XPYR 2018 2/3 alebo ako cez mlžné hory do Francúzska sa premotať...

Milí čítači, tu je druhá časť príbehov z pasovačky pretekársko-paraglidistickej s Pyrenajami...

Deň 4

Keď ráno vidím ten kopec, ktorý mám vyšľapať, tak mám dosť. Cesta sa zvíja ako had a na slnku je neuveriteľne teplo.  Po hodine, či dvoch začína sa presadzovať SZ vietor, mraky utekajú spoza kopca. Prvý let je vyhnívka, ešte je priskoro. Preleteli sme s Kubom do sedla a dokúili pešmo 300metrov na štart v čertíkovej situácii, tj sme na rohu a fúka zozadu a termika dáva spredu. Hneď dotočím a púšťam sa na trať, prvý preskok ma zatlačí ako inak, do doliny, kde sa dlho, predlho zbieram. Vpredu rastú mraky jak svet, z toho bude večer isto bengál, hromy a blesky.

Spod základne letím ku hrebeňu, ktorý tvorí hranicu s Francúzskom ale zhadzuje ma silný vietor zo severu. Rozhodnem sa pre pristátie v závetrí, rýchlo zbalím všetko a utekám na kopec cez sneh, šotolinu i trojkový terén. Ani neviem ako sa mi podarí nájsť trávičku na štart, letím! Znova letím, tentoraz v Gálii!

Silný sever zabíja všetky stúpania a predo mnou je extrémne zasekaná, zalesnená dolina, ktorá ako ináč, otočená na sever, a ten silný severný vietor ešte zosiluje. Ešte šťastie, že mám tak poslušné krídelko, pretlačím sa závetrím popri skalách "ala Maurer" na náveternú stranu a vykrútim koľko ide. Preskok do ďalšieho závetria je odmenený absolútne špicovým bidlom do 3000m, ktoré je viac ako náhodné, všetky mraky totiž kondenzujú o 500-1000m nižšie ako ten môj!

Predo mnou je Francúzsko a mraky padajú na 2000m. Tlačím sa po vytýčenej trase smerom na SZ pod tieto mračná, ktoré ma podržia ešte pár kilometrov.

Neďaleko Lac d Oulé musím ale pristáť, predo mnou už hrmí z takého Mordoru až mrazí. Vydriapem sa ešte na jeden kopček a zletím v húľave do závetria, nemusím schádzať 300m výšky. Dole je útulňa, kde chatárka zazdí môj entuziazmus.

„X-PYR? Christian Maurer was here...two days, three days ago?!“ :D

„tak díki broňa!“

Porozprávam sa s ňou o mojom pláne, ísť cez hory krížom, v sedle odbočiť z chodníka a skrátiť si to cez voľný terén. Trošku je skeptická ale keď vraj leziem, mohol by som to zvládnuť. Kulisu nám robia hromy.

Nedá sa nič robiť, je čas sa poriadne spotiť a tak makám na plné obrátky, skracujem si to cez kamenné moria, preskakujem bystriny a cez chrbát sa pozerám na oblaky, valiace sa po zemi za mnou a počúvam tlmené hrmenie...ej, to je ako v Tatrách búrku lapiť, žiadna prdel! (ešte aj kopce sa žulou a tvarom na tatry podobajú a tie plieska!) Okrem toho je sakra veľa hodín, nemám pončo, ani čelovku a ku ceste je ďaleko.

Tesne pred odbočením z chodníka v sedle so zložitým názvom „Hourquette Nére„ ma to dobehne. Vidím ledva na dva tri kroky. Našťastie na druhej strane sa to rozpúšťa a môžem vidieť čo ma čaká. Na zostupe si zalyžujem, potom voľným terénom stúpam na hrebeň, vyzerá to ako sedlo Prielom, len bez reťazí. V hrebeni je diera akurát na moju šírku, nádherné, fantastické a úchvatné miesto. Hore to šlo celkom ľahko, ale dole je to ako vždy, peklo. Strmé, 70° skaly, sneh a dolu hmla. Niečo polyžujem na topánkach ale dole kopcom treba aj peši chodiť, nedá sa nič robiť, celá dolina je zaliata hmlou a to takou, že takmer padnem do jazera v ceste, pretože nedovidím na krok dopredu :D 

Neuveriteľne svieži dosiahnem o pol desiatej večer cestu, kde mi chalani supportéri rozprávajú príbehy  o tom, že v hmle skoro spadli z cesty do strže aj s karavanom. Do večera sa vytrepeme presne do sedla pod TP5, Pic di Midi di Biggore, ktorý dúfam zajtra aspoň zletím, pretože šliapať hore a ešte aj dole, to nie je Koreňovské.
Nakúpené pešmo 1700m, prekráčané 16km, preletené 35km. Nie je to veľa, ale najhorší, najvyšší, najopustenejší a najexponovanejší terén, preskok hlavného hrebeňa do Francúzska, mám za sebou!
tracklog https://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/27.6.2018/05:41

Deň 5

S východom slnka sa nám otvára nádherný výhľad na kopce, ktoré sme včera ani len netušili, nie to videli. V dolinách sa váľa more hmly, ktoré pomaly dvíha svoju bielu nekonečnú hladinu vyššie a vyššie. Traja chlapíci, jeden s bicyklom, druhý s veľkým batohom a tretí  s malým batôžkom, šliapu na masívnu pyramídu skál menom Biggore. 

Na bajku je to Samo, ktorý nám nesie čo sa dá, najmä hydropacky, Kubo v obrovskom batohu nesie všetko čo ja, niesť nemusím. Driapeme sa snehom a skalnou suťou ako namydlené blesky, dúfajúc v zlet.

Na vrchole je to magická chvíľa, sme nad tým všetkým, riadne vysoko nad morom hmly. Máme pocit že vidíme až do Paríža! Fúka slabý severík, tak neváham a poďho do toho, kým sa to všetko nezavrie.

Zlet má 10km. Pod zadkom mám divadlo, boj medzi bielou masou, ktorá sa pomaly dvíha a ostrovčekmi kopcov, ktoré prehrávajú.

Pristávam do sedielka tesne nad hladinou, dve minúty a zavrelo sa to za mnou a v tej chvíli zasviští padák. Až ma v tom tichu mykne, pristál vedľa mňa Gray.

Zbalíme a mašírujeme po vrstevnici spolu, debatujeme čo a jak. V sedle po pár kilometroch nás dobehne maníkov support, dostal som chleba s arašidovým maslom a medom, zaujímavé kombo. Dík!

 (pardón za toľko fotiek ale bolo to naozaj fantastické, toto vidieť zo vzduchu!)

Rozhodli sme sa trošku počkať a odštartovať do okna, nech dole nešliapeme. 

Podarí sa nám to ale medzičasom začalo pekelne fúkať, fénovo, zo severu. Radšej to zapichnem zbalím a mašírujem do ďalšieho passu, hlavne nech sa posúvam.

V sedle z východnej strany smaží slnko, ale výšľapom ho tesne nestíham, letím len dolu, pristávam na stojáka. Mraky spadli do tretiny kopcov, preto nezostáva nič iné ako dlhá prechádzka. Chalani sa pri mne striedajú a debatíme, cesta ubieha. Voláme bratovi a spomenie, že vlastne dnes je to presne 20 rokov od nášho prvého letu. 20 rokov...a lietanie je mojím i Cypovým životom, živobytím a zároveň vášňou. Čo si nám to, ocino, len vyparatil!? Ja sa tu kvoli tomu jednému dňu na Lúčkach, poslednému školskému, pasujem s Pyrenejami, brácho zhmotňuje vaše spoločné nápady do sedačiek, batohov...Kombinácia s mamčinou výchovou k športu, turistike, lyžovaniu či vodáctvu to ani inak nemohlo s nami dopadnúť :D 

Mám čas rozmýšľať a spomínať na tie Tvoje výmysly, návrhy a megaprojekty...uvedomujem si že vďaka obidvom rodičom som to čo som, skaderuka-skadenoha, čo sníva o veľkých veciach a vďaka ich pričineniu a výchove sa mi tak marí, že to celkom ide :)

Do večera dôjdeme tesne nad dno doliny, kde kempneme v karavane na zákrute. Masáž, jedlo, plány...vyzerá to, že ak štastie zapraje, do cieľa stíham v časovom limite ale zoderiem si nohy po kolená. Nevadí heslo je jasné, do or die...

Nakúpené 2400m prejdené: 38km preletené 25km
tracklog https://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/28.06.2018/03:54

ĎALŠIA ČASŤ TU: