je jedna poobede, nie som schopný vytočiť žiaden stupák, tie čo nájdem sú typicky inverzné, dvojka široká 5m a dookola 3ms dole. Nevadí no, zbalím sa a po túre v 30° s ťažkým báglom na chrbte si v Nitre všimnem plagát "Slížovica" a je vybavené. Ešte aj Kubko s dievčinou prídu. Ja len nejako musím vymyslieť ako a kde si všetok ten materiál odložím. Odkráčam za A(k)grokomplex a zavesím padák na agáčinu, zamaskujem ulomenými vetvičkami. Som zvedavý ako to dopadne!
  Bijouterrier, Čiki-liki-tua, Slíže a k tomu nejaký ten trúnok zo mňa spravia paštétu. Pogovačka v bežeckých teniskách :D. Najväčšia paráda je liezť o pol jednej na agáčinu, bez čelovky....nejako som to dal, stan postavil i vyspal sa. V noci sa tu rozpadla fronta, pôjdem na donky.


 Čaká ma celkom prechádzka ráno, ale odplatí sa mi to na stope. Berie ma totiž rodinka až do BB a to bolo tretie auto, ešte ani na fleku som nebol. Samozrejme chcú všetko o padačkárení vedieť a mne to celkom radosť urobí, zase všetko zopakovať :)



 Na kopci to vyzerá suprovo, ale počkám na bráška a Paľa Rajčana, reku poletíme spolu nejaký trojuholník. Kreslili síce vo vyšších vrstvách mocnejší Z,SZ (po fronte je) ale možno to s tým pekelným zvrstvením nejako pôjde. A veru je naozaj pekelné, na štarte skoro pojme padác dust devil.   Po štarte mme celkom dobrý stupák, proti vetru ale letíme veľmi pomaly, Nad Motyčkami dlho hľadáme ale potom to stojí za to... miestami sedmička na pol otočky a pol otočky trojka. Je z toho pekný bengál. Cez Majerku letíme na Harmanec...Stále bez mrakov.


Cez Majerku nazad sa nám mráčik urobí, popod neho letím v 1,5ms hore a to bola chyba, mal som si dotočiť aj v takom slabom. Lebo potom mám síce silný ale seriózny dust devil. Brajgel ako sviňa, úzke a pekelne silné, pol otočky, padák krúti ako dážďovku keď ju pristúpite. Ale zvládnem to.


  Na Rakytove už sypeme len rýchlo, aj v smere po vetre aj dole...chytíme sa spolu všetci traja tak 100m nad družstvom. A sme rozhodnutý nepokúšať ďalej. bolo by to zbytočné....a ja som aj tak vychystaný na trampovačku. Preskočíme na Nízke s Paľom, Cypo ide na Donky po auto. Letíme spolu, viac menej, ale je to trápenie. Ten západ nejako nedrží, raz, dva krát ponorí ma do zalesnenej doliny a ťažko, veru ťažko sa odtiaľ vydriapem. Ďalej je to už jízda. Od Vyšnej Boci ma ťahá mrokárik tak že na pol speede a veľkých ušiach kreslia budíky kĺzavosť 23 :) Popod mráčky letím, rogalistu Vlastu vidím. Príjemne sa to zvrtlo, veľké mračiská sa predomnou rozpadávajú a ja mám krásne nasvietenú cestu až po cieľ. Takže ako aj minulý rok, vyšlo počasie na obhliadku Partizánskych chodníčkov po Nízkych tatrách....juj ale to bola krasota!
http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/29.8.2015/09:07


  Pristanem spokojný po ďaľšom kilečku v sedle Besník, zabalím si inštrumenty a idem na stopa. Pôvodne som myslel že zabehnem do Brezna a odtiaľ budeme s Hormónom na druhý deň letieť z Laznej znova na Kráľovku. Ale stop mi príjemné mení plány, totiž zoberie ma bývalý študent mojej mamči a ide až do Poltára. Tsa! Pôjdem pozrieť na Slovenský pohár, vraj bude dnes párty!
  Záverečné priblíženie do Kokavy bolo trošku problematické ale s pomocou som to dal. Popijeme a pojeme, večer staviame celá banda stany v sedle pod Slopovom. Zaujímavý to deň....


 Večer pod nádherným splnom a ráno s horúčavou. Vyšľapem bez batoha na štart, bágel dovezie V3S. Dlho sa neobsmŕdam a idem štartovať, fúka dosť silno, keď sa mi to nebude zdať, vyľondujem na štarte. Na tretí pokus mi to nedá, lebo na Kráľovke vidím mraky vysoko, skočím s max výškou okolo 1200mnm dozadu. nikde to však nechodí a ja zhnijem ku Klenoveckej priehrade ako nič. Škoda, chcel som doviať na Dedinky Mlynky, po vetre ani ďaleko to nebolo... Prechádzka v tom teple mi dá zabrať, musím to celé obchádzať. Chlapi v preteku vytočili max 1400 a task bol neplatný, lebo minimálku nedali.


Do Hnúšti stopnem padáčkarov z PD, idú sa okúpať, nuže, prečo nie!? Langoše, malý a studený bazén...no krasota! Nalodím sa ku  Kumemu ktorý ma odvezie do Vernára a stade stopnem na Dedinky. Nájdem si večer kľudného fleka pri vode a do nádhery sa znova vykúpem.


Ráno to isté aj keď ma ešte od zimy trasie, skočím si do vody a hneď je mi teplo. Potom si ešte  schrupnem a o deviatej ma zobudí ujko s elektrickým fúrikom...z kopca mu brzdí a nabíja baterku a hore si na pánka pridáva plyn, vzum vzum...videl som kadečo ale toto bolo naozaj paráda!


  Dnes chcem ísť posvažiť na Dobšinský kopec, bo fúkať má. Je to odhadom tak 8km pešo. V Dedinkách sa zastavím v obchode...na nákup.. kúpim kulový, lebo pečivo je rezervované :D  Rofúkalo sa katastrofálnym štýlom, tak sa poloďkujem, znova okúpem a idem na kopec viac menej z povinnosti. Z predchádzajúcich leteckých návštev Dobšinského kopca plynie ponaučenie, môže fúkať sever , západ to je jedno, tam fučí juh, prečo, to mi ešte nedoplo úplne ale to znamená aj že ak fúka juh, tak na Dobšinskom je peklo. Stopnem sa preč, na Maru idem sa okúpať....a večer domov lebo už ma tie tuniakové konzervy naozaj nebavia.


Pekný výlet, polietal som si poriadne iba jeden deň, ostatok mi počasie neprialo. V podstate bol neplánovaný každý jeden krok. Ale zase som si poskúšal niečo nové, na väčšie a dlhšie Hike&fly výlety budúci rok. Ono, dalo sa krásne polietať v priebehu júla, a do polky augusta, ale to sú najsamlepšejšie dni na CC a keďže nám tu vyrástla nová tlupa šikovníkov, ktorý nielen dobre lietajú, ale aj výšku vedia dodržať, musel som sa snažiť aspoň niečo uletieť. Takže čo, vidíme sa na Coupé Icare, Vall de Fassa Expo a na vyhlásení? Dúfam že ešte na jeseň Vysoké Tatry vyjdu.