Tretie ráno je ako aj na Bornes, to najhoršie. Nechce sa mi, nevládzem a po včerajšom cca maratóne po vlastných a približne toľko na padáku, mám pred sebou jasný cieľ. Dnes to musím doletieť aj keby som mal búrky pritáčať. K večeru sa má totiž počasie strašne pogebriť a ďalší deň to bude absolútne neletové. Chodenia už stačilo... :)
I keď ráno dúcha pod kopcom sviežo zo severu, mocujem sa hore. Na gure som pomerne skoro, mám hodinu a pol na to aby som si nasledoval počasie a predbežne sa rozhodol ako budem letieť. Nie je to žiadna sranda, predomnou je najťažší úsek, Shipka pass. Zalesnené a nízke kopce, kde najčastejšie preťahuje silný vietor. Asi pre to je tam toľko veterných elektrární. :D
Hoci podľa predpovede mal fúkať sever, vyzerá to lepšie, totiž juh. Inokedy by to bolo zo severu možno lepšie (dobrý gradient) ale dnes som radšej za juh. Mraky budú nízko a lietanie po závetriach by mohlo dopadnúť predčasným pristátím. Kdežto južík by mi mohol pomôcť tie dva masívy čo mám pred sebou, presváhnout. Normálne sa teším ako malý z toho vetra. Elektrárne sa točia od rána ako zbesneté.
Vzápätí však prekryje deka z altokumulov moju štartovačku....tieň síce nie výrazný, ale za to mi nedovolí štartovať skoro ráno, čo by mi dosť pomohlo, pretože ako vidím tie mraky ďaleko predomnou, bude to ešte bigbít. Druhá vec je tá, že na brífingu bolo jasne povedané, mraky môžme pichať, takže možno nejaký zaprobujem, premiérovo. :D
Prvý stupák vyčíham od lastovičiek a je to poriadna pecka až do mraku, normálne trojočka. Mraky držia aj z južnej strany a to tak, že som v hmle ale vidím dačo. Tak si musím prikrútiť do cca 2000. PReskok plánujem tak, aby som mohol pristáť na ďalšom kopci, z ktorého môžem znovu odpáliť, keby sa to prípadne polepšilo. K prvým vrtuliam priletím pomerne nízko, do pristátia mi chýba 20m výšky, keď Skydrop slabúčko zapípa. A tú našu! Bim-bam hore, z V rebra pri J-JZ vetríku. Nakúpim len 1700. Ďalšia možnosť reštartu je od UFA-akéhosi megalománskeho pomníku komunizmu. Ako povedal organizátor, Nikolay: "comunism came from the space, thats the reason why they built monuments like ufo on the moutains." No rozhodne nevyzerá ako z nášho sveta.
Síce odšartovať by sa dalo, ale nepristanem tam, nemám dosť výšky na dolet. Musím nastúpať.
A celkom to z toho východného svahu ide. Ale zasa iba do 1700 a musím preč, zanášaný je strašne ten stupák.
V najveternejšom mieste, Shipke, je ďalšia vesmírna anténa naladená komunistami. Prifukuje riadne, našťastie mraky ťahajú a taktika prípadného top landingu mi dodáva odvahu. Natočím, ničo aj do chmárky a idem ďalej.
Postupujem ťažko, vietor prittuhuje, na každom rebre, cca 1,5km musím pritáčať. Nad dedinkou Skobalevo vidím že to bude len ťažšie. Mračná temnejú, vietor ma pribíja k zemi. Tuto som konečne prepol z režimu Cross country na hike and fly :D problém v myslení, nejde tak o rýchlosť vo vzduchu ako o to sa v tom vzduchu udržať, prípadne v problémovom mieste pristáť a počkať si na lepšie podmienky na kopci. Podarí sa mi na kopec Sokolovo, ktorý je taký dosť veľký masív, vyľondovať asi 5metrov od spodnej časti lúky, na polke speedu pretože fučí ako z mamutej prdele a po kose, za mnou je 200m hlboký, skalný zráz. :) Vybehnem cca 50m výšky aby som to mohol znovu odpáliť, nasvieti sa to a začne fúkať. Bim do toho! 18km/h proti vetru niekedy spadne i na 7 :) mrokárik čierny ako Sauronove myšlienky ťahá ako najnovší vysávač z teleshopingu. Ťahá, ale nie vertikálne. Dlho mi trvá, kým v tom hučiaku nájdem niečo čo ma pridvihne na celej otočke. Dokúpim a valím. Plné kotle popri svahu. Stretám nejakého súťažiaceho, čo letí oproti. Dokrútim na konci poriadny stupák a proti vetru valím na Z. Asi kilometer, možno dva dozadu už leje ako z krhly. Na maličkých kopčekoch ma pojme krásne, vybielené vário a temnota za mnou dáva tušiť, že to nieje úplne ok. :D ale neva, chcel som to dnes doletieť i keby hromy blesky.... :D
Pod základňou vyšľapnem plný, na tacháči svieti 25 :D natiahne ma ešte 700m doňútra. Keď z toho vyletím, pohľad ako pre bohov....hromov a bleskov :D Zdá sa mi že som to stihol presne natesno. Musím preskočiť na Ďalší masív ktorý je rovno proti vetru a je mi jasné že ma to tam položí. Naveľa naveľa vyľondujem na lúke, tesne nad stromami. Bleskovo to zbalím a utekám na náveternú stranu. Fúka ale viac zo západu ako by som si prial a okrem toho začalo kvapkať z rozpadu čo privialo od Sopotu. Kubo mi poradí prešľapať a tak mašírujem. Samé kríky, kravské, konské a čo ja viem aké ešte konečné produkty trávenia po zemi a k tomu milión múch. Naháňajú ma pastierske psy. Vidím že deka sa rozplýva, takže pridávam do už aj tak rýchleho kroku. Kým sa dostanem za rebro, všetko sa to krásne nasvieti a začne peckovať hore. Rozbalím a BIM do toho! vietor je cítiť zo západu, juhozápadu stále. Stupáky sú silné, úzke a časte nečakané. Plný speed ale rýchlosť o ničom ale vždy lepšie ako to utekať :)
Na konci nakúpim pre istotu do 2200 a valím do cieľa!! Konečne....bisťu! Ten krásny pocit je na nezaplatenie...kalí ho trošku príliš tmavý mrak. V cieli mám výšky ajejeeeej ale radšej ako keby mám kilometrík bežať. Dole ma čaká Skynomad s kamerou gratulujúci mi k tretiemu miestu a Kupko s radlerom... Krásny pretek!
Myslím že ako pretek, tento Transbalkan má peknú perspektívu. Je tu lacno (všetko polovica) ľudia sú príjemný (bacha na ghetta, ale to je vidno už z výšky, niekedy aj cítiť :D) Kopce sú perfektné na lietanie a úplne prenádherné :D Je tu možnosť supportu priamo od organizátora (dáte im veci a vždy zatelefonujete čo a kde majú doniesť) prípadne môže ísť v turistickom móde, tj idete ako chcete, môžte vynechať otočáky. Osobne si myslím, že tí čo sa prihlásili a neprišli, môžu si trieskať hlavu o stenu ešte minimálne mesiac. Dúfam že budúci rok sa tu stretneme pekná partička a hlavne Češi a Slovač nebude chýbať. Bulharom je perfektne rozumieť, to je ďalšie plus. Takže chlapíci! Kto má ľahkú výstroj a chuť zažiť dobrodružstvo, hor sa na TRANSBALKAN!!
Týmto chcem poďakovať mojím dobrodincom. Veľmi si vážim podporu Zaja, ktorý mi poskytol auto, dukáty na naftu a poživeň, materiál outdoorový všeho druhu. Bez neho by som sa tu nikdy nebol dostal. Ďakujem Gradientu za perfektné krídlo, na ktoré sa môžem spoľahnúť búrka nebúrka, závetrie a tak podobne :) a v neposlednom rade ďakujem aj Kubovi Strmeňovi za to že sa obetoval a robil mi veľmi efektívny support. Počasie, taktika, varenie a tak podobne. Ďakujem!!!
