Tatry, Alpy, Karpaty, Stará Planina...Pekné to špice....čo tak posunúť svoje hranice? V decembri som sa rozsníval, reku skočím si na juh volakde....polietať i pochodiť a hlavne zažiť niečo nové. V merku bol Atlas, India a Nepál. Do marockého Atlasu som nešiel, miestňaci tvrdili, že viac ako 3h termiky vo februári nehrozí ani keby mal Ailos výbornú náladu podporovanú nadmernou konzumáciou ambrózie či čoho...proste slabota, inverzky a tak. India je dobrá až na apríl, to sa dá už aj tu v Európe mútiť. Takže padla karta na Nepál. Sto čertov nech ma rohom do boku kole ak tam nepôjdem, povedal som si. A začal špekulovať, zisťovať, čo a jak. Predsa len, diaľka je to prepekelná, letenka stojí dosť veľa a hory sú tam ako ináč, najsamvršatejšie na tomto svete. Veľmi ďakujem najmä Janovi za rady ako na vec, Stanovi za tipy ohľadom počasia a vhodnej periódy na návštevu. A samozrejme mojim dobrodincom za zapožičanie najrôznejších vychytávok, od vodného filtra, benziňáku či solárnych panelov, kamery, foťáku.... Tento vý-let by sa nemohol uskutočniť bez podpory našich slovenských hlavičiek, tuto od SKYBEANU, ktorý mi dali groše potrebné na letenku. Zajo ma patrične zásobil novým matrošom, takže nevymrznem a k tomu som fasol som nového 3,5kg tátoša, XC5 od Gradientu, tentoraz v ultralight X-alps verzii....anciáša, prekrstím ho na Avaxiáša! :D
Bude to asi poriadna nakladačka, lebo som si vybral vraj "very strong" periódu, tak písali na googli, tak to hádam pravda bude. Do odchodu zostáva pár dní a mňa prepadáva nečakaný strach, čo keď to tak nebude, čo keď nepôjde preletieť cez tamtú zasekanú oblasť? Čo keď bude fúkať silný západný vietor, či základne budú nízko? Čo keď nebudem mať čo jesť, kde spať či pristáť. Holt, však tieto pochybnosti nezažívam prvý krát. Pravda je tá, že oproti minulým akciám, táto je o málinko drsnejšia a odvážnejšia a šialenejšia. ďaleký to kraj, hory vysoké a podmienky silné...a pretože nejdem "iba" lietať, ale aj chodiť...na štarty z pristátia, spávať v stane kadetade, prípadne u miestnych...takže zážitok zaručený...
Preto som vyhrabal čosi, čo som napísal pred odchodom do Rumunska ale nezverejnil.
" Píšem to dňa 6.6.2015 a nevedno prečo ale prepadla ma potreba vyjaviť sa Vám, keby sa mi niečo prihodilo........
Život je veľký dar má však svoje hranice vymedzené časom. Každý z nás dostal aspoň nejakú tú možnosť žiť, niekto chvalabohu zdravý ako ryba, niekto chorý a či pripútaný na vozík. Viete, ja som mal to šťastie že som sa narodil zdravý a až na pár zlomenín či bolestí kĺbov som ním stále bol a veľmi preveľmi som si to vážil, tešil som sa z toho že môžem behať, liezť, chodiť. A preto som to všetko aj robil. Miloval som pohyb a život vonku, v prírode, na cestách. Najväčšmi ma napĺňalo lietanie, ktoré mu som obetoval všetko, pravdepodne ak čítate tento článok, aj život.
Ako ste všetci určite počuli o incidente na Rozsutci, či čítali príbeh Deana Pottera, mnohí diskutujúci kritizovali to čo urobili, že opustili rodinu a že hazardovali s vlastným životom. Ale vedzte že váš život je naozaj len Váš a robíte s ním čo uznáte za vhodné. Mojím heslom bolo žiť tak, aby som bol pripravený kedykoľvek zomrieť s radosťou v srdci preto, lebo každý deň som žil ako keby mal byť môj posledný. To že niekto lieta, lezie, či skáče BASE neznamená že chce zomrieť, ale že ho baví svet a dokáže si svoj pobyt na tomto svete naozaj vychutnať. Niekoho baví žiť bez cieľa, (nevyčítam mu to) ale to nebol môj ani trebárs Osmanov údel. Bavilo nás posúvať hranice, niekedy zmysluplné, inokedy iba svoje vlastné, možno aj nezmyselné. Ale i majster kat sa utne. Možno som sa uťal i ja, v nejakom silnom závetrí, nízko nad stromami, tesne nad skalami, alebo ma proste kdesi zožral medveď, stať sa mohlo všeličo....ale môj život bol krásny! Kto ma osobne poznal, vedel že som bol veľmi veselý a často až bezstarostný, vďačím za to svojim snom ktoré sa stali skutočnými a napĺňali ma.
Ale už tu nie som...odplachtil som niekam inam, možno do neba, možno do pekla, možno do večných lovíšť (plachtíšť :D ) a možno som iba umrel, ako hlása veda. Ale verte mi, zomrel som šťastný....
Možno si zoberiete príklad, či dobrý, či zlý to je už na Vás. Pre mňa bol vzorom Messner, Christopher McCandless či Chrigel, Kleja...nechcel by som slúžiť svojím prikladom iným ale...sakra stálo to za to! Využívajte svoj voľný čas naplno, trávte ho so svojimi najbližšími ale nie pred telkou, choďte von! Cestujte! Turistikujte! Športujte!
P.S. Ak po mne zostal padák, sedačka či vário a nevzala ho skaza, venujte ich prosím nejakému začiatočníkovi, či niekomu v núdzi peňažnej. (škoda hormónik, že si ešte menší a tenší ako ja, rád by som ti moje krídlo dal....len musíš viacej stroviť :D ) "
Z toho vyplýva...že áno, bál som sa! Už sa len teším!
V článkoch rôznych trekkerov, ktorý absolvovali túru okolo Annapurny s batohom na chrbte som vyčítal čosi ako nepálske príslovie: "Nemeň Nepál, Nepál zmení Teba!" Takže zvedavosť so mnou lomcuje, som veľmi-preveľmi nedočkavý, čo to so mnou a mojím vnímaním sveta urobí. Predsalen osemtisícovky sa nevidia každý deň....trekkeri majú naozaj perfektné zážitky, ale čerešničkou na torte bude práve to lietanie. Duchovný rozmer lietania sa naozaj ťažko popisuje, dupľom na takých miestach ako sú Himaláje!! Budem rád ak v ich majestátnosti poškádlim výšku 5000m tie teploty hore vyššie si ani neviem predstaviť. Tie steny musia byť niečo úchvatné, určite si prídem ako smietka, krehká a nezaujímavá.
Plán je asi nasledovný....z BA osedlám Flydubai boinga do Dubaja, pochrápem si nejaký ten čas na letisku, preskočím do onakvejšieho viača do Káthmandú. (cestou sa budem priposierať z výhľadu cez okienko dole na hory, zámerne som si dzigol miestenku na tú stranu kde budú väčšie gury). V Káthmandú sa rozhodnem či pôjdem už rovno z prvého kopca, či pôjdem do Pokhary (už tam bude lietačská výprava Orešancov tak sa možno vidíme)...a to ešte neviem ako. Tam si dám jeden možno dva dni lietanice a ošahávačky nového Avaxiáša a miestnych podmienok z Sarangkotu a potom vyrazím vstříc dobrodružstvu smerom na západ, popod Annapurnu a Dauglíri. Našiel som si akési putovné miesto so svätyňou, ktoré by som rád navštívil. Po ceste je však niekoľko problémov. Najveternejšie údolie v Himalájach a 3500m kopce zalesnené a zaskalené vrcholy, úzke doliny a žiadna pristávačka na cca 15km. To bude riaden bigbít! Ak bude západný vietor príliš silný, zvrtnem to na východ, popod Annapurnu a Manaslu. Koľko to na východ len pôjde. Taký je plán, ale samozrejme na 80% sa to vyvinie úplne inak. Počítal som že ak by som za deň bol schopný uletieť 50km, bolo by to peckové. Špicová hike and fly skúsenosť v Himalájach (síce iba tých prťavých ale aj tak!) čiže HIKEFLYMAYA!
Ak sa samozrejme vrátim :)
NAMASTE!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára