Počasie na Soricu...od polovice augusta je to skôr rarita. Počkom na Sorici myslím možnosť reálne uletieť ako cezpoľný moták aspoň dvesto kilometrov. Na menej ani nemá zmysel jazdiť celú noc tých 800km autom do Slovinska.
Vyzerá to so mnou biedne, pretože v Open kategórii sedím na krumpľovom mieste. Veľa dní som prešantročil na Sibíri v stane dažďoch a vetrisku, posledný týždeň mi akosi ani doma neprialo a tak som rozhodnutý ísť za akýmkoľvek počasím. Na beťára Rajčiho mi chýba uletieť 169km návrat, to by sakriš mohlo výjsť.
Do Píščan ma zoberie Slavči, za čo mu nesmierne ďakujem a pre dostatok času ešte ideme groundhandliť, potom na pizzu...večer s Paťom sadáme do auta a tým sa moje poňatie o časopriestore úplne stráca. Celú noc v aute a budím sa až v Tolmine. Hodíme sa všetci do kempu, reku hodinku-dve pospíme, lebo je pol piatej ránko. Ako si tak chrapkám na stole, moce sa ktosi okolo, prizrie sa mi lepšie a reku:
"Czest, Juraj!"
".....mmmheeE?"
"Ja Polak..." a radšej prešiel do angličtiny. Pripomenie mi ako som mu pomáhal zvešiavať Jaceka zo stromov na Majstrovstvách Talianska v...kruci asi 2013.
Nakoniec vysvitlo že aj on ide na Soricu a má voľné miesta v dodávke.Tak sa môžeme odviezť s tým, že náš kočiar môžme nechať v kempe a chalani sem priletia. Ďura všade poznajú či čo :D
Pod kopcom, na parkovisku sa už zbierajú starí známi, Manu, Rinaldo alebo dokonca partička z Čiech, ktorá ma do tohto terénu pred štyrmi rokmi zasvätila, Alina, David... Svet je malý a obzvlášť ten padáčkarský, všetci sa totiž koncentrujú v oblasti vysokej termickej aktivity pomaly kdekoľvek v Európe.
Na štarte sme o 9:45 a bleskovo sa chystáme, hoci je jemná výškovka z juhu, dravce sa pekne dvíhajú. S Manu (Itoš, testpilot) sme sa dohodli, že budeme spolupracovať na dvojkilo.
Štart ako na parádu, desiata hodina odbila a čuduj sa svet, dvíhame sa do peknej výšky. Dotáčam všetko a pri chatičke, kde sa hrebeň zdvíha ma vykmáše až do 2100m. Naskakujú chmúrky a keďže si držím výšku nad vrcholmi, môžem sa nimi nechať krásne pridržiavať, priemerka sa zvyšuje.
Ešte pre efekt naletím turistom na jednom vrchole pol metra nad hlavu, že "dobrú chuť!" Usmiaty od ucha k uchu kývajú.
Taký rachot som tu snáď ešte nezažil, žiadna kríza, mraky krásne držia nad hrebeňom, nekoná sa ani na Krne, ani na Stole, radosť lietať! Preskok cez Gemonu na klasiku, bez problémov drtím až zrazu svieti na tachometri 85km, čiže čas na otočku.
Ale je ešte naozaj priskoro, ledva jedna hodina po obede. Nič to, valím ešte ďalších 15, kým nesvieti 100km. V sedle sa to dosť dekuje a mne stačí na Rajčiho len spomínaných 169km, otočka a mažem ako namydlený blesk. Ani sa nenazdám a svahujem okolo Bovca spolu s Alinou a Davidom. PRidáva sa na pár chvíľ aj Blaník z neďalekého letiska.
Polovník nás všetkých vykmásal v rozbitej termike poriadne. Štartový i cieľový bod zároveň, Sorica, je už z pod mrakov vidieť. Že by som to doletel?
Dotáčame v svorke asi štyroch padákov všetko čo sa dá. Slnko sa blíži k obzoru a vytvára bizardne nádherné farby nebies i dlhými tieňmi dotvára už aj tak fantastickú krajinu akou je Slovinsko.
Popri štarte prefrčím a ešte pár kilometrov skúsim natiahnuť. Síce som okopával stromečky ale ešte 12km sa podarilo pridať.
https://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/22.8.2017/08:02
Na druhý deň hlásia deku až do dvanástej a tak sa spolu s Čechmi dohodneme na expresnom návrate a polietaní na Kamenci v Jeseníkach. Je to pre mňa cestou domov, tak prečo nie?
Síce je dosť mokro a dekuje sa to, zaujímavé miestečko tie Jeseníki.
To je bodkou za Ďalším nádherným výletom s nádychom nostalgie. Výlet na Soricu v 2013 je totiž jeden z impulzov pre môj para-trampersko-cestovateľský život.
Ďakujem všetkým zúčastnením, i tebe Aiolos, vetrov vládca!
ži a lietaj si naďalej svoj sen a rozdávaj šťastie všetkým naokolo.....
OdpovedaťOdstrániť