Počasie sa lepší, prichádza ďalšie babie leto. Dni sú už dosť krátke, termiky na prelety je zo dňa na deň pomenej, prichádza čas na chodecko-bežecký tréning. Plán bol iný, rozhodne menší a kratší a možno aj jednoduchší ako ten, ku ktorému sme dospeli. Kriváň, prípadne z Lomnického sedla zhučať pod Slavkovský a potom hore a zletieť aj Slavkáč, to bol prvý Zdenov nápad. Ale vzhľadom na vietor, ktorý mal byť okolo obeda až juhozápadný, navrhol, že by sme dali Slavkovský štít, ale rovno tri krát! Nechať auto na Hrebienku, vydupať to ešte za tmy hore, s východom slnka štartovať a čím skôr to položiť na Jukubkovej lúke, bratm. Celá "runda" má 1430m prevýšenia a mohla trvať cca 3 hodiny. Pre mňa, netrénovaného, to bude peklo, minimálne. Spať by sme mali v aute na parkovisku. Vyrážame v pondelok 26.10 o nejakej piatej poobede z BB.
Počas cesty sa nám ozve Filip Rokošný, že by reku, mohli sme u neho zložiť kosti na noc. Pokecáme o jeho výletoch, popijeme čaju a navečeriame sa... v teplúčku a pohodlí ideme o desiatej do hajan, lebo budíček je o 2:50 ráno. Vstávame, všetko klape, cestou z PP sa aj hmla rozplýva. Z Hrebienku vyrážame okolo štvrtej. Kráčame tmou, zimou a húštím. Mrznú mi ruky. Pod vrcholom zlomím jednu paličku... :/ Mesiac pomáha svietiť na cestu, postupne sa rozjasňuje a Slnko už dáva ranným zorám všetky možné aj nemožné farby. O dve hodiny aj dvadsať minút od prvého vykročenia od auta, sa už kocháme pohľadom na zrod nového dňa. Východ Slnka je dnes na tomto mieste o 6:18 a mi nemôžeme letieť skôr, pretože by to bolo IFR a na to nemáme výbavu. Zatiaľ zbehneme nazad na Slavkovský nos, na ofišl štartovačku, rozbaľujeme inštrumenty.
TU je prvý záznam z LIVE TRACKINGU na Airtribune.
Fúka málinko do chrbta a to bude galiba...bo je tu pár fajnových šutríkov, čo by mohli urobiť pliagu. A nesklamú... počas vrhania sa dole svahom, štartom by sa to dalo nazvať, cítim jemné šklbnutie v pravom uchu...kliatba a je vymaľované ale letím. Dve šnúry z riadičky vejú vo vetre, plieska aj roztrhnutá látka. posledná komoru napravo to "koupila". Našťastie, Denali je poslušný padák a toto ho nerozhodí. Brúsim skaly, mecem slabšie wingovery ponad kosovku a hľadám parťáka, či letí za mnou. Nevidím ho a začínam sa oňho báť, či sa nerozdzigal o skaly alebo tak. Nedá sa však nič robiť, pristáť môžem až na Jakubkovej lúke a tak dúfam... Výhľad je perfektný...farby fenomenálne...a v ušiach svišťanie vetra. Pomedzi hnáty hľadím do lesa, na rúbane a užívam si rodiaci sa deň. Keď pristanem, hneď tasím telefón že Zdenovi zavolám, no vzápätí ho vidím letieť, uff ale som si vydýchol. Kým pristane aj on, šnúry si opravujem, dieru sa snažím zalepiť..no použiteľné to bude. Počas balenia výstroje sa dozvedám, že Zdeno mal ten istý problém, odrhol však oveľa dôležitejšiu šnúru ako ja, preto to musel spraviť už na kopci a takisto má dieru v padáku aj on :) Aspoň máme lepšie preplňované vrchlíky :D TRACKLOG
Dubasíme na Hrebienok, kde máme kočiar zaparkovaný a v ňom veľa dobrých požívatín. Nadopujeme sa čajom, naberieme musli, ja aj nejakú buchtu zbaštím. A hor sa hore! Slniečko už hreje, farby rozihráva. Telo nadopované novou energiou, príjemne poslúcha. Občas sa pristavíme... výhľad z vrcholu je perfektný, hmla nad Popradom je pomerne tenká...Spišský hrad z nej trčí von. Pohľad pre bohov! TRACKLOG
Zbehneme nazad na Nos, rozbalíme padáky a v slabúčkom vetre na kopec ideme na vec. Pár skokov a už som tam....v nebi a nad Tatrami! Šťastie, vystupňované endorfínmi vyplavenými výstupom, narastá. Čarokrásna príroda a pohyb v nej...čo viac si človek môže priať? Ešte tak nad tou parádou si polietať! Dosť výšky stočíme v špirálach, aby sme trošku stiahli čas. TRACKLOG
Pristanem, zbalím matroš, chrúmem musli, zapíjam energiťákom, nohy začínajú drevenieť. Trošku aj do kŕčov by to mohlo ísť. Darmo, nie som ja taký horal ako tuto Zdeno, nemám toľko nastúpané. Plus nemám takú ľahkú ani výstroj ani napríklad topánky :) Poctivo si to šiniem s bombami na nohách, bo všetky moje tenisky sú momentálne na..ehm..sračky a dukáty na nové zatiaľ nemám (nechcete si niekto cez víkend zalietať na Donovaloch tandemy? :D ). Pri odparkovanom motoríku sa zastavíme na poriadnu porciu Swardzwaldskej šunky a kadejakých orechov a ionťáku. Po dosť dlhej chvíli vyrážame nahor. Už musí nastúpiť aj muzika, pretože začínam mať dosť, už je to skoro 3000m prevýšenia a čajsi šesť hodín na nohách. Poriadna dávka metalu priamo do žíl vo mne vzbudzuje nádej, že to naozaj ešte raz hore vydriapem, však medzičas máme dobrý. Ešte nie je ani obed a už ideme tretí šup. Vôbec sa nerozprávame, len hľadíme pod nohy a sústredíme sa na chôdzu.
Niekde v polovici však Zdeno zaradí vyšší prevodový stupeň a drtí pre mňa nedosiahnuteľným tempom. Moja pozornosť tiež pokulháva, občas sa šmyknem, zakopnem, aj prst privrznem medzi skaly. Ako keby som nevládal málo, vypadne mi aj fľaška a parťák ma cez sluchátka nepočuje. Telefón nemá signál a on sa mi vzďaluje viac a viac. Od dehydratácie ma zachráni vhodné načasovanie výkriku, akurát počas prestávky medzi pesníčkami, Zdeno začuje a počká ma, dá mi napiť s tým, že sa stretneme až hore...fúúú to nie! Drtíme spolu, držím sa ho ako kliešť, siaham si do rezerv. Ženiem sa až tesne pod vrchol, potom mi dá asi dvadsať sekúnd. Energetický výdaj je tak veľký, že na mozog akosi nezostáva...a tento pocit mám najradšej...nemyslím na nič, proste čistá hlava, len drtím hore s jednou paličkou. Ani nevidím, že tí ľudia hore sú padáčkari a medzi nimi je aj Pawel Faron. Už môžeme kľudne posedieť a najesť sa, pretože štvrtý krát to dnes za svetla nestihneme, teda odštartovať na padáku a zostup po vlastných, by nebol ono :).
TRACKLOG
Poobedný zletík sa podarí na parádu, štart v 4ms JZ vetre je ľahučký, svahy držia tak sa idem pozrieť na Sliezsky dom. Neženiem sa pristáť....proste si len vychutnávam krásu leteckého bytia spojenú s príjemnou únavou a zároveň vyplavenými hormónmi šťastia. Čo by som k tomu pocitu viac napísal neviem, to sa proste nedá popísať, tak zložitý a komplexný vnem. Z čistej radosti...sa len smejem...
TRACKLOG
Bilancia tohto prekrásneho, farebného dňa je: 4300 výškových metrov nastúpaných, 28 kilometrov prejdených a trvalo nám to celé 9 a pol hodiny. Na to že som bol prvý krát na túre v Tatrách, to nepovažujem za najhorší výsledok. Nebolo by to však možné bez ZAJO výbavy a výborného horského padáku od Gradientu. A najdôležitejším článkom tohto podniku bol samozrejme spoluputovník letecký i peší, Zdeno. Pomohol svojimi znalosťami a perfektným prístupom nielen k životu. Ďakujem a verím že tento tripík nebol prvý a posledný, len čo dám dohromady gľajta a končatiny, určite niekam vyrazíme!
A až také peklo to na kondičku nebolo, keby bol o hodinku dlhší deň, dáme asi aj štvrtý pokus...len bolo treba sa poriadne najesť a zasoliť. A potom by som si pár dni poležal v horúčkach :D
Keď stúpame posledných pár kilometrov nazad k autu, aby sme dokončili tretiu rundu, štastie z nás vyžarujúce by sa dalo krájať. Dali sme to! Tri krát Slavkovský štít za deň, s padákom...Zdeno tvrdí, že to ešte nikdy nikto nelupol. Aké budú ďalšie podobné projekty? To sa už nechajme prekvapiť, bo záleží veľmi na počasí a samozrejme na tom, čo nám v kotrbách skrsne za plán :). Tak do ztatrovenia priatelia :D
Keďže sa blížim k zaujímavej hranici 25000 zobrazení, dvadsaťpättisíctemu a pozornému návštevníkovi, venujem jeden tandemový let na Donovaloch tento víkend. Stačí keď mi pošlete printscreen celej stránky s viditeľným číslom 25 000 a časom návštevy, počítadlo je naľavo pod zoznamom článkov, na mail juraj.koren@post.sk----update, výhercu už máme
No z clanocku som vycital ze ZAJO zanedbal obuv ;-)
OdpovedaťOdstrániťkeď šije oblečenie a nie topánky, ťažko mi ich zasponzoruje (dá) :D Bohvie či by som aj tak v teniskách šiel, tie sa príliš ľahké....ťažko na cvičisku, ľahko bude na bojisku!
OdpovedaťOdstrániťskoda, reku ta podporim komentom :-)
OdpovedaťOdstrániťale musel to byt riadny zaber ... ako sa citis?
spánok nič moc, písal som to do polnoci a zobudí ma vždy východ slnka, takže som troška nevyspatý. Nôžky v pohode, konžská masť dala to dokopy. Už dumám kam sa dnes, tak regeneračne prejdem, lebo na gľajta silno fúkať bude
OdpovedaťOdstrániťKeby ste končili na Hrebienku na lyžiarskej lúke s padákmi, tak by ste to stihli aj 5x..
OdpovedaťOdstrániťmyslím že v mojich silách by boli max štyri, časovo nám chýbala asi hodina. Však nabudúce!
OdstrániťZdravím, tak to vám teda nezávidím. Ale tie fotky z toho, tie sú teda top. Ja mám v poslednej dobe tiež super zážitok. Lezli sme fotiť východ Slnka a samozrejme na poslednej ferate asi 250 metrov pred cieľom som ťahal zrkadlovku a tá mi upadla na zem. No, čo vám budem rozprávať. Bol som v tej chvíli fakt rád, že so sebou ťahám náradie na servis a mohol som ju dať do takého stavu, aby tú fotku urobila. :)
OdpovedaťOdstrániť