Nespal som skoro celú noc, lebo mi v hlave máta, čo dnes zrobím, ako poletím a tak podobne. Ťažko, preťažko mi to ide z postele, najmä pri predstave že si musím dať 700 výšky na kopec, z ktorého môžem štartovať. Počko vyzerá parádne, hoci dostupy nič extra, zvrstvenie bude preperfektné. Kým na štarte sledujem lastovičky ako špekulujú už o deviatej v stupákoch, dobehnú ma Stan s Kirchou. Rozbaľujeme spolu ale odpálim to sám. Východné rebro dáva štvroku len taký fukot. Natočím a poďho, plné kotle ďalej.
Presvahujem čo to dá, ale na poslednom rebierku pred preskokom sa zamotám, dobehne ma dvojka. Preskočíme, ale mňa začne zbíjať nižšie, lebo letím viac predom, mysliac si, že väčšia operačná výška mi bude vhodnejšia. Vplyvom vysokoej vlhkosti sa to všetko dekuje,severný vietor rozfúakava mraky vo výške a vytvára postupne stratokumulovú vrstvu nasúvajúcu sa na predpolie. PRehosáme cez posledný výrazný masív a musíme do predpolí, lebo deka je už nepreniknuteľná. Chlapci majú na mňa náskok asi 5 minút a je to poznať.
Ja už nie som schopný nájsť stupák ktorý oni dotáčajú. Celkom najedovaný pristávam v nekonečnom jablčnom sade. Zbalím sa a v tom tieni nahnevaný utekám. Utekám....a utekám. Slnko sa ukázalo, utekám. Kupko ma dostihol, doniesol vodu....utekám. Potom zbadám chalošov pod mrakmi točiť nuly, pridávam. Už ma nohy bolia...plecia, ale utekám. Tak mi treba, kto nevie lietať, musí chodiť. Cez mesto, cogánske ghetto a po diaľnici....až do nejakého vojenského okrsku. Buchnem otočák a po cca 30km vydriapem sa na kopec. Je to štartovačka....no to je silné slovo. Sto metrov prevýšenia do doliny kde nie je ako pristáť, oproti je kopec asi tri krát vyšší a fučí stabilných 10m/s. ani neviem ako to odpálim a o pol siedmej večer v tomto všetkom natočím ešte 170m výšky. Nič mi to nepomôže, pretože mi fúka protivietor. Pristanem na cúvačku (bo som vypustil speed). Kubo ma nájde, dostanem vody i poživne a poďho makať! Chcem to dať aspoň pod kopec z ktorého zajtra odštartujem. A dám to... po dnešných cca 40km vzduchom a 40 km pešmo, mám dosť. Som dokonca tak unavený, že sa mi znova nedá ani zaspať.... :(
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára