Rumunskými Karpatmi deň druhý

  Včera to bola viac menej nuda, najmä slabý polet. Dnes to vyzerá nádejnejšie. Zbalím svoje bývaníčko, hodím 20kíl na plecia a ide sa. Je veľmi mokro, vlhko, takže aj dneska bude veľa oblačnosti.
  Kráčam jedinou asfaltkou ktorá vedie na Montele Mic, čo je akýsi rezort kde sú vleky a chaty, odkiaľ by teoreticky išlo odletieť. Je síce plytký ako scenár Búrlivého vína, ale ak si dám trošku pozor, mohol by som sa aj zodvihnúť. V poslednej dedine ktoré nesie meno Borlova sa kochám klasickým romania style. Prašná cesta uprostred, ktorá je priama ale hodne hrboľatá, mnohé "hrbole" sú proste kopy sračiek od kráv. A aby toho nebolo dosť, predomnou asi pol kilometra ženie pastier svoje ovčie stádo, ktoré po ceste vykonáva svoju rannú potrebu. Päťdesiat oviec krát každá päťdesiat bobkov a mám čo robiť aby som nebol celý zagebrený. Tetky sedia o siedmej ráno na priedomiach, opitý chlapi sa tackajú nevedno kam...Prekráčam asi 6-7km a jedno jediné auto smerujúce do maličkej osady hore, ma zoberie. Pokecáme štýlom ruky nohy a pár slov (montáňa, parapente, slovači, grande, tutti atak podobne) snaží sa mi vysvetliť že po jeho známeho tu bol vrtuľník asi takto: "Amigo parapente Montele mic, švác, helikoptéra" a do toho rozhadzuje rukami a ja len s hrôzou dúfam že lapne na tých serpentínach volant a bude poriadne kerovať. Na gure oriadne fučí ale zo zlého smeru. Chcem si to aspoň zletieť nazad do osady a prešľapať na druhý kopčisko, čo má tak 2100m a trošku lepšie je orientovaný.
  Keď vidím tú zalesnenú dolinu, kus ma premkne strach ale rýchlo ho zaháňam, á veď to doletím, á veď to je dosť veľká čistina hentam..., hlavne neváhať a šup do toho aby som stihol byť na druhom kopci ešte načas.

  Doletím ta a čistinka je síce fajn, ale preťahuje vietor po doline, stromiská sú vysočizné a trošku to tam pridvihuje ale presne tak slabo že sa nezdvihnem a presne tak silno aby mi to pokazilo rozpočet na pristátie. Zvŕtam sa tam zvŕtam, tep zrýchľuje. Okopávam stromky ale dáko sa mi podarí sa tam napasovať a po vetre to šľahnem do žihľavky  a tá je veru fajná, dopŕhlený, mokrý ale šťastný že je všetko OK balím éro v tráve po kolená. Spakujem sa a cválam het roklinou. podľa mapy je tu akási cesta asi o kilometer ďalej ktorá vedie hore na holiny. Keď prídem na flek je mi jasné... cez potok zabudli zrobiť most alebo teda dokončiť. Takže vyzuť a do ľadovej vody približne do kolien a prebrodiť. fajné osvieženie.

  Teraz mi už len 1000m výšky ostáva nadžubať aby som mohol letieť. Strmina až strach je to, veriť sa mi nechce že to nejaký kolesový stroj vyjde. Hore je fajný prameň, naberiem vody i do zásoby. Medzičasom sa to hodne dekuje.

  Strašná makačka je to hore, nevládzem.  Keď sa mi podarí odštartovať, som neskutočne šťastný že aspoň svah drží, hoci je zatemnený. Dole v doline je to nasvietené i z tade mraky naskakujú ale nevydalo by mi na pristátie, prípadné. Po dvoch neuspešných pokusoch musím ísť až na samý vrch. Ale problémom sú šutre a koska, v miestach kde je totiž poriadne strmý, nie je miesto na štart... okrem jedného kde mám rezervu cca meter čiže jeden a pol kroku. Aj sám sa čudujem ako mi to vydalo a nerozdrapil som šnúru a padák ani som sa nezdžubal do tej kosky i keď mi nohy oplieskala. Tá radosť je však neopísateľná. Dokonca sa mi podarí čo to aj nastúpať!

  Otvára sa mi pohľad do hôr, sú nádherné, skoro celé trávnaté, vysoké okolo dvoch litrov. Tade musím preletieť. Bude to sranda bo mraky sa válajú nízko, dokonca z južnej strany sú nižšie ako kopce.

  Postupujem pomaly, dotáčam všetko a samozrejme kochám sa! Po svahoch túlia sa ovčie stáda.. kde tu je nejaká kolibka...

  Po asi hodinke musím londovať, je mi strašná kosa na nohy, lebo kokon je strašne tenký a okrem toho je jednoduchšie to rebrierko prekráčať s padákom v kvete ako oblietať. Samozrejme bežia za mnou asi kilometer psiská. Pribehnú, divia sa, štekajú jak zbesnetý. Chytro sa obliecť a odpáliť. Psiská zostanú zarazene stáť že kde som zmizol. Letím ďalej, ale začína to byť pobiedne s pristávačkami. Kašlať na to, nevyhnijem a je to! Asi druhý stupák je zaujímavý tým, že blízko popri svahu ma mláti v údolke a vyplaším srnu. Tá mysliac si že ju prenasledujem uteká, ale iba vtedy, keď sa v stupáku k nej otočím. Ináč rozdýchava. A veru sa nabehá lebo lietam blízko popri svahu dosť dlho. No nič, zatrénovala srnka trošku.

  Veľký preskok predomnou. Musel som si trošku, ako sa na východe zvykne hovorievať "popri mraku nastúpať" :D lebo by som to  nedoletel....

  Výhľady sú nádherné, dychberúce a ja som neskutočne rád, že som sa z tej divočiny vymotkal ďalej.

  Naskytajú sa perfektne divoké perspektívy. Tieto hory sú fantastické.

Pred sebou v kurze vidím nádherné mraky, nižšie kopce a civilizáciu..to bude paráda.

    Vietor sa trošku zvrtol. Mám ale časúú takže dotáčam všeto, mrcasím sa.

Odmenou mi je nádherná rada mrakov až ku ďalším kopcom. Perfektné!

  

   Dávam si cieľ, priletieť aspoň na kopec kde je lyžiarske stredisko, že by som jutro odtiaľ odpálil. Postupne si cieľ kladiem až za dolinu, aby ma ráno nepoložil preskok. Aj tam je lyžiarske stredisko.

  Nakoniec krásnym večerným doklzom užívam samotu a úspešný deň.... pár kilometrov som ukrojil.
Hneď ako pristanem, pribehne týpek že hybaj do koliby. Nedal ináč, tak som išiel. Debata klasická, rukami nohami... :D
http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/22.6.2015/13:48

ĎALŠÍ DEŇ