Galeje...
Prečo to robím? Pre slávu, peniaze, ženy...?
Baví ma to...
Ale čo ma, u Luciferovej brady, môže baviť na tom, že sa preháňaš horami-dolami sa batohom na chrbte alebo ponad ne na šuštavom vrchlíku vo vetroch a búrkach?
Potrebujem sa asi vybúriť.
Potrebujem sa asi vybúriť.
Už tretí krát mierim do Talloires vo Francúzku na preteky Bornes to Fly, ktoré sa stali mojimi obľúbenými. Trojdňové galeje, pekná zmeska lokálnych fajnšmekrov, občas sa pritrafí aj nejaký ten Maurer. Počasie nebýva ideálne, hodne upršané, ale má to čosi do seba. Rád sa vraciam ničiť svoju pohybovú sústavu do okolia azúrových jazier a beloskvejúcich sa brál.
Tento rok sme sa vybrali na Bornes traja, keď ku Ďurifukovi a Jakubovi Strmeňovi pribudol aj Matej Muhelyi. Cesta bola strastiplná, museli sme vyzdvihnúť novučkého Aspen6 light z Gradientu, novú reklamu Zajo, novú sedačku a všetko to skompletizovať a nalepiť a ešte aj oprobovať.
Deň pred pretekmi teda stíham lokálne okoštovať stupáky a údolky a výbavu. Po asi desiatich minútach mi pukne čosi v sedačke a nevenujem tomu veľmi pozornosť, len ma akosi furt doprava berie. Až po hodnej chvíli vidím že sa mi rozdrapil švík na sedačke. No, kým sa dopracujem proti silnému vetru ma pristávačku, je šesť hodín. Hovorím si fajne, to na pretekoch veľa nezalietam. Voláme do Supairu a keďže mi to nemá kto zašiť (to čo prasklo bolo lepidlo, ktoré zabudli ešte prešiť), sklad je zavretý, Clément Latour, (druhý na Xalps 2013) mi teda požičia svoju unikátnu X-Alpsovú sedačku, no to ma podrž! Síce je o 4cm vyšší a sedajda je na mieru, porobím uzlíky. Bonusom je jej váha oproti mojej, sériovej, je o hodne ľahšia.
Začína to dobre, ako vždycky.
Briefeng hovorí o 110km dlhej trati cez 3 otočné body so štartom aj cieľom na pláži v Talloires. Časovo to nestíhame, z plánovania je prd, pretože štart je výrazne skôr, tj pol hodinu po briefingu.
Stojíme na pláži, banda nažhavených bláznov s batohmi.
10...9...8...7..1 Bim!
Bežíme spolu s mojím kolegom z Gradientu, Théo de Blic cez dedinu, keď tu na mňa ktosi kričí: HEY JURAAAJ! Dobieha ma Chrígel, ktorý potichu štartoval zo zadných radov, podáme si ruky a že čo nové. Trošku som pravda, zaskočený, že si pamätá ešte aj meno správne vyslovuje. Šliapeme hore na štartovačku povyše Planfait, prevýšenie až hore asi 1100m, rozprávame sa o všetkom možnom, milý to chlapík.
Asi v polovici pomedzi reč sa ma pýta:
"Juraj, aké veľké máš nohy?"
"Štyridsaťpäťky..."
"Dám Ti moje topánky, zajtra v cieli..."
Fúha, prekvapený som ako keď pri pokladniach v Lidli nemusím čakať....nenamietam
Maťo šliape za nami a nesie mi náhradné suché oblečenie a nejakú vodu s pár tyčinkami. Štartujem medzi prvými a pritáčam bomby od skál až pod základňu a nejaký šiesty vyrážam na trať smerom na SV.
Hneď prvý preskok cez dolinu ma prikvačí na zem. Hobľujem údolným vetrom useknuté stupáky, všetci ma prelietavajú a ja šípim predčasné pristátie a dlhú prechádzku. Po dlhom trápení sa pridvihnem pod mraky a letím ďalej na otočný bod. Teraz príde rozhodnutie ako to urobiť, pretože dostupy sú biedne a fúka silný JZ-Z. Dolina je široká ako Kubko v páse, čiže dosť :).
V prostriedku je taký hrebienok, nejde to tam, ale vidím kohosi dotáčať v tieni, dole kopcom a závetrí stupák až do mraku. Holt, to sú Alpy :D Preskok ďalšou dolinou do kružnice otočného bodu absolvujem štýlom prízemným, v poslednej chvíli lapnem niekomu zo záhrady trojkové bidlo a rozmýšľam čo ďalej. Vyletím proti údolnému vetru po hrebeni, aby som mohol spomínané údolie letieť nazad s čiastočným vetrom v chrbte.
Dá to zabrať no podarí sa. Dolietam dokonca prvú skupinku, ktorá svahuje zatienené bralá. Som presne v rovnakej situácii ako minulý rok. Preto sa čím skôr rozhodnem pustiť to preč, niekedy je ľahšie cez sedlo prekráčať, ako preletieť a okrem toho na dnes bolo posledné pristátie organizátormi nastavené na 16:30, kvôli búrkam ktoré majú prísť.
Pristávam, balím, a minimálne tristo hrmených okolo mňa plieska. Otca im naháňam, pravdu mali v predpovedi. Support dobieha neskôr, ratovali Adriana Kellera, známeho nám z X-pyru, ktorému skolaboval v daždi padák a zlámal si chrbticu, týmto mu prajem skoré uzdravenie bez následkov!
Do sedla už prichádzam v strašnom daždi a po funuse, letieť nemôžem, tak šliapem na ďalší otočný bod vzdialený asi 3km vzduchom. Rozoberá sa plán na ďalší deň, bude vraj plano, dažde a nízke základne, preto si vravím, radšej kopec zbehnem dnes, ako čakať na zajtrajší zlet do obeda.
V ďalších hromoch-bleskoch utekám, zatiaľ čo chlapci varia evergreen (cestoviny so všetkým možným) a keď si dávam navigačnú pauzičku pod strechou nejakého domku, privraví sa mi chlapík:
"A Ty čo v takej pľušti, kam ideš?"
"Utekám do Annecy."
"ČOŽÉ?! Však to je šesťdesiat kilometrov! Nechceš sa najesť, osprchovať, prespať?"
"Pecka, jasné! Za hodinu sme tu traja, je to ok?"
"OK, prídite, stačí zaklopať, večer pozeráme finále Ligy majstrov...."
Volám supportu že nemusíme chrápať mokrý v stane, ale máme nocľah. Paráda! Zbehnem ešte zo 3-4km ďalej po trati, o deviatej ma naložia do auta a zavezú nazad. Pohodlie teplého domu je super.
Druhý deň pretekov sa dozvedáme, že Maurera penalizovali za let mimo dovolené hodiny (pre vysvetlenie, ešte nikdy sa na Bornes neriešilo, že sa môže letieť len do 16:30, vždy to bolo pol hodinu pred západom slnka, ja som sa tiež pomýlil, ale o pol hodinu skôr). Teda je za nami, Chrígel! :D 
Po desiatich kilometroch roviniek, musím vydriapať cez tisíc metrov prevýšenia na kopec Sur Col, kde je otočný bod, posledný pred cieľom. Tajne dúfam na zlet, aby som si ušetril kolienka, ale to je len sen, hodne vlhký sen. Vrchol je v oblakoch z ktorých intenzívne prší. Nie že by sa letieť nedalo, ale je to proti pravidlám, takže bežím dole 800m strminou aj s Matejom, mojím supportom.
Dole sa prezlečiem, vymením topánky a poďho vnohy! Čaká ma okolo 28km po asfalte do cieľa. Beh to bol dlhý, takmer neoddychujem. Posledné kilometre vidím nejakého pretekára vypadnúť z mračien na padáku, no fair play nie je pre každého. Naháňa ma Krígel a veru ma aj dobehne asi kilometer pred cieľom, kedy okrem ladného behu ako keby sa nič nedialo, zvolí aj kratšiu cestičku poza hrad. Uff no to som mohol vydržať veru! Ale nedalo sa viac. Myslím, že viac ako óda na únavu, dlhá niekoľko riadkov, povedia fotky....
Ale som v cieli. Priorita splnená, dôjsť na pláž v Talloires aj keby mi malo telo na šalát obrátiť. Pogratulujeme si s CM, skočíme do studeného jazera a idem sa, prepytujem, poriadne nažrať.
Ďalšia edícia Bornes To Fly je za nami, ďalšie opuchnuté šľachy si odnášam domov. To bolo zase dobrodružstvo ako sa patrí, zabavili sme sa, potrpeli, môžeme ísť spokojne domov, nazad do všedných dní našich životov.
Týmto by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorý sa pričinili o to, aby som sa mohol na pretekoch zúčastniť.
Hike and fly preteky nie sú len o jednotlivcoch, o atlétoch, ktorý žnú slávu a bolesť, ale o tímoch. Ľudia, ktorí nie sú na každej fotke s batohom a upoteným telom, ale krútia volantom, hľadajú najkratšie cestičky a varia jedlo, povzbudzujú, či dokonca nosia zásoby atlétom na kopce a to všetko nezištne, vo vlastnom čase a bohužiaľ dosť často za vlastný groš. Šedé eminencie v pozadí, ktorým patrí polovica (nielen môjho) úspechu a sú dosť často nedocenení, neznámi. Chalani, ďakujem Vám!
Jakub Strmeň bol som mnou už na Transbalkane 2015, BtoFly 2016/2017, X-pyr 2016 a svoje si veru odtrpel a voľačo sa už tých cestovín navaril, kormánom nakrútil a výčitiek napočúval!Matej Műhelyi bol s nami prvý krát, jemu vďačíme za perfektné fotky a pomáhal mi nosiť oblečko a vody na tie kopčiská, za čo si svoje veru užil (robí tiež výborné kurzy paraglidingu)
Ďakujem aj Tomáš Michalík, ktorý nám požičal foták. Ďakujem aj svojim sponzorom, či už je to Zajo, Gradient alebo tichý priaznivci, ktorý nezištne a na základe svojej túžby pomôcť, podporili mňa ako atléta či už finančne, alebo len milým slovom, radou, zvozom.... Ďakujem Vám!
Toto veľké gesto ma dojíma, nejde ani tak o materiálnu stránku veci, ako o tú ľudskú. V dnešnej sebestrednej a egoistickej dobe širokých lakťov je takýchto ľudí naozaj málo. Som rád, že CM je jedným zo športovcov, ktorý sú zároveň ľudia, podobne ako náš Sagan.
Bornes To Fly sme ukončili celkovo na siedmom mieste zo štartujúcich 37 tímov z celej Európy ( Švajčiari,Španieli, Angličania...). Verím, že nabudúce sa stretneme viacerí z našich končín.
Na záver, pár fotografií, ktoré sa už do textu nezmestili:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára