utorok 10. mája 2016

133km na tandeme? Na rodnej hrude?




 Počasie vyzerá veľmi dobre, len ten vietor špatí. SV nefúka často, leda zjari a aj to málokedy slabý, nuž a tentokrát to veru nebude inak. Keď kreslia na Flymete všetko 5ms, je nad slnko jasnejšie že to päť nebude, aspoň 10. Takže záfuk na kreténa, alebo ísť na Straník Cup, ale keďže SP nemám šancu absolvovať, teda mám ale iba niekoľko kôl, ostatné vynechám kvôli Xpyru a iným projektom, je rozhodnutie jasné. Na singli by sa istotne dalo, ale záfuk na tandeme, he, to by bolo!
 Odšoférisujeme to na Žaškov, ktorý moje sympatie pri SV ufučaných situáciach má. Spolužiak Ďuro už je troškíčka na lietanie zmotaný, reku, zavejeme si nejakých 50-100km a bude jasný, bo taký prelet mu hlavu zamotá ešte viac, ja budem rád že som si polietal a doprial radosti, ale zároveň nie sklamaný, že som uvial málo, lebo tipujem že za Nitru to nedáme ani vo sne. Ale v duchu si hovorím, že by sme to dať ale mohli.



Na Žaškove je to už hodne zarastené, nové stromky povysádzané a tandem je predsa len hovädský kus látky. Smreky sa kníšu v slušných závanoch, no, aspoň nevyhnijeme.
Chytro sa nahodíme do gala, dvojo CGčiek (ceplých gačí) páperky, ja aj kuklu a rukavice...trošku sa obávam o pasažiera, hoc som mu hovoril, že bude hore mrznúť (2500 -2°), nie je naobliekaný nejako extrémne.




 Počkáme na prífuk a ideme na to...pekne to driape hore, nadusený Bigolďas stojí na mieste. Vozíme sa popred štart dlho, predlho, bo za ním je taká plošinka blbá a treba nám nad ňu nastúpať aby sme sa mohli znova nacapiť na svah, vytrieskať to nahor a potom vyletieť si dopredu po nejaký šprajcík z rovín. Volám to kaskáda. Prečo je to fajn? Hodiť sa dozadu so stupákom, ktorý je slabučký a za kopcom dolina v ktorej ráno stromy ľahýnali...no, nie som sám na padáku, nebudeme riskovať.
Finta sa podarí, na úrovni vrcholu Šípu máme nakrútené 1800mnm. Môžeme si to skočiť na Fatru, Ďurovu (pasažierovu) srdcovku. To sa len tak bežne nevidí...nemusím s ním veľa rozprávať, vidím to na ňom, uchvátený...



Nalepím to na kopec nad Šútovskou onou, jamou plnou vody a cez leto aj kúpačov, trošku postávame, stupák nechce prísť. Švacnem to do závetria, jedným očkom sledujem Skydropa, miestami celkom slušné čísielká ukazuje. V závetríčku s poctivým náklonom, naberieme čajsi 200m v biednom a aj rozbitom stupáku. Ale Bigolďas krúti sa jak ten ďas, neklape. Nečudo, plachta toľká, že keď do vzduchu sa dostane, v šírom okolí pozorujú zatmenie Slnka.
Prežudláme sa zanášanými šprajcami popredku Krivánskej Malej Fatry, ponad Vrútky.
Tam kdesi hovorím Ďurovi (neznalému)
"Kukaj na tú diaľnicu!! To bude frkot"



Ďuro čumí na tú novú čo okolo Vrútok postavili...
"Nie tú, bohááá, cumulovú!"
 A spolu sa rehníme.
Veru, popred Martinky a za bodavých pohľadov na zemi sediacich pretekárov na našich zadkoch  nakrútime ani nie 2000m a šup na diaľnicu...dobrali sme iba 2000, pre istotu menej lebo doteraz boli stúpanie síce rozbité, ale nie úplne slabé (tj-2-3ms, ani gradient nekreslilo gfs taký mocný), aby nás neprepojalo. No bodaj to parom vzal, najprv pípa za 5ms, postupne na skydrope svieti 7. To už začína byť povážlivé, pretože metrov prirýchlo pribúda. Tandem má istý problém, nevie veľmo efektívne padať a zároveň letieť preč zo stupáku,(avaxiášik na veľkých ušiach a plnom speede padá krásne, ako kurz rubľa) kdežto na 42m2 držať uši, to si rovno môžem ísť na hrazdu zacvičiť. Vypustím trimmy a letíme preč, vário stíchlo. To značí len jedno, ani pozerať nemusím, stúpame viac ako 7ms, neodolám pozriem sa...svieti tam 9!



Mám pocit že letíme rýchlejšie hore ako vpred...mraky sa blížia, ideme hore jak nakopnutý Obelixom do miesta, kde chrbát stráca svoje dobré meno..... Prepojalo nás cez výšku..škoda veru, ale nezrobím nič, až keď vyletíme z tých bômb, zmotám v špirále na 2300 a cestujeme po diaľnici ďalej.
 Takto to pogebriť, to je veru veľká galiba...ale nič s tým už nevystrúham, nikto nie je neomylný.  Ďalej už skoro vôbec netreba točiť, fachčíme 60-70kmh, pustené trimmy, no parádička. Keď letíme ponad Lazany, Ďuro píše akúsi SMS ktorému si ujcovi či ako, lebo tam býva, nech oky vyokuje naším smerom. Ale podľa mňa nás nemá šancu zbadať, bo nakúpené máme viac ako statočne.



Z Čihoca si dokúpime ako v akcii v Tescu a hopsa do tieňa v rovinách okolo Žochárne (Topoľčany), pribitý pod tisíc, žudláme. Aspoň je trošku teplejšie a mne sa drieme, reku Ďuro tu máš, pokeruj si troška bo zaspávam.



Ej, čo som si ráno povedal že uvejeme, kryštalizuje sa, hm....len to nepokašľať. Na Žibrici sledujeme štart Komlošiho, záverečný doklz v malej výške a teple, vyslnení a štastný sme. Keď vyberieme pristávačku, musíme ešte pár wingáčov zmotať, bo nie a nie dolu, veru dalo by sa letieť ešte hooodne, ale nechce sa mi, v rovinách ma do spánku beire bo žiadne závetria ani nič...,



Pekný let. ja som spoko, Ďuro je spoko, (133km oproti 92 tuším čo mal matoni), mne je zima, Ďurovi je zima, ja som hladný, Ďuro je hladný...čína a šup na stop. Po chvíli sa vráti fabka, tam dve babeny a chlapík, všetci v športovom a zagebrený farbou viac ako keby boli na rande s Picassom. Chlapík šoféruje a vysvetlí:
"Ideme okolo pýtam sa, chcete ich, baby?!"
"Jasné, obidvoch!"
Nakoniec vysvitne, že sú z našej Alma mater, lesníci, boli na nejakom colour run...po ceste nakladáme ešte skaly čo treba do sauny...pekný deň za nami.



Prepálená výška, no nič s tým nenarobím ale nevadí, však nie je všetkým dňom koniec, občas treba okúsiť aj pocit prehry, bo si to že sa niečo vydarí, nevážim.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára