štvrtok 29. októbra 2015

J&T


Juro a Tlstá
 Pohybový aparát po dni voľna je zase vo forme, takže sedieť doma by bol hriech. Vietor  by mal k poobediu slabnúť, tak sa rozhodnem pre Tlstú.  Nemusím ísť od rána, lebo fúka naozaj dosť, vyrazím okolo 10tej, stop na tri krát až pod kopec, dobre sme si podebatili s tetou poštárkou...sa o mňa bála, či nepadnem s padákom do strže :D reku nebojte sa teta, ja aj ku hlavnej ceste doletím!


  Je pod mrakom, nič už nefúka a farby sú zase fenomenálne. Les na mňa pôsobí clivo, listy pomaličky opadávajú, ševelia....zima sa blíži. Relaxačným tempom, za hodinu a pol už stojím na vrchole. Rozbalím inštrumenty a rozfúkava sa...tak dva metre na kopec. Ľahučký štart a letím popri svahu....paráda! Svišťanie šnúr, to je ono! doletím si až ku ceste, chytro zbalím a môžem ísť stopom domov. Osemsto metrov prevýšenia v nohách, aspoň som ich rozhýbal...a zaletel zreparovaný Denali.


   Čo zajtra? Odpachtím sa s tandemom na Donky, kde začne cez víkend asi šialenstvo a potom že by som lupol pár krát Krížnu? Nechám sa prekvapiť a už teraz sa teším!

utorok 27. októbra 2015

Slavkovská trilógia


  Počasie sa lepší, prichádza ďalšie babie leto. Dni sú už dosť krátke, termiky na prelety je zo dňa na deň pomenej, prichádza čas na chodecko-bežecký tréning. Plán bol iný, rozhodne menší a kratší a možno aj jednoduchší ako ten, ku ktorému sme dospeli. Kriváň, prípadne z Lomnického sedla zhučať pod Slavkovský a potom hore a zletieť aj Slavkáč, to bol prvý Zdenov nápad. Ale vzhľadom na vietor, ktorý mal byť okolo obeda až juhozápadný, navrhol, že by sme dali Slavkovský štít, ale rovno tri krát! Nechať auto na Hrebienku, vydupať to ešte za tmy hore, s východom slnka štartovať a čím skôr to položiť na Jukubkovej lúke, bratm.  Celá "runda" má 1430m prevýšenia a mohla trvať cca 3 hodiny. Pre mňa, netrénovaného, to bude peklo, minimálne. Spať by sme mali v aute na parkovisku. Vyrážame v pondelok 26.10 o nejakej piatej poobede z BB.

  Počas cesty sa nám ozve Filip Rokošný, že by reku, mohli sme u neho zložiť kosti na noc. Pokecáme o jeho výletoch, popijeme čaju a navečeriame sa... v teplúčku a pohodlí ideme o desiatej do hajan, lebo budíček je o 2:50 ráno. Vstávame, všetko klape, cestou z PP sa aj hmla rozplýva. Z Hrebienku vyrážame okolo štvrtej. Kráčame tmou, zimou a húštím. Mrznú mi ruky. Pod vrcholom zlomím jednu paličku... :/ Mesiac pomáha svietiť na cestu, postupne sa rozjasňuje a Slnko už dáva ranným zorám všetky možné aj nemožné farby. O dve hodiny aj dvadsať minút od prvého vykročenia od auta, sa už kocháme pohľadom na zrod nového dňa. Východ Slnka je dnes na tomto mieste o 6:18 a mi nemôžeme letieť skôr, pretože by to bolo IFR a na to nemáme výbavu. Zatiaľ zbehneme nazad na Slavkovský nos, na ofišl štartovačku, rozbaľujeme inštrumenty.

TU je prvý záznam z LIVE TRACKINGU na Airtribune.


Fúka málinko do chrbta a to bude galiba...bo je tu pár fajnových šutríkov, čo by mohli urobiť pliagu. A nesklamú... počas vrhania sa dole svahom, štartom by sa to dalo nazvať, cítim jemné šklbnutie v pravom uchu...kliatba a je vymaľované ale letím. Dve šnúry z riadičky vejú vo vetre, plieska aj roztrhnutá látka. posledná komoru napravo to "koupila". Našťastie, Denali je poslušný padák a toto ho nerozhodí. Brúsim skaly, mecem slabšie wingovery ponad kosovku a hľadám parťáka, či letí za mnou. Nevidím ho a začínam sa oňho báť, či sa nerozdzigal o skaly alebo tak. Nedá sa však nič robiť, pristáť môžem až na Jakubkovej lúke a tak dúfam... Výhľad je perfektný...farby fenomenálne...a v ušiach svišťanie vetra. Pomedzi hnáty hľadím do lesa, na rúbane a užívam si rodiaci sa deň. Keď pristanem, hneď tasím telefón že Zdenovi zavolám, no vzápätí ho vidím letieť, uff ale som si vydýchol. Kým pristane aj on, šnúry si opravujem, dieru sa snažím zalepiť..no použiteľné to bude. Počas balenia výstroje sa dozvedám, že Zdeno mal ten istý problém, odrhol však oveľa dôležitejšiu šnúru ako ja, preto to musel spraviť už na kopci a takisto má dieru v padáku aj on :) Aspoň máme lepšie preplňované vrchlíky :D TRACKLOG


Dubasíme na Hrebienok, kde máme kočiar zaparkovaný a v ňom veľa dobrých požívatín. Nadopujeme sa čajom, naberieme musli, ja aj nejakú buchtu zbaštím. A hor sa hore! Slniečko už hreje, farby rozihráva. Telo nadopované novou energiou, príjemne poslúcha. Občas sa pristavíme... výhľad z vrcholu je perfektný, hmla nad Popradom je pomerne tenká...Spišský hrad z nej trčí von. Pohľad pre bohov! TRACKLOG



 Zbehneme nazad na Nos, rozbalíme padáky a v slabúčkom vetre na kopec ideme na vec. Pár skokov a už som tam....v nebi a nad Tatrami! Šťastie, vystupňované endorfínmi vyplavenými výstupom, narastá. Čarokrásna príroda a pohyb v nej...čo viac si človek môže priať? Ešte tak nad tou parádou si polietať! Dosť výšky stočíme v špirálach, aby sme trošku stiahli čas. TRACKLOG


  Pristanem, zbalím matroš, chrúmem musli, zapíjam energiťákom, nohy začínajú drevenieť. Trošku aj do kŕčov by to mohlo ísť. Darmo, nie som ja taký horal ako tuto Zdeno, nemám toľko nastúpané. Plus nemám takú ľahkú ani výstroj ani napríklad topánky :) Poctivo si to šiniem s bombami na nohách, bo všetky moje tenisky sú  momentálne na..ehm..sračky a dukáty na nové zatiaľ nemám (nechcete si niekto cez víkend zalietať na Donovaloch tandemy? :D ). Pri odparkovanom motoríku sa zastavíme na poriadnu porciu Swardzwaldskej šunky a kadejakých orechov a ionťáku. Po dosť dlhej chvíli vyrážame nahor. Už musí nastúpiť aj muzika, pretože začínam mať dosť, už je to skoro 3000m prevýšenia a čajsi šesť hodín na nohách. Poriadna dávka metalu priamo do žíl vo mne vzbudzuje nádej, že to naozaj ešte raz hore vydriapem, však medzičas máme dobrý. Ešte nie je ani obed a už ideme tretí šup. Vôbec sa nerozprávame, len hľadíme pod nohy a sústredíme sa na chôdzu.


Niekde v polovici však Zdeno zaradí vyšší prevodový stupeň a drtí pre mňa nedosiahnuteľným tempom. Moja pozornosť tiež pokulháva, občas sa šmyknem, zakopnem, aj prst privrznem medzi skaly. Ako keby som nevládal málo, vypadne mi aj fľaška a parťák ma cez sluchátka nepočuje. Telefón nemá signál a on sa mi vzďaluje viac a viac. Od dehydratácie ma zachráni vhodné načasovanie výkriku, akurát počas prestávky medzi pesníčkami, Zdeno začuje a počká ma, dá mi napiť s tým, že sa stretneme až hore...fúúú to nie! Drtíme spolu, držím sa ho ako kliešť, siaham si do rezerv. Ženiem sa až tesne pod vrchol, potom mi dá asi dvadsať sekúnd. Energetický výdaj je tak veľký, že na mozog akosi nezostáva...a tento pocit mám najradšej...nemyslím na nič, proste čistá hlava, len drtím hore s jednou paličkou. Ani nevidím, že tí ľudia hore sú padáčkari a medzi nimi je aj Pawel Faron. Už môžeme kľudne posedieť a najesť sa, pretože štvrtý krát to dnes za svetla nestihneme, teda odštartovať na padáku a zostup po vlastných, by nebol ono :).
TRACKLOG


   Poobedný zletík sa podarí na parádu, štart v 4ms JZ vetre je ľahučký, svahy držia tak sa idem pozrieť na Sliezsky dom. Neženiem sa pristáť....proste si len vychutnávam krásu leteckého bytia spojenú s príjemnou únavou a zároveň vyplavenými hormónmi šťastia. Čo by som k tomu pocitu viac napísal neviem, to sa proste nedá popísať, tak zložitý a komplexný vnem. Z čistej radosti...sa len smejem...
 TRACKLOG


  Z Jakubkovej lúky sú to už len tri kilometre a nejakých 200m výšky ku kočiaru, kde čakajú čisté a voňavé veci na prezlečenie, posledné plátky šunky a radler....ufff to bola paráda! TRACKLOG  


  Bilancia tohto prekrásneho, farebného dňa je: 4300 výškových metrov nastúpaných, 28 kilometrov prejdených a trvalo nám to celé 9 a pol hodiny. Na to že som bol prvý krát na túre v Tatrách, to nepovažujem za najhorší výsledok. Nebolo by to však možné bez ZAJO výbavy a výborného horského padáku od Gradientu. A najdôležitejším článkom tohto podniku bol samozrejme spoluputovník letecký i peší, Zdeno. Pomohol svojimi znalosťami a perfektným prístupom nielen k životu. Ďakujem a verím že tento tripík nebol prvý a posledný, len čo dám dohromady gľajta a končatiny, určite niekam vyrazíme!




  A až také peklo to na kondičku nebolo, keby bol o hodinku dlhší deň, dáme asi aj štvrtý pokus...len bolo treba sa poriadne najesť a zasoliť. A potom by som si pár dni poležal v horúčkach :D





  Keď stúpame posledných pár kilometrov nazad k autu, aby sme dokončili tretiu rundu, štastie z nás vyžarujúce by sa dalo krájať. Dali sme to! Tri krát Slavkovský štít za deň, s padákom...Zdeno tvrdí, že to ešte nikdy nikto nelupol. Aké budú ďalšie podobné projekty? To sa už nechajme prekvapiť, bo záleží veľmi na počasí a samozrejme na tom, čo nám v kotrbách skrsne za plán :). Tak do ztatrovenia priatelia :D





  Keďže sa blížim k zaujímavej hranici 25000 zobrazení, dvadsaťpättisíctemu a pozornému návštevníkovi, venujem jeden tandemový let na Donovaloch tento víkend. Stačí keď mi pošlete printscreen celej stránky s viditeľným číslom 25 000 a časom návštevy, počítadlo je naľavo pod zoznamom článkov, na mail juraj.koren@post.sk----update, výhercu už máme


nedeľa 25. októbra 2015

Otrepaná októbrová obyčaj

 Čo už v októbri narobím? Do Brazilky ísť nemôžem, bo dukáty som vysypal na výbavu, ešte som si aj požičal viac ako by sa patrilo. Do Álp na štvortisícovky tiež voľáko nevydáva, časovo i finančne. Nuž tak sa len po rodnej hrude terigať budem. Ale ťažko to, keď len prší a prší....Obyčaj je taká, že keď neprší aspoň (sa mlží) kvapká a teda chodíme po kopcoch niekoľko hodín a to len preto, aby sme dole zleteli ako lepšie hodený kameň.


Na Žilinskej Tisícke sa dokonca v tom aj preteká a nielen v tom. Štafetový pretek kde cyklista a bežec nastúpajú čajsi 900m prevýšenia a zvyšok vybehne a zletí padáčkar. Náš tím je z troch padáčkarov, Tichson bajkuje, je teda jasný, Cypo je zase pevnejšie stavaný, teda super zhučievač a ja, tintítko, budem bežať (kráčať). Dopadlo to nad naše očakávania, Tichson zajazdil na frajera, tak sme tretí. Cypo nič nepokazil aj keď si to mimo kamier šinul na štart...povedzme komótne, bez pachtenia :) 

 
To bola príjemná nedeľa, aj počásko vyšlo tak akurát...


   V stredu má už aj do školy porobené, nohy sú už dávno v poriadku, nuž v kotrbe mi máta, čo by som tak mohol podniknúť. Zaproboval som na Veľkú Chohuľu a že presvahujem si NT zo severu, ale mraky spadli nízko, sneh ešte nižšie a Ďuro sa potupne musel iba zviezť do Lúžnej, mokrý ako pes. Zachránil sa a šiel vysušiť výbavu. 


  Ďalší deň, toť štvrtok, vyrazil som na Krížnu, reku, pokráčam si, zletím, bude pekne... Ráno to tak aj vyzerá, slnko svieti, mrokáriky tak v 1350, no ale dalo by sa aspoň spustiť. V polke kopca sa poslním, a čakám na Šuláka. Zatiaľ rozmýšľam, prečo namiesto severu, doslova duje 8m juh. totiž do kotla svieti a zvrstvenie bude akom víno, cápe to hore. Našťastie? kým sa vymoceme hore, dekne sa to na totálku. Zletíme spopod základne mraku niekde v polovici medzi Líškou a vrcholom. Svahovať Majerku zo severu...mm prečo nie? Pastva pre oči, strmé svahy, v tom ledva sa držiace stromy a nejaká tá skalka..


  Škoda je tá, že aj keď farby sú viacej ako úchvatné a očikrížiace, je to deknuté a tak sú na fotkách dosť kalné...ale čo, letel som, riadne mi omrzli hnáty a aj som sa prešiel fajne.


   V piatok...no kedže večer je opekačka a začína Baničov memoriál, vraj zatváranie neba (ja si ho nedám zavrieť). Kľudným tempom aby som sa  nezapotil, kráčam na Hoľu, vietor hviždí v korunách...no málo nie. Na štarte je to takých stabilných 5. Celý šťastný že si to zo severu posvahujem, začnem rozbaľovať inštrumenty. Vykukne slnko a začne peckovať, volá mi Miro Chlepko, že ma na kamere vidí, vraj zakývaj :D fúka už tak, že ma myksľuje ako stojím na štarte, padák v kvete mi ide z ruky udrapic. Trošku to zoslablo, reku zhučím. Odpálim to, na plnom stojím na mieste, na kraba sa odplazím doprava, obletím kopec v 72km/h groundspeed a v závetrí si pritáčam peknú troječku, to na október nie je zlé! Pod mrak nastúpam, gľajtom myksľuje, ale darmo, je to áčko (denali) teda s prstom v nose.

 
  Na plešiach som hneď, bije ma dolu, a aj keď som otočený bokom k vetru a šľapem plný, je evidentne silnejší a zanáša ma do TMA Sliaču. Preplazím sa cez dolinu a pritáčam nad Ľubietovou svieži stupáčik. Medzičasom sa perfektne vyjasnilo a farby sú....nepoznám žiaden ľudský, elfský, trpasličí či nebodaj entský jazyk v ktorom pre to existuje dostatočne silné slovo!


 Nad Veporom čosi nakúpim, dohľadám a spopod mraku letím do preč. Neviem kam, lebo toto je jedna z najviac zalesnených častí. Jediná vhodná pristávačka na dolet je na vrchole kopca, kdesi okolo Vydrova. (železnička z Nevery po slovensky) a veru tam za pekelného fukesu a v závetrí za stromami, pristanem. Pochválen buď Denali! Zbalím sakle-pakle, preštudujem mapu a už aj bežím. S takým batôžkom sa ani ináč nedá. 7km po cestu dám za nejakých 35minút. Stopnem hubára do Br a z tade Strmeňové susedky, tie ma hodia až ku nemu domov a odvezieme sa nazad na Donky. Bárz je to Slovensko malé....a na zatváraní si uviať 35km, perfektiš! Kalí to len to TMA, ktorému som sa nebol schopný vyhnúť ten prašivý kilometer...ale keďže mám chrbtovú kosť, stiahol som to.


  Poletené, pobehané, pokochané....dnes to nebol obyčajný októbrový deň!

   Večer strovíme na Donkoch poriadny kus prasaťa, popijeme piváže a šup do hajan. Ráno svieži ako brise one touch, o pol siedmej už rozvážnym krokom ukrajujem z prevýšenia Novej Hole. Reku, posvahujem trošku, pokochám sa výhľadom a pôjdem na osmu na lanovku, tandemovať s novou PAŇOU OBLOHY! :D


 Slniečko vychádza dnes o 7:15 pre BB, Akurát vtedy zeleje vrchol teplým, zlatistým svetlom, keď sa naň vyštverám. Peckové! A ja neviem čo skôr...či rozbaľovať či oči vyočiť.



  Zo severu krásnych 5ms, drží to a ja si hobľujem na parádu....nikde nikoho, ani vrabec nepípne, len vietor v ušiach a hvizd šnúr...a jasné, skybeanik si vypípava tú svoju.



  O deviatej to už slabne na meter zo severu, letíme už s pasažiermi na novom Bigoldene3, 42.


  Odveziem pár tandemov, potom je nás už príliš, presvahujem si trošku na singlene, aby som ho dostal do ruky. Potom si otočím aj Motyčky. Jáj či je to paráda, točiť si nula celá dva meter za sekundu stupák ako nič....viva la singlen :)
  Nikde ani mráčka, viditeľnosť perfektná, fenomenálna. Pocukrované Tatry, zelené lúky a oranžové listnaté lesy,tmavé ihličnaté...bože to je svet!



    Dokonca s pasažiermi trafíme aj nejaké, nie príliš vzdialené miesto stredového terča. Druhé miesto v tandemovej súťaži počas Memoriálu Štefana Baniča. A ešte aby som nezabudol, ďakujem Skybeanu za novú, bukovú a pekne namorenú case na vário... Je ľahšie ako plastové a viac kúl, keď už na tej drevárskej študujem :) díky hoši!



  V nedeľu už len tak trošíčka, už je deka a fúka zo západu....pekný týždeň za mnou, veselý, letecký....už sa teším na ďalší obyčajný a inverzný týždeň....s Denali na chrbte

streda 7. októbra 2015

Zálet Denali

  Ľahučký batoh mám, čo s tým podniknem?? Vo Zvolene sa rozhodnem ísť radšej na Rebro, dlho som tam nebol a mám taký tušák že nižšie by to mohlo byť lepšie, možno budú rásť mraky, alebo bude príliš hmlisto. ( v úvahu prišla ešte Krížna a prehopsať leapfrogmi až kam to pôjde). Jožo Kolibár mi vybavil povolenku u zelených, takže môžem frčať. Stopnem fajn týpka zo ZV až do RV, poisťovák. V RV stihnem autobus o 12tej. Na kopec začnem šľapať o pol jednej, ale treba ešte prebehnúť dedinu, je to síce do kopca, ale s takým ľahkým batôžkom je to brnkačka.  Je tu síce hmlisto a mraky sú tak v 3/4 kopca a fúka dosť sviežo z V ale to sa popraví.
  Rozhutujem nad cestou na štartovačku, bol som tu strašne dávno, tak som aj poblúdil. Na skaliskách stretnem nejakého turistu ktorý sa čuduje nad "rogalom" :D. 
  
Na štarte je to už lepšie, jemný JV, mraky asi sto nad kopcom. Rozbehnem sa a šup do toho, najsamprv skúsim JV hranu, ale je už poobede, nie je to úplne ideál nasvietené. Tak preletím pred štart z JZ a zvŕtam celkom slušný stupák. Môj nový padák Gradient Denali je určený na hike & fly, prípadne na dobrodružné cesty, sa pekne zavŕtal do stupáku.  Bude ideálny na moje jesenno-zimné podniky!! Ľahučký a nenáročný štart,( to sa bude v 4000m ešte hodiť :) ) kíl má tiež pomenej, ale nie je to zas úplná handrička, takže aj nejaký prelet sa dá lupnúť. 


Nastúpam pod mrak, to je slabých 900m, letím smer Soroška, hútam nad tým či sa tu budem voziť po svahu abo odletím čo najbližšie Rožňavy a zvyšok si poctivo prebehnem.
 Hrebeň ,,Slovenského Slovinska" ku Soroške klesá, je aj menej súvislý. S 870mnm a 100agl to dotiahnem pod sedlo, neďaleko žltej značky. Vyľondujem, zbalím si plecniačik a poďho vnohy! Do Rožňavy je to tak 15km, záleží ako si to skrátim cez polia.


 Batoh ktorý mám je síce malý, ale ešte stále ťažší ako by mal na pretekoch byť. Musím si vyhodiť všetko, čo nemusím niesť a vymením záložák za kilový, to bude jízda! Ale ako riekol Suvorov (miliónkrát omieľaný) "ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku."

  Cez pekné a suché polia, po pri železnici a opustených staniciach, na polku klusám a kráčam. Skoro pristúpim hraboša malého sťa palec a medzi RV a Jovicami to zaklincuje bezďák so sáčkom...vysmiaty ako lečo.

 Takže sumár dňa je 12km vzduchom a 14 po zemi ( možno tak 20, ale na každý presun sa mi to nechcelo zapínať, i tak je ten livetracking nezaujímavý, ale keďže iný logovací program v tlf nemám tak poslúži aj toto)

http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/6.10.2015/11:56#fd=photos




piatok 2. októbra 2015

Motanica po Tatroch


 Už od včera je nad Slnko jasnejšie, že v piatok bude v Tatrách viacej padáčkarov ako turistov. Takto na jeseň bývajú tieto kopce jedny z mála, ktoré podržia. Ja som tam ale nikdy nevial, takže konečne na to príde!


Ráno síce spolu s Cypom nestihneme bus, ale nejako nás už berie Mário s Maťom. Nádherné jesenné ráno, všade to už hrá farbami, zdá sa že ani hmla nie je. Pri pokladniach je rada ako za komančov na mandarinky či banány....Zatiaľ čo sa to skonsoliduje, Mišo Papcun mi donesie sedačku čo som mu nechal včera v aute, za čo som mu vďačný ja a aj Cypo, ktorý v nej bude viať.
 Lanovkou na Pleso, tam vidno inverzku a máme ešte dosť času. Stroviť pečené koleno, mi príde trošku rozhadzovanie grošmi, a tak padne rozhodnutie prevetrať pohybový aparát, však hanba by bola iba v lanovke a na padáku sa po Tatroch voziť. Môj ľahučký batoh dám Petráškovi a zoberiem jeho ťažký, že by som skupinke zbytočne neušiel. Pod štartom sme okolo dvanástej a z chodníku vidím že chlapi furt prekladajú padáky kadejako...šípim zlobu, asi fúka dole briežkom.

 A veru tak je. na štarte nefúka nič ale z druhej strany tak 3-4m, to by som si na Donkoch trúfol, žiadne skaly len mäkučká tráva, prípadne stromky, ale tu? Skaly ostré, strmina až strach pozerať. Idem to skúsiť z druhej strany, ale pomotané šnúry a šmykľavá tráva mi nedovolia odštartovať, bohapusto kľajem, no ospravedlňujem sa, ale vytrieskal som všetky peniaze za výstroj a k tomu 17euro na lanovku aby som ani nezletel? No uznajte, kto by nebol nahnevaný?? :D


 Nakoniec to aj tak ideme do závetria, 4 ms dole a priletím o 50m vyššie ako keby som štartoval z Plesa, no neva, motáme sa kým mi nedôjde že viac ako 1800 nenakúpim ani na Tesco kartu. Vyletíme skupinka cez dolinku, svahujeme, motáme sa v slabých stúpaniach nad kosodrevinou pod Slavkáčom a ja postupne čoraz viac ryjem rypákom o zem.
 Pod Gerlachom, pod kotlom na posledných, ako takých svahoch sa motáme, už sa normálne chcem otočiť nazad, keď tu zrazu stupák použiteľný do 1900!!! To je (iba) 600m pod vrchol! Aká to krása. Kalí ju to že som sa na štarte strašne spotil a teraz mi drkotajú zuby aj nohami mi trasie ako keby som za zbíjačkou robil....

 Na Solisku po mne vykrikujú turisti, niečo aj nakúpim a letím v diaľ, svahy konečne držia, dokonca sa nájdu aj trojkové stupáky. To je fenomenálne! Kriváň sa síce týči majestnátne nado mnou, ale aj tak sa cítim ako pánko. Zase raz sám, nikam sa neponáhľam, proste vychutnávam krásu leteckého bytia :)
  Na Západné síce doskočím nízko, ale hneď nachádzam stúpanie, sedačka je už naštimovaná, takže môžem veselo aj tískať polku speedu. Obzerám si pekné chatky na trampovačku.


Postupne stupáky slabnú, aj dostupy sa znižujú, darmo hodín vyše práva. Popod Baranec a Baníkov mi už jemnúčko do chrbta fúka...v kľudnom vzduchu už len kĺžem do Kľačian...ponad utešené zelené lúky s pasúcimi sa krofkami aj ponad divokrásne vápencové skaliská.



 Trošku držia pasienky, som aj celkom rád, že pomedzi kravy nemusím pristávať. Preletím ponad elektrickú oplôtku a kĺžem čo najbližšie ku ceste, pol metra nad zemou, mi to dá tak 150-200m...okúzľujúce. Zbalím veci a utekám, bo z takým ľahučkým batôžkom by hanba bolo iba kráčať...musím ešte prebrodiť riečku naboso, lebo mosta nieto. Až ku Mare bežím, tam sa pokúšam niečo stopnúť. Autákov na mraky a nikto nebere...zošerieva sa pomaly, zima začína byť, tak bežím ďalej...až dokým ma nezoberú kamoši z Kremnice, prepytujem do kufra! Až na Donky! Tam sa prehodím do druhého auta a na Šášove kým s bratom čakáme na bus, dávno po tme, nás hneď prvé auto zoberie. Natlačený sme tak, že ani pohnúť hlavou, nedajboh rukami nemôžem, pretože sú cezo mňa dva bágle. No ale som doma o deviatej, zmordovaný z toho že som zmrzol ale šťastný že som sa previal....na krasotu!




http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/2.10.2015/11:11