Predpoved gfska je pre Aviano (30km na V) slabý, vo výške S, SZ, dole bude dýchať z termiky, tj. južne. asi 20-30% nízkej a postupne okolo obeda narastanie strednej na cca 70%.
Štart je pekne načasovaný, o 9:40 letim spolu s bratmi Kravecovcami, pred nami mastí Mišo, ktorému to vychádza úplne na parádičku, nikde sa nezdržuje. Všetci otáčajú anténky ja som si nadletel kúsoček na východ. Ako som už včera zistil, sú to ťažko naletené metre, nazad je to totiž jemne proti vetru ktorý je tu často z JZ (zrejme ťahá do doliny hned vedľa) Medzičas mi všetci uvejú tak na kilometrík-dva.
Nad Costalungou sa chlapci neznámi motajú nad JZ rebrom, moc im to tam nestúpa a tak si namierim na J svah (darmo je obed) aby som našou niečo mocnejšie a zároveň aby som dolinu preskočil viac predom. Pred sebou mám značkovačov ktorý mi uľahčia dobehnutie "našej" skupinky.
Ponad tento hrebienok je to veľmi pekné, samé malé mestečká v tých strminách.
Prevejeme hrebeň ďalšieho masívu a poďho na preskok cez dolinu. Vzadu, vo vysokých horách sa skz zvrstvenie mraky rozlievajú do predpovedaných stratocumulov (stredná) a výškovým vetrom sú tlačené ku nám, dopredu. Ináč presne ako v predpovedi pre Aviano...
Niečo natočím, niečo nasvahujem a spolu s Marošom mastíme k ďalšiemu masívu, pekne zasneženému a vysokému. Kopčisko je to prenádherný, hore na planine sú vyšľapané chodníčky. Skáčeme predom, celkom to drží a mne sa po ceste vybije staré vário Brauninger, ročník ´98. Tak presedlávam na Skybeana. Na Xctracku nemám nastavené aby mi zobrazovalo moje opadanie, teda neviem moc optimalizovať kĺzavosť.
Preskok cez dolinu ma škaredo ponorí, Hoblujem to v 700m i dumam že musím krenčič delikatne (jemne točiť) aby som sa vyzdvíhal....keď vidím to pred sebou, rozmýšľam "kemu ano, kemu ňe" či to vôbec doletíme.
Našťastie je zvrstvenie instabilné ako prímerie vyplývajúce z Minských dohôd. Popod deku to šlape poriadne. A celkom vysoko, len treba nájsť mrak, zatienený dekou. Spoločnými silami asi desiatich lietačov postupujeme vpred. Netuším kto je kto, som trošku vzadšie a vyššie. neviem ich rozoznať a vysielačku mám na planom mieste, nikoho nepočujem a ani nič povedať nemôžem.
Pred Costalungou už viem že to naozaj doletíme.Odbočím si do rovín skorej ako ostatný z našej bandy ktorých mám na dohľad, lebo vidím letieť Enzo. Naskočené mraky z miest tam v rovinách, dávajú tušiť že sa ešte prizdvihnem. Tam totiž slnko svietilo o dosť dlhšie a predsa, baráky sú riadne zdroje.
V kľudných stupákoch okolo 2ms mám čas sa kochať továrničkami, letiskami i mestečkami. Kominy (stupáky) prelietam, bo už sa pýta na WC a cítim spasenie keď vidím akési CTRko predo mnou, dám si to kilometrík do hranice priestoru a cca v 1000m sa otočím nazad. Dáva to na kopečku s kostolom asi kilometer od pristávačky. Niečo nakúpim aby som zavrel pekné čísielko 111km čo mi svieti na telefóne. Chýba mi v SVK XC síce 50m ale na sveťáku to svieti...pekný deň, pekne som prechladol, bo topánky nemám dobré a dobre som si tu polietal. Som tu síce asi tretí raz, ale prvý raz vyšlo počko a Mt. Grappa bola von z mračien.
Dobré je tam chodiť deň po fronte, ak je vo výške slabší S, ak je to ináč, je to ťažšie uletieť 100km a viac. Preto na druhý deň, celý dolámaný a usoplený, vrúcne presviedčam Tomáša a Karčiho aby ma vzali do Blavky. Týmto sa chcem poďakovať osádkam s ktorými som šiel, i zato že ma vzali, i za to že sme hodili tie žabo-myšie vojny za hlavu, i že mi Tomáš doniesol kalap, ktorý som zabudol v motoríku.
Tě péro na WC!
wintercupe
pár fotiek na záver
tracklog:
