štvrtok 19. októbra 2017

Keď je v horách krásne...


Prípravy na expedíciu žerú všetok môj čas, mailovačky, vypisovačky a riešenice sponzorsko-štartovačské. Ale len keď fučí a prší, akonáhle udrie výdych babieho leta, už aj som v Tatrách a pripravujem svoju chabú telesnú schránku na peklo, ktoré ju čaká za južným polárnym kruhom.
 Celé leto som podľa možností prelietal a bandasky (rozumej lezecké predlaktia) utrpeli, zoslabli...


  Našťastie neďaleko máme ako Slovač perfektné ihrisko, kde sa dá natrénovať dokonca aj na Himaláje (Mišov článok). Takže šup batoh na ramená a poďho v nohy do tej jesennej nádhery. Pomedzi do žlta sfarbené smrekovce a sťa oheň blčiace jarabiny v kľudnom mori zelenej kosodreviny. Vrcholce hôr ešte trošku pocukrené snehom a Ďuro nevie, kde skôr oči nechať.


Musím ešte kopec halušiek pojesť a tatranských skál oblapiť, kým sa budem cítiť...začnem najsamprv letnými  štvorkami-pätorkami...

  

Poriadna svalovica v nohách po nástupoch cez kosku, zostupoch 500m vysokým suťoviskom, to je to pravé, orechové... 


  Keď si to ako správny Koreň, okorením krásnym letom z Lomnického sedla, radosť žiť!