Hromy a blesky! Do pekla tam! Kam? Do sveta šíííreho!
Som mladý a mám čas, mám aj chuť a silnú motiváciu vidieť svet a najlepšie na vlastnú päsť. Najviac ma lákajú hory a veru taká láska neprejde len tak pre nič za nič, ba dalo by sa povedať že graduje s možnosťami a skúsenosťami. Vyliezť, pretrampovať či dokonca preletieť! V tom som sa našiel, síce iba pár dní, ale byť sám sebou a starať sa iba o to či mám kde vodu nabrať, kde oheň rozložiť, či nebodaj štartovať. Som snílek a často si prídem až príliš optimistický a hovorím si (cieľe nedosiahnuteľné), toto a toto chcem a toto dokážem, pravda, väčšinou sa to týka iba športu, ale nepoľavím. Minimálne v snívaní, to je najdôležitejšia časť, pretože hnaný víziami, postupne krôčik po krôčku je k cieľu bližšie. Juhoafrická republika ma fascinovala odkedy viem ako-tak lietať, chcel som ju navštíviť a hlavne previať. A ľaľa! Frčím tam!,
Nejdem síce do rovín na odvijáky, loviť megaťažké kilometre (513km, rekord svetový do 2015), idem sa po kopcoch driapať, najsamprv len tak nezáväzne. Pokúsiť sa nájsť tú správnu chvíľu, to správne miesto na ten správny megahusťácky zážitok. Potom začne bigbít! Naháňačka s ostatnými, podobne duševne postihnutými jedincami ktorý nesú dopravný prostriedok, alebo on nesie ich (padáčkari a cyklisti). Ešte sa do toho priplietli daľekonosný prepletači nôh (ultrabežci) a máme krásne pošahaný pretek bez supportu X-berg Challenge. Koná sa 28.4 až 1.5 v Juhoafrickej republike, neďaleko hraníc s Lesothom (štát v štáte, ale skôr geografickou polohou, nie ako nemenovaný slovenský kraj... :D ) organizovaný X-alps atlétom Pierre Carterom. Pričom letecká vzdialenosť (moja, je najkratšia, ostatný musia chodiť po cestách pozemských, ja v ideálnom prípade využijem tie vzdušné :) ) má okolo 180 km. Okrem výbavy na let musím mať aj poživne a popivnie a aj pospanie, takže zatrénujem s poriadnym batohom zase raz po horách ktoré nesú meno Dračie. To už stojí za zmienku. Nuž dostal som pozvánku poctiť veľkosť Drakensbergu mojou drobnosťou. Také niečo sa predsa neodmieta! Takže už dva týždne sledujem letenky pohľadom lačným, v Lufthanse pýtajú čajsi 700 grajciarov za len cez pol sveta, bardzo dobrze!
V Nepále bolo ako bolo, teda spätne hodnotím Hikemalayu ako najlepší paratramp, krajina ďaleká, zážitky mocnie, hory svetové, výhľady ukrutánske a tá samota...a obavy neopodstatnené, vietor fúkal dobrý, búrky sa dali obletieť a zjesť sa dalo niečo aj od miestnych. Ale šíry svet čaká a ja sa ho neviem dočkať!
Beriem si toho výrazne menej, keďže podľa Pierra nie je problém piť vodu hocikde, ale tabletky si veru naberiem poriadne ;)
Avaxiáš ma ponesie abo ja budem vláčiť jeho, nedočkavo šuští, akými zážitkami zase prešuští. beriem ľahkú sedačku a pár peckových spacích vychytávok od Zaja. Skydrop aj s fazuľkou sú samozrejmosťou.
Chvíľka na zamyslenie, Dračie hory..,neviem ako je to u vás, ale vo mne takéto pekelnô meno vyvoláva pocit že tam nebude všetko s kostolným poriadkom. Aj taká Čertovica (či Čertova svadba sa to kedysi volalo) nemá meno len tak z prsta vycucnuté, v dávnejších dobách keď ľudia nechápali fyzikálnym procesom v atmosfére, pripisovali náhle a doslova "zlomyseľné" zmeny počasia nadprirodzenu všetkých druhov. Však to poznáte, ráno sa zobudíme do krásneho dňa, vonku slnko smaží ale pri južnom vetríku sa "napečie" mrokárik behom pol hodiny do búrečky a v horách sa s ňou neradno za pasy chytať. Kedže pre tento príklad Čertovica slúžila ako prechod z Horehronia na Liptov, mnoho furmanov, či pocestných tam zahučalo, zamrzlo, či stratilo sa....a teraz k Dračím horám, čo to bude tam za ZLO? Fukot, búrky, hmly či niečo iné? A možno len skaliská majú bizardné tvary pripomínajúce monštrá...a možno zase trepem z cesty. :D
Ako špiónim zo satelitu, bude to úplne niečo iné ako Himošky, hlavne sú tie grúne trávnaté! Čo ma ale máta jemne, miestami až mocne, je skutočnosť že nikde na tých "internetoch" nevyskytujú sa lety v tejto oblasti. Aby som pravdu povedal sú tam asi 4 z toho 3 úplné zľoty a jeden 80km záfuk na kreténa s takmer 5000m dostupmi, za SEDEM ROKOV. Nevedno čo si mám o tom myslieť. Podmienky sú nanič? Prevývoje či silné vetry (z dračích prdelí). Po poslednej interkontinetálnej skúsenosti mám taký tušák, či sa náhodou len nebáli pustiť do nepreleteného neznáma. Toho ja sa nebojím a popravde teším sa na nové skúsenosti s úplne novým prostredím. Napríklad, som preukrutne zvedavý ako s mojím orientačným zmyslom zamáva severná strana, ktorá je slnečná. Hady pavúky a čojaviem jaké príšery tam žijú a vzájomne sa požierajúce...no vraj najhoršie sú opice, paviány s tesákmi jak svet a kilami naozaj približujúcimi sa mojim.
Dneska je už zaťažko objavovať nové kraje, hory. Všetko je už zmapované zo satelitu či google street view, Uli či kto ho už vytrepal aj na Eiger. Skôr ide o nejaký športovo nezvyklý "výkon". Ja som teda výkonnostne niekde na úrovni čaju, v svetlejších obdobiach kofoly, aj to melónovej (ble ) a preto nemám veľké nádeje na nejaké drsňáčiny, "výkony" a atak podobne...
Plán, no neviem, zase idem na blink, mám letenku, pár dukátov vo vačku a veľké sny v hlave o nádherných grúňoch, ktoré môžem pravdepodobne preletieť a prechodiť. Tuto na obrázku je trať ktorá sa pôjde na pretekoch, nemá veľa ale vzhľadom na to že idem sám, tj no support, to bude asi trošku ťažšie s plánovaním. Na každom otočnom bode sa dá dobrať vody a prípadne si nechať doviezť čo potrebujem, ale musím im to nachystať predom. To bude pecka! Najmä ak čosi zabudenem, hahaha.
Pokúsim sa zohnať SIM-ku, občas nejaký ten signál a pravdepodobne poriešim aj SPOT, čiže Live tracking aj mimo preteku.
Teším sa na Teba, svet šíry!
