nedeľa 28. februára 2016


Tatras, the Alps, the Carpathians, the Stara Planina moutains ... Nice hills they are ....but maybe is time push my limits? In December I dream on about some trip to south fly and hike and especially explore something new. I was thinking about Atlas, India and Nepal. I decided to not go to the Moroccan Atlas, locals said that is no more than 3h thermals in February, and its hard if  Ailos had a good mood, supported by excessive consumption of ambrosia or what ... India is good in April, but in that time i can fly a lot in Europe. So the card fell on Nepal. For hundred devils I must go there!  And he began to speculate, to identify what and how. However, distance is very big, ticket cost quite a lot and there are mountains as otherwise, the biggest in this world. Many thanks especially to Jan for advice as to the case, Stan for tips on weather and appropriate period to visit. And of course, my benefactors for borrowing all sorts of cool things, from water filter, gas cooker and UV filter, gopro and solar panel! The you-years would not have taken place without the support of our Slovak headers, since this SKYBEAN who gave me pennies needed for the airticket. I obtain 3.5 kg new steed, XC5 of the Gradient, this time in the Ultralight version of the X-Alps and lot of outdoor equipment from ZAJO, thanks a lot, buddies!

 It will be hard i think because I chose the supposedly "very strong" period, the Google wrote it, so hopefully it will be true. The departure of a few days left and I fall through the unexpected fear, what if this is not done, what if they are not fly over no possible landing area? What when will blow strong west wind, and the cloudbase will be low? What if I do not have enough to eat, where to sleep or take off. However, these doubts I dont feel for first time. The truth is that compared to past actions, this is a little bit rougher and bolder and crazier. Because I'm not going "only" fly, but also to hike ... At the takeoff from the landing, to sleep in a tent everywhere or maybe in locals houses, so adventure is guaranteed)... so ... That's why I dug up something I wrote before going to Romania but not made public.

"I am writing this on 06.06.2015 and no one knows why, but i want to say you my motivation if something bad will happened to me. 
 Life is a great gift, however, has its limits defined by time. Each of us got  the option how to live, someone thankfully hale and hearty, someone sick or confined to a wheelchair. you see, I was lucky enough that I was born healthy and later just few fractures or joint pain I have it still was exceedingly I was happy about it, I was looking forward out of it that I can run, climb, walk. and so I did everything. I loved the movement and outdoor life, in nature, on the road. the biggest has filled up flying to it I sacrifice everything, probable if you are reading this article, my life. As you are all no doubt heard about the incident on Rozsutec, or read the story of Dean Potter, many discussants criticized what they did that leave the family, hazarding with their own lives. But know  that your life is really just your and do with it what want. My motto was live my dream, so that I was ready to die at any time with a happy heart because I have lived every day as if it was to be my last. The fact that someone flies, climb or jumps BASE does not mean that he wanted to die, but he just enjoing the world and life itself. Someone enjoying live without objective (i dont blame him) but it was not my destiny or perhaps Dan Osman´s. We try to push the limits, maybe just our, maybe  sometimes meaningful, sometimes meaningless. But even master cuts himself. Maybe I was cut myself, in strong lee side, or low over the trees, maybe just above the rocks, or simply eaten somewhere by bear, can become many things .... but my life was wonderful! Who knew me personally, I knew that I was very happy and often carefree, I owe this to my dream that became true. But I'm not here ... I sailed off somewhere else, maybe in heaven, hell maybe, maybe to the Valhalla, and maybe I'm just died, as proclaims science. But believe me, I died happy .... You may take me as an example, whether good or bad it is your choice. For me it was heroes like Messner, Alexander Supertramp McCandless or Chrigel or Kleja... wouldnt serve others by your example ...  Use your free time to the fullest, spend it with its closest friends or family but not in front of TV, PC, go out! Travel! Hike! Play sports! Enjoy!

P.S. If after me remained parachute, harness, or vario and I didnt ruin it, please give them somehow beginner, or someone in need of money.  '

... Yes, I was scared! but i stay alive after Romanian trip and now is something bigger in front of me! (it was not so hard as everyone tells me before my departure)

  Articles of trekkers who completed a hike around Annapurna with a backpack on back, I reproached something like Nepalese proverb: "Do not try to change Nepal, Nepal will change you!" So curiosity with me rattling, I am exceedingly anxious-what's will change with me and my perception of the world. Eightthousand metres peaks are not visible for each and every day .... Trekker really have a perfect experience, but the icing on the cake will be just that flying. The spiritual dimension of flying is really hard to describe, particulary on places such as the Himalayas !! I will be happy if its grandeur touch height 5000 meters above and the temperature up there I cant imagine. These walls must be something amazing, be sure to come as a speck, fragile and uninteresting.

 The plan is : from Bratislava by plane to Dubai, then sleep 19hours on airport, jump into another to Kathmandu. (The way I will enjoing of view through window down the mountain, I deliberately take a seat on the side where they will be larger moutain ranges). In Kathmandu I decide whether I go if, straight from the first hill, or go to Pokhara ... and it still do not know how. There'll have maybe two days flying and testing new Avax and local conditions of Sarangkot and then heads out for adventures to the west, above the Annapurna and Dauglíri. I found a sort of itinerant place of sanctuary, that I would like to visit. Along the way, however, some problems. The most windy valley in Himalayas and 3500 m wooded hills and rocky peaks, narrow valleys and no landing place at about 15km. It will be bigbeat! If the west wind is too strong, I will turn to the east, above the Annapurna and Manaslu. How much it will possible fly with east direction. That's the plan, but of course the 80% it will develop quite differently. I calculated that if I have a day was able to fly away 50km, it would be awesome. Incredible hike and fly experience in the Himalayas (although only the tiny but still!) should be  HIKEMALAYA!

I hope that you acquire Nepalese SIM card and I can occasionally throw something on FACEBOOK PAGE of my team. I'll have SPOT and which I hope will work and there is a page on LIVETRACKING. In the backpack is also a tourist diary where I honestly remarking experiences and trivia during certain boring evenings under bilions of the stars and most famous and exiting moutain range in the world ... that after his return throw to digital form and I will also translate into English, I will post it here...
If i will return, of course! :)

Here is rest of story


 Please dont think I consider myself as a brutal sportsman doing everything. I am in fear as everyone else :)

sobota 27. februára 2016


  Tatry, Alpy, Karpaty, Stará Planina...Pekné to špice....čo tak posunúť svoje hranice? V decembri som sa rozsníval, reku skočím si na juh volakde....polietať i pochodiť a hlavne zažiť niečo nové. V merku bol Atlas, India a Nepál. Do marockého Atlasu som nešiel, miestňaci tvrdili, že viac ako 3h termiky vo februári nehrozí ani keby mal Ailos výbornú náladu podporovanú nadmernou konzumáciou ambrózie či čoho...proste slabota, inverzky a tak. India je dobrá až na apríl, to sa dá už aj tu v Európe mútiť. Takže padla karta na Nepál. Sto čertov nech ma rohom do boku kole ak tam nepôjdem, povedal som si. A začal špekulovať, zisťovať, čo a jak. Predsa len, diaľka je to prepekelná, letenka stojí dosť veľa a hory sú tam ako ináč, najsamvršatejšie na tomto svete. Veľmi ďakujem najmä Janovi za rady ako na vec, Stanovi za tipy ohľadom počasia a vhodnej periódy na návštevu. A samozrejme mojim dobrodincom za zapožičanie najrôznejších vychytávok, od vodného filtra, benziňáku či solárnych panelov, kamery, foťáku.... Tento vý-let by sa nemohol uskutočniť bez podpory našich slovenských hlavičiek, tuto od SKYBEANU, ktorý mi dali groše potrebné na letenku. Zajo ma patrične zásobil novým matrošom, takže nevymrznem a k tomu som fasol som nového 3,5kg tátoša, XC5 od Gradientu, tentoraz v ultralight X-alps verzii....anciáša, prekrstím ho na Avaxiáša! :D

  Bude to asi poriadna nakladačka, lebo som si vybral vraj "very strong" periódu, tak písali na googli, tak to hádam pravda bude. Do odchodu zostáva pár dní a mňa prepadáva nečakaný strach, čo keď to tak nebude, čo keď nepôjde preletieť cez tamtú zasekanú oblasť? Čo keď bude fúkať silný západný vietor, či základne budú nízko? Čo keď nebudem mať čo jesť, kde spať či pristáť. Holt, však tieto pochybnosti nezažívam prvý krát. Pravda je tá, že oproti minulým akciám, táto je o málinko drsnejšia a odvážnejšia a šialenejšia. ďaleký to kraj, hory vysoké a podmienky silné...a pretože nejdem "iba" lietať, ale aj chodiť štarty z pristátia, spávať v stane kadetade, prípadne u miestnych...takže zážitok zaručený...
 Preto som vyhrabal čosi, čo som napísal pred odchodom do Rumunska ale nezverejnil.

"  Píšem to dňa 6.6.2015 a nevedno prečo ale prepadla ma potreba vyjaviť  sa Vám, keby sa mi niečo prihodilo........
  Život je veľký dar má však svoje hranice vymedzené časom. Každý z nás dostal aspoň nejakú tú možnosť žiť, niekto chvalabohu zdravý ako ryba, niekto chorý a či pripútaný na vozík. Viete, ja som mal to šťastie že som sa narodil zdravý a až na pár zlomenín či bolestí kĺbov som ním stále bol a veľmi preveľmi som si to vážil, tešil som sa z toho že môžem behať, liezť, chodiť. A preto som to všetko aj robil. Miloval som pohyb a život vonku, v prírode, na cestách. Najväčšmi ma napĺňalo lietanie, ktoré mu som obetoval všetko, pravdepodne ak čítate tento článok, aj život.
 Ako ste všetci určite počuli o incidente na Rozsutci, či čítali príbeh Deana Pottera, mnohí  diskutujúci kritizovali to čo urobili, že opustili rodinu a že hazardovali s vlastným životom. Ale vedzte že váš život je naozaj len Váš a robíte s ním čo uznáte za vhodné. Mojím heslom bolo žiť tak, aby som bol pripravený kedykoľvek zomrieť s radosťou v srdci preto, lebo každý deň som žil ako keby mal byť môj posledný. To že niekto lieta, lezie, či skáče BASE neznamená že chce zomrieť, ale že ho baví svet a dokáže si svoj pobyt na tomto svete naozaj vychutnať. Niekoho baví žiť bez cieľa, (nevyčítam mu to) ale to nebol môj ani trebárs Osmanov údel. Bavilo nás posúvať hranice, niekedy zmysluplné, inokedy iba svoje vlastné, možno aj nezmyselné. Ale i majster kat sa utne. Možno som sa uťal i ja, v nejakom silnom závetrí, nízko nad stromami, tesne nad skalami, alebo ma proste kdesi zožral medveď, stať sa mohlo všeličo....ale môj život bol krásny! Kto ma osobne poznal, vedel že som bol veľmi veselý a často až bezstarostný, vďačím za to svojim snom ktoré sa stali skutočnými a napĺňali ma. 
 Ale už tu nie som...odplachtil som niekam inam, možno do neba, možno do pekla, možno do večných lovíšť (plachtíšť :D ) a možno som iba umrel, ako hlása veda. Ale verte mi, zomrel som šťastný....

 Možno si zoberiete príklad, či dobrý, či zlý  to je už na Vás. Pre mňa bol vzorom Messner,  Christopher McCandless či Chrigel, Kleja...nechcel by som slúžiť  svojím  prikladom iným ale...sakra stálo  to za to! Využívajte svoj voľný čas naplno, trávte ho so svojimi najbližšími ale nie pred telkou, choďte von! Cestujte! Turistikujte! Športujte!

 Tak a teraz sa naozaj porúčam.... dobre sa tu majte a vzájomne si pomáhajte! Ak sa mi bude dať, určite u Ailosa či kohokoľvek zodpovedného, vybavím vám počasie každý voľný deň, len mi dajak dajte vedieť že ktorý presne a nejaké tie detaily (dostupy, smer a sila vetra...)

P.S. Ak po mne zostal padák, sedačka či vário a nevzala ho skaza, venujte ich prosím nejakému začiatočníkovi, či niekomu v núdzi peňažnej. (škoda hormónik, že si ešte menší a tenší ako ja, rád by som ti moje krídlo dal....len musíš viacej stroviť :D )  "

Z toho vyplýva...že áno, bál som sa! Už sa len teším!
V článkoch rôznych trekkerov, ktorý absolvovali túru okolo Annapurny s batohom na chrbte som vyčítal čosi ako nepálske príslovie: "Nemeň Nepál, Nepál zmení Teba!" Takže zvedavosť so mnou lomcuje, som veľmi-preveľmi nedočkavý, čo to so mnou a mojím vnímaním sveta urobí. Predsalen osemtisícovky sa nevidia každý deň....trekkeri majú naozaj perfektné zážitky, ale čerešničkou na torte bude práve to lietanie. Duchovný rozmer lietania sa naozaj ťažko popisuje, dupľom na takých miestach ako sú Himaláje!! Budem rád ak v ich majestátnosti poškádlim výšku 5000m tie teploty hore vyššie si ani neviem predstaviť. Tie steny musia byť niečo úchvatné, určite si prídem ako smietka, krehká a nezaujímavá.

 Plán je asi nasledovný....z BA osedlám Flydubai boinga do Dubaja, pochrápem si nejaký ten čas na letisku, preskočím do onakvejšieho viača do Káthmandú. (cestou sa budem priposierať z výhľadu cez okienko dole na hory, zámerne som si dzigol miestenku na tú stranu kde budú väčšie gury). V Káthmandú sa rozhodnem či pôjdem už rovno z prvého kopca, či pôjdem do Pokhary (už tam bude lietačská výprava Orešancov tak sa možno vidíme)...a to ešte neviem ako. Tam si dám jeden možno dva dni lietanice a ošahávačky nového Avaxiáša a miestnych podmienok z Sarangkotu a potom vyrazím vstříc dobrodružstvu smerom na západ, popod Annapurnu a Dauglíri. Našiel som si akési putovné miesto so svätyňou, ktoré by som rád navštívil. Po ceste je však niekoľko problémov. Najveternejšie údolie v Himalájach a 3500m kopce zalesnené a zaskalené vrcholy, úzke doliny a žiadna pristávačka na cca 15km. To bude riaden bigbít! Ak bude západný vietor príliš silný, zvrtnem to na východ, popod Annapurnu a Manaslu. Koľko to na východ len pôjde. Taký je plán, ale samozrejme na 80% sa to vyvinie úplne inak. Počítal som že ak by som za deň bol schopný uletieť 50km, bolo by to peckové. Špicová hike and fly skúsenosť v Himalájach (síce iba tých prťavých ale aj tak!) čiže HIKEFLYMAYA!

 Dúfam že si zaobstarám nepálsku SIM kartu a  budem môcť občas niečo hodiť na FB. Budem mať so sebou SPOT-a ktorý dúfam bude fungovať a tu je stránka na LIVETRACKING. V ruksaku bude aj turistický zápisník, kde si poctivo budem poznamenávať zážitky a drobnosti počas určite nudných večerov pod miliardami hviezd v tých najpeckovejších kopcoch na svete...ktoré neskôr po návrate hodím do digitálnej formy a  dám aj preložiť do angličtiny, zverejním ich tu..(díki Michi, šľak ťa z toľkých kecov trafí!)
Ak sa samozrejme vrátim :)