Ako dobre zastromovať? Ako nerozdriapať "top" krídlo vo svojej triede?

 

  Nie je to tak dávno, čo mi počas jedného výletu povedal jeden taký, čo má dva metre v kohútiku a ďalší  metrák váži,  nech nepíšem len o pozitívnych ale aj o negatívnych skúsenostiach. V poslednom roku postromovalo pár ľudí a bolo toho aj na tvároknižke dosť popísaného, primälo ma to pospomínať na moje excesy. V tomto smere sa mi podarilo, hoc nechcene, celkom slušne zdokonaliť a čo-to aj pozažívať, nuž rozhodol som sa s Vami o ťažko nastromované skúsenosti podeliť.
  Rozdelím to na týchto 5 fáz:

  1, NESTROMUJTE, veď je to na oštaru!

  2, VÝBER STROMU
keď je jasné že z tej doliny nevyletíš, a ešte môžeš meniť svoj smer, vyber čo najkošatejší strom a práskni to rovno naň, keď bachneš z boku, máš menej roboty (nie je prevesený vrchlík cez vrchol) ale je väčšia šanca padnúť dole, istejšie je to prevesiť cez vrchol ale roboty je ako na kostole. Najlepšie sú lipky a najhoršie asi štíhle smreky a buky. Ono totiž čím košatejší strom, tým menšie riziko že sa padák nezachytí dostatočne alebo iba malým kúskom a ty sa strieskaš dolu, prípadne ešte rozdrapíš éro. Čím na väčšej ploche visí, tým je menej zaťažený a netrhá sa. Nepokúšaj sa pristáť MEDZI stromy,  prípadne na cestu, ktorá je priúzka alebo na menšie stromy ako cca 7m, lebo tiež dzigneš na zem. Dávať bacha sa oplatí aj na opretie ucha o strom, bo Ťa omotá oň, či jednoducho prestaneš letieť a dzigneš na zem ako vrece krumpľov. Eadšej sa s padákom zabávať dve hodiny a dať ho zo stromu dole ako si polietať záchranárskym "Kryštofom" s kompreskou. Presne tento prípad sa stal na východe. Pristával chalanko na cestu a dookola vysoké stromy, trafil uškom a...BIM! Rôčik nelietal... :/

  3, VYĽONDOVANIE
máš vybratý strom a malú výšku- prichádza ďalšia fáza, akt pristátia! Mne sa najviac osvedčilo prikryť si tvár rukami akosi do kríža. Zároveň som znížil rýchlosť, pretože som brzdil. Vystúpim z kokúnu aby som mohol čím skôr nejako zakvačiť. Hneď ako "pristanem" chytám sa konára. Nikdy sa mi nestalo že by som zostal vyslovene visieť bez toho aby som mal na dosah nejaký konár. Chytro som sa chytil a čím skôr sa vydriapal vyššie tak, aby som nevisel na šnúrach od padáku. Hneď sa odopol od padáku, od sedačky a upol si ju tak aby som mohol vyťahovať inštrumenty. Tu sa osvedčilo mať naboouldrované, nalezené...ako podotkol Rastíík, dobré je ak si nezranený, zavolať na 112 že si OK


4, OBERAČKA
 Úspešne pristátie, vypnutie a zabezpečenie sedačky na strome, tj karabíny zapnem okolo konára a začnem tasiť inštrumenty: záhradkárska skladacia pílka (so šnúrkou), dva metre tenšieho lana a vreco na padák (treba poruke). Najprv som sa premiestnil pod naspodnejšiu časť krídla a napchal do pytla, čo šlo. Potom som sa priviazal lanom popod plecia ku konáru, aby som mal voľné ruky. Tu ide v podstate o najdôležitejšiu radu. Padák je väčšinou na koncoch konárov, na fakt tenkých častiach, ak odpílim konár dobreženie rovno od  kmeňa, ten má veľkú váhu a padák je na ňom stále namotaný a ako padá dole, ľahúčko sa môže stať že mi ho pri páde svojou váhou roztrhne. Keď však odpílim len takú časť konára, ktorú udržím v ruke, nestane sa to. Odfaklím tak 4/5 hrúbky a pílku pustím (mám ju na šnúrke o ruku priviazanú) konár odlomím a jednou rukou ťahám k sebe, druhou odmotávam šnúrky. (som priviazaný) ako to odmotám, konár zhodím dole a padák napchám do vreca. Vyškriabem sa o konár vyššie a zopakujem to. Treba však dávať bacha, keďže začíname odspodu, aby bolo na čom stá a ku čomu sa popod pazuchy tou dvojmetrovou šnúrou priviazať. O to ako je krídlo zamotané sa nestarám, tu to aj tak nerozmotám, len ho džgám do vreca. Tým že idem zdola, šetrím robotu, pretože po vymotaní mi padák padá do voľného priestoru a nie na ďalšie konáre, ale samozrejme ho hneď tlačím do vreca.



5. ROZMOTÁVAČKA
  Éro mám v pytli :D znesiem si to všetko dole a môžem ísť dopočutia z miesta "pristátia". Nájdem si vhodný flek s rovnou plochou, najlepšie asi futbalové ihrisko alebo také niečo a môžem rozmotávať. Väčšinou som nema zamotané šnúry tak mocne, že by som musel povoľovať mailonky. Ale ak áno, chcelo to systém. Začal som od A rady, povolil, vymotal čo sa dalo a prehodil ich na druhú stranu  ( ku nábežke) najlepšie je mať nejaké zábradlie. Tam som si postupne priväzoval jednotlivé rady ale tak aby som ich vedel odlíšiť. Aj pri PEGAS PONY čo mal pol kilometra šnúr, stačilo iba prvé dve rady otvoriť. Keby som vtedy mal trošku viacej skúseností s rozmotávaním, nebolo ani to treba. Pri vkladaní nazad na mailonu treba dávať pozor aby boli v správnom poradí a HLAVNE aby nebola samotná šnúra stočená. Najlepšie sa to overí keď padák hneď nafúkneš.

  V skratke: Najväčší strom- chytro padák odľahčiť- napchať do vreca čo sa dá- odspodu odpiľovať konce na ktorých visí a nezabúdať sa prihamovať lanom popod pazuchy aby boli voľné ruky.

 Takže milý sledovači, dúfam že niekomu to pomôže nerozdriapať padák a ušetrí dukáty, nervy a nebude dva týždne pozemšťalom...nechcem sa pasovať za nejakého nestora alebo majstra svetla... ale lepšie sa učí na cudzích chybách...menej to bolí!!!
 Mne vedomie toho že nemám problém sa sám skvačkať z absolútne horibilného stromu a bez ujmy na krídle, pridáva hodne odvahy pri preletoch. Najmä v takom Rumunsku... ale aj v našich horách.

  Keďže nemám fotky, kto by to túžil dokumentovať :D musel som si pomôcť kresbami.... nekreslil som roky rokúce a je to vidno... :D
  Sú to moje (silné) skúsenosti a nemusí to byť tak ako sa to prihodilo (neraz) mne. Za prípadné ujmy nenesiem zodpovednosť!

Transbalkan: deň tretí

   Tretie ráno je ako aj na Bornes, to najhoršie. Nechce sa mi, nevládzem a po včerajšom cca maratóne po vlastných a približne toľko na padáku, mám pred sebou jasný cieľ. Dnes to musím doletieť aj keby som mal búrky pritáčať. K večeru sa má totiž počasie strašne pogebriť a ďalší deň to bude absolútne neletové. Chodenia už stačilo... :)
  I keď ráno dúcha pod kopcom sviežo zo severu, mocujem sa hore. Na gure som pomerne skoro, mám hodinu a pol na to aby som si nasledoval počasie a predbežne sa rozhodol ako budem letieť. Nie je to žiadna sranda, predomnou je najťažší úsek, Shipka pass. Zalesnené a nízke kopce, kde najčastejšie preťahuje silný vietor. Asi pre to je tam toľko veterných elektrární. :D

 Hoci podľa predpovede mal fúkať sever, vyzerá to lepšie, totiž juh. Inokedy by to bolo zo severu možno lepšie (dobrý gradient) ale dnes som radšej za juh. Mraky budú nízko a lietanie po závetriach by mohlo dopadnúť predčasným pristátím. Kdežto južík by mi mohol pomôcť tie dva masívy čo mám pred sebou, presváhnout. Normálne sa teším ako malý z toho vetra. Elektrárne sa točia od rána ako zbesneté.

  Vzápätí však prekryje deka z altokumulov moju štartovačku....tieň síce nie výrazný, ale za to mi nedovolí štartovať skoro ráno, čo by mi dosť pomohlo, pretože ako vidím tie mraky ďaleko predomnou, bude to ešte bigbít. Druhá vec je tá, že na brífingu bolo jasne povedané, mraky môžme pichať, takže možno nejaký zaprobujem, premiérovo. :D

  Prvý stupák vyčíham od lastovičiek a je to poriadna pecka až do mraku, normálne trojočka. Mraky držia aj z južnej strany a to tak, že som v hmle ale vidím dačo. Tak si musím prikrútiť do cca 2000. PReskok plánujem tak, aby som mohol pristáť na ďalšom kopci, z ktorého môžem znovu odpáliť, keby sa to prípadne polepšilo. K prvým vrtuliam priletím pomerne nízko, do pristátia mi chýba 20m výšky, keď Skydrop slabúčko zapípa. A tú našu! Bim-bam hore, z V rebra pri J-JZ vetríku. Nakúpim len 1700. Ďalšia možnosť reštartu je od UFA-akéhosi megalománskeho pomníku komunizmu. Ako povedal organizátor, Nikolay: "comunism came from the space, thats the reason why they built monuments like ufo on the moutains." No rozhodne nevyzerá ako z nášho sveta.
 Síce odšartovať by sa dalo, ale nepristanem tam, nemám dosť výšky na dolet. Musím nastúpať.
A celkom to z toho východného svahu ide. Ale zasa iba do 1700 a musím preč, zanášaný je strašne ten stupák.

    V najveternejšom mieste, Shipke, je ďalšia vesmírna anténa naladená komunistami. Prifukuje riadne, našťastie mraky ťahajú a taktika prípadného top landingu mi dodáva odvahu. Natočím, ničo aj do chmárky a idem ďalej.

  Postupujem ťažko, vietor prittuhuje, na každom rebre, cca 1,5km musím pritáčať. Nad dedinkou Skobalevo vidím že to bude len ťažšie. Mračná temnejú, vietor ma pribíja k zemi. Tuto som konečne prepol z režimu Cross country na hike and fly :D problém v myslení, nejde tak o rýchlosť vo vzduchu ako o to sa v tom vzduchu udržať, prípadne v problémovom mieste pristáť a počkať si na lepšie podmienky na kopci. Podarí sa mi na kopec Sokolovo, ktorý je taký dosť veľký masív, vyľondovať asi 5metrov od spodnej časti lúky, na polke speedu pretože fučí ako z mamutej prdele a po kose, za mnou je 200m hlboký, skalný zráz. :) Vybehnem cca 50m výšky aby som to mohol znovu odpáliť, nasvieti sa to a začne fúkať. Bim do toho! 18km/h proti vetru niekedy spadne i na 7 :) mrokárik čierny ako Sauronove myšlienky ťahá ako najnovší vysávač z teleshopingu. Ťahá, ale nie vertikálne. Dlho mi trvá, kým v tom hučiaku nájdem niečo čo ma pridvihne na celej otočke. Dokúpim a valím. Plné kotle popri svahu. Stretám nejakého súťažiaceho, čo letí oproti. Dokrútim na konci poriadny stupák a proti vetru valím na Z. Asi kilometer, možno dva dozadu už leje ako z krhly. Na maličkých kopčekoch ma pojme krásne, vybielené vário a temnota za mnou dáva tušiť, že to nieje úplne ok. :D ale neva, chcel som to dnes doletieť i keby hromy blesky.... :D

  Pod základňou vyšľapnem plný, na tacháči svieti 25 :D natiahne ma ešte 700m doňútra. Keď z toho vyletím, pohľad ako pre bohov....hromov a bleskov :D  Zdá sa mi že som to stihol presne natesno. Musím preskočiť na Ďalší masív ktorý je rovno proti vetru a je mi jasné že ma to tam položí. Naveľa naveľa vyľondujem na lúke, tesne nad stromami. Bleskovo to zbalím a utekám na náveternú stranu. Fúka ale viac zo západu ako by som si prial a okrem toho začalo kvapkať z rozpadu čo privialo od Sopotu. Kubo mi poradí prešľapať a tak mašírujem. Samé kríky, kravské, konské a čo ja viem aké ešte konečné produkty trávenia po zemi a k tomu milión múch. Naháňajú ma pastierske psy. Vidím že deka sa rozplýva, takže pridávam do už aj tak rýchleho kroku. Kým sa dostanem za rebro, všetko sa to krásne nasvieti a začne peckovať hore. Rozbalím a BIM do toho! vietor je cítiť zo západu, juhozápadu stále. Stupáky sú silné, úzke a časte nečakané. Plný speed ale rýchlosť o ničom ale vždy lepšie ako to utekať :)
 Na konci nakúpim pre istotu do 2200 a valím do cieľa!! Konečne....bisťu! Ten krásny pocit je na nezaplatenie...kalí ho trošku príliš tmavý mrak. V cieli mám výšky ajejeeeej ale radšej ako keby mám kilometrík bežať. Dole ma čaká Skynomad s kamerou gratulujúci mi k tretiemu miestu a Kupko s radlerom... Krásny pretek!

  Myslím že ako pretek, tento Transbalkan má peknú perspektívu. Je tu lacno (všetko polovica) ľudia sú príjemný (bacha na ghetta, ale to je vidno už z výšky, niekedy aj cítiť :D) Kopce sú perfektné na lietanie a úplne prenádherné :D Je tu možnosť supportu priamo od organizátora (dáte im veci a vždy zatelefonujete čo a kde majú doniesť) prípadne môže ísť v turistickom móde, tj idete ako chcete, môžte vynechať otočáky. Osobne si myslím, že tí čo sa prihlásili a neprišli, môžu si trieskať hlavu o stenu ešte minimálne mesiac. Dúfam že budúci rok sa tu stretneme pekná partička a hlavne Češi a Slovač nebude chýbať. Bulharom je perfektne rozumieť, to je ďalšie plus. Takže chlapíci! Kto má ľahkú výstroj a chuť zažiť dobrodružstvo, hor sa na TRANSBALKAN!!

  Týmto chcem poďakovať mojím dobrodincom. Veľmi si vážim podporu Zaja, ktorý mi poskytol auto, dukáty na naftu a poživeň, materiál outdoorový všeho druhu. Bez neho by som sa tu nikdy nebol dostal. Ďakujem Gradientu za perfektné krídlo, na ktoré sa môžem spoľahnúť búrka nebúrka, závetrie a tak podobne :)  a v neposlednom rade ďakujem aj Kubovi Strmeňovi za to že sa obetoval a robil mi veľmi efektívny support. Počasie, taktika, varenie a tak podobne. Ďakujem!!!

Transbalkan: deň druhý

 
Nespal som skoro celú noc, lebo mi v hlave máta, čo dnes zrobím, ako poletím a tak podobne. Ťažko, preťažko mi to ide z postele, najmä pri predstave že si musím dať 700 výšky na kopec, z ktorého môžem štartovať. Počko vyzerá parádne, hoci dostupy nič extra, zvrstvenie bude preperfektné. Kým na štarte sledujem lastovičky ako špekulujú už o deviatej v stupákoch, dobehnú ma Stan s Kirchou. Rozbaľujeme spolu ale odpálim to sám. Východné rebro dáva štvroku len taký fukot. Natočím a poďho, plné kotle ďalej.

  Presvahujem čo to dá, ale na poslednom rebierku pred preskokom sa zamotám, dobehne ma dvojka. Preskočíme, ale mňa začne zbíjať nižšie, lebo letím viac predom, mysliac si, že väčšia operačná výška mi bude vhodnejšia. Vplyvom vysokoej vlhkosti sa to všetko dekuje,severný vietor rozfúakava mraky vo výške a vytvára postupne stratokumulovú vrstvu nasúvajúcu sa na predpolie. PRehosáme cez posledný výrazný masív a musíme do predpolí, lebo deka je už nepreniknuteľná. Chlapci majú na mňa náskok asi 5 minút a je to poznať.

Ja už nie som schopný nájsť stupák ktorý oni dotáčajú. Celkom najedovaný pristávam v nekonečnom jablčnom sade. Zbalím sa a v tom tieni nahnevaný utekám. Utekám....a utekám. Slnko sa ukázalo, utekám. Kupko ma dostihol, doniesol vodu....utekám. Potom zbadám chalošov pod mrakmi točiť nuly, pridávam. Už ma nohy bolia...plecia, ale utekám. Tak mi treba, kto nevie lietať, musí chodiť. Cez mesto, cogánske ghetto a po diaľnici....až do nejakého vojenského okrsku. Buchnem otočák a po cca 30km vydriapem sa na kopec. Je to štartovačka....no to je silné slovo. Sto metrov prevýšenia do doliny kde nie je ako pristáť, oproti je kopec asi tri krát vyšší a fučí stabilných 10m/s. ani neviem ako to odpálim a o pol siedmej večer v tomto všetkom natočím ešte 170m výšky. Nič mi to nepomôže, pretože mi fúka protivietor. Pristanem na cúvačku (bo som vypustil speed). Kubo ma nájde, dostanem vody i poživne a poďho makať! Chcem to dať aspoň pod kopec z ktorého zajtra odštartujem. A dám to... po dnešných cca 40km vzduchom a 40 km pešmo, mám dosť. Som dokonca tak unavený, že sa mi znova nedá ani zaspať.... :(

Transbalkan: deň prvý

  Dnes sme sa rozhodli pre 198 km dlhú verziu preteku Transbalkan Hike&Fly. Začíname v horskom sedle vo výške cca 1300m. S odbitou dvanástou hodinou vyrážame vpred. Mračná sa váľajú v úrovni kopca, niektoré dokonca pod. Všade je mokro, pretože fronta bola výdatná. Postupne zrýchľujeme tempo. Na otočák je to cca 8km, asi 6 vzdušnou čiarou.

Je to po trávnatom hrebeni s možnosťou hocikde odštartovať, avšak cestou tam sa ledva stebielko pohne. Asi 1km od otočného bodu už cítim že by to presvažiť išlo. S pretekárom ktorý robil supporta tímu USA4 (Dave Turner) občas i cválame. Priamo na otočáku nás presmaží pár metrov nad zemou Sigma. Nuže čas naozaj sa do toho oprieť. Pobehnem kilák, a odpálim to. Svažím pomerne plytký hrebeň. Mrokáriky sú tak do sto metrov nad kopec.

   Po cca 6 km musím pristáť. Hrebeň sa začína zalesňovať a klesá do sedla kde sme štartovali. Kým balím, prelietajú ma chlapíci. Mojím plánom je sa vydriapať kúsok na tie vyššie kopce vzadu, lebo viem, že po hrebeni to pôjde ako víno. Je totiž súvislý, trávnatý a nafukovaný iba jemnúčko po kose z JZ-Z čo nahráva do kariet.

  Som aj patrične najedovaný, pretože ma prelietajú chlapci, najmä Radzikovsky. Ono to však nie je žiadna výhra, ešte to po rannej fronte nepreschlo, od doliny to moc nechodí a zalesnená časť je dosť plytká, nedá sa svahovať. Tá dôležítá pol hodinka mi naozaj pomôže. Keď sa drapnem pod mrak v 3ms stupáku, dostupy sú okolo 2000m. Nastáva jazda. Popri svahoch minimálne tak nádherných ako naše Fatranské grúne, akurát že je to hrebeň od nevidím do nevidím! Radosť lietať!!! Zo začiatku si ešte pritáčam, no postupne už iba svahujem, ťahá to hore. Až na kopci, ktorý som pre svoje potreby nazval Bulharská Krížna (btw strašne mi ju pripomína) musím nakúpiť čo sa dá. Tu sa totiž stáča vietor z druhej doliny z JZ na JV a teda letím jemne proti. Alpina ktorá viala so mnou až sem, ponára sa do doliny. Letím sám, trafím dobrý stupák, potom druhý až do mraku. Dobieha ma ale deka ktorá už na štarte bola v dohľadne a končí moje nádeje na dolet do Sopotu. To bol môj tichý cieľ na dnes.

 
  Popri svahu sa snažím niečo nájsť ale je to dosť problém, JV vietor a zo Z nasvietené rebierka (boli nasvietené pred cca 15min) nerobia dobrotu. Keď klesnem pod 1000m, vyletím ponad muničné sklady ukryté v lesoch a krásne držia, minimálne mám opadanie do 1ms. Hmmm možno som mohol skorej toto urobiť, doletel by som ďalej.

 Pristanem za dedinou Iganovo a ešte vo vzduchu šípim zlobu. Rozbehlo sa za mnou totiť aspoň 20 cigánčiat. Chytro stiahnem padák do kvetu a utekám na hlavnú ulicu medzi obyčajných ľudí. Takže sa chalankovia otočia a nehajú ma tak. Zbalím si pakšamenty a hneď je tu support. Napijem vody, kuknem live tracking a vidím že mám nejaký náskok, takže nemusím moc utekať.

  Cesta mi zaberie dobrú hodinu a pol a aj to zozačiatku utekám, neskôr to striedam. Všímam si včerajšie skoro londovisko. Totiž vojenskú strelnicu nad ktorou som mal cca 20-30m keď ma zdraplo nahor. Trojmetrový ostnatý plot, chlapík v mundúre s ákačkom a psiská... hmmmm, ďakujem že ma napadlo že sa musím radšej odtiaľ zodvihnúť....heheh!
  V Sopote ma odchytia organizátori a chcú rozhovor... :D nepripravený som takže môj príbeh veľmi zmysel nedával, ale slubujem, nabudúce si pripravým kvetnatú reč, ak ma pristavia, samozrejme!

   Na pristávačke ma už čaká Kubo s uvareným čajom, zohriatym guľášom od mamky a vyprážanými kuracími prsiami....mmmm zaslúžene??

Ležím v aute, domordovaný celkom a som rád že môžem ležať, na kapotu klepoce dážď. Zajtra sa to podľa GFS upravilo na celkom bombový deň. Ak to výjde tak ako kreslia, možno to dobúchame do cieľa už zajtra, tak drže palce a sledujte live tracking.
Track 1: http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/17.8.2015/11:05
Track 2 http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/17.8.2015/12:19

Transbalkan tréning

  Vyrážame spolu s Kubom najprv do Galanty, do Zaja, po materiál, auto, dukáty. Za to im patrí všetká vďaka. Bez ich podpory by nebol možný ani Bornes to fly ani Transbalkan. Ďakujem aj firme Gradient ktorá ma už niekoľko rokov podporuje hlavne výbornými padákmi, ktoré ma nikdy nesklamali ani nepríjemne neprekvapili, čo je najmä pri štýle cross country akým lietam naozaj dôležité  (závetria, doliny bez pristátia, silné vetry) a  A špeciálne hike&fly kde ide naozaj o to, kto lepšie zvláda vyhrotené počasi (ako tento rok na Xalpe). K tomu mi naozaj pomáha Aspen5 :)

  Ako support sa pre mňa obetoval Kubo Strmeň. Varenie, prípadné vynášky jedla a vody, stavanie stanu a hlavne šoférovanie bude jeho práca. Pomôže mi aj s plánovaním, sledovaním počasia a livetrackingu. Keďže sám lieta a Xalps ho fascinuje, bude určite nápomocný.

  Cesta sem bola dlhočizná. Stretli sme imigrantov ktorých v Maďarsku brali pandúri, videli sme stavanie "imigrantského múru" na maďarsko-srbských hraniciach. V Bulharsku je o polnoci 30°C  a samé pädesiatky. Spíme v novom stane asi 10km od Sopotu na lúke.

  Ráno ideme na kopec oprobovať miestne pomery, keďže nehlásia dobré počasie na dnes, letíme len tak. Ja trošku zmoknem, ale aspoň oprobujem ako to tu chodí (7+ms) a prší. Zdá sa že predpoveď na preteky je búrková, takže odvaha nemôže chýbať. Zavriem asi 50km plochý a som spokojný.

  Večer sa rozkladáme na lúke neďaleko pristávačky. V noci okolo behajú žriebätá. :)

  Ráno zas na kopec, predpoveď lepšia ako na včera, menej búrok.....ale stále viac ako by bolo ideálne. Štartujeme o desiatej, pomerne rýchlo sa strasiem nasledovateľov a letím si sám. Krásne skaly, prenádherné kaňony a divoko behajúce kone. Keď k tomu prirátam radosť z lietania, nevyrovná sa tomu len tak hocičo.

  Letím a na 40km od štartu sa musím zvrtnúť, lebo na najvyššom kopci a pred ním sa začína robiť riadny bambúch.  Stihnem to preletieť LTT. Nasáva ako štamgast z Horehronia. Miestami nie je núdza o vybielené vário a nula celá nič dopredu. Našťastie som to odhadol tak akurát a na rozdiel od pegasíka ktorý bol o 500m bližšie k vysávaču, odletím... :)

  Keďže kopce sú zabité, vyletím ešte kúsok dopredu, do rovín. Dáva to tu statočne. Po doline smerom na západ kým nesvieti stovečka, potom to zvrtnem na pristávačku. Dúcha ale z východu tak si musím niekde prikúpiť. "Niekde" znamená 50m nad strelnicou. Pár metrov pod sebou mám vyhorenú trávu a diery po granátoch :) vydriapem sa a popri svahu to miestami znova vysáva až 7ms nahor.

  Krásny deň. Chcel som letieť i viac, ale bol som už hladný a mal som aj kľúče od motoríka, tak že by som doletel na istotku.

 Večer máme brífing u Skynomada, počasie vyzerá zle, tak sa zvažujú varianty 130 a 200km. Tak držte palce, nech nám tu stále neprší!

  Live tracking: http://www.livetrack24.com/tasks/2275
tracklog prvý deň http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/15.8.2015/08:16
tracklog druhý deň http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/16.8.2015/07:47

MČR-MSR-MPL V-S-K-R-A-T-K-E

V skratke: bolo výborne, lietalo sa každý deň, do cieľa prileteli aj taký amatéri pretekársky ako ja. dokonca každý súťažný deň. Problémom bolo že som sa vždy niekde zasekal. Naši pretekári drtili jedna radosť. Som rád že nám stúpa nová hviezda, bolo už načase rozvíriť stojaté vody a prekvapiť i starých harcovníkov. Len tak ďalej, Tomáš!

Prvý deň po príhode sa letí len provizórny task, niekto aj doletí do cieľa.

Prvý súťažný deň je vypísaný zaujímavý task krížom cez dolinu a pendel po východnej strane toho kruševského okruhu a nazad na letisko.
  Po londovaní je tak horúco že ma normálne padák v ruke páli. chytro sa obliať balastom a vypiť goal beer a hneď je na srdci lepšie.  Pišta hádže záložku bo ho vyskladalo na plnom speede, narazená ruka-tým pádom je mimo prekeť.

  Celý tento týždeň je v MK jedna veľká párty. Totiž 2.8 je voľáky deň oslobodenia od Turkotatárov či ký fras, večer čo večer hrá muzika a všetci tancujú. Najlepší je týpek v červenej teplákovej súprave AJDIDAJS s reťázkou čo krepčí s ostatnými v originál macedónskych háboch. Jak Pišta Lakatoš po kruševsky.

Druhý súťažný deň sa letí skoro stovka. Najprv na juh, potom cez ihrisko na druhú stranu a po východnej časti ku kláštoru a domov na letisko. Konečne sa mi podarí držať sa v predu ale pri preskoku cez prilep netrafím bidlo a tak strávim hodinku v 40° a ledva 100m nad zemou. Bodaj ťa!

Tretí súťažný je nejakých 70km. od štartu na juh do stredu doliny, nazad pred štart a bim do cieľa.
Sranda dňa, namiesto toho aby sme s Emilom spolupracovali, rozhodne sa pretekať a skončí pár metrov pred páskou len aby ma "dal " o pár sekúnd, ja si pritočím sto metrov extra a za húrónskeho revu a pár planých slov mi to dá do cieľa s 10m výšky :D

  Posledný deň to pred posledným otočákom stopnú, kvôli prehánke. Pravdu povediac neveril som ale čoskoro po pristátí začal mordor, búrka ako svet, krúpy vietor lejak dlhý čas. Valíme domov že by som na druhý deň polietal dačo.

Dvojkilečko na Špaiku

  Po nevydarenej a vyhnitej sobote v ufučanom západe a prevývoji ideme v nedeľu na Speik, gfs hlási silnejúci západ a príchod cirrov k večeru. Lanovka zabolí viacej ako 800m výšľap na Antholzík, tj 13e. Náhodou sa stretneme aj s Paľom Rajčanom, mimo iné horolezcom oceneným striebornou karabínou, oblieka ho Zajo a taktiež lieta. Keďže býva v Merane, pozerá iné predpovede a v kabínke si vymieňame skúsenosti, poznatky.
  Na kopci po kávičke a apfelstrudle rozbaľujeme za slabučkého severu. Z našej skupiny letím zase prvý, nikdy som na Speiku nebol, ale našťastie už sú traja týpci vo vzduchu. Naďobnem ihlu a riadne mocnú až pod mrak v 3500...to na pol jedenástu ráno nie je zlé. Letíme si to s Pašíkom natiahnuť do doliny, aby sme v prípade že nás spláchne údolka, nešli domov s dlhým nosom. Kým to otočíme, drvivá väčšina už má preskočené na hrebeň tuto dopredu. Našťastie to nosí parádne, dokúpime 3300 a naháňačka sa začala. Počko presne také ako mám rád, predvídateľné a mocné. Držíme si poriadnu výšku, 3000-3500, mimo stupák samozrejme plné kotle. Paráda, normálne som ohučaný. Po Vipiteno (začiatok Brenneru) stihnem byť znova tretí, ale keďže som to nikdy neskákal, myslím že 2900 mi bude ok, ale padám ako skala tak sa vrátim si dostúpať poriadnu výšku. Počas príjemného preskoku stihnem vytvoriť lokálne zrážky nad voľajakým lesíkom a pokochať sa haldami autákov platiacich talianske (pekelne vysoké ) mýto...

  A kruháč čoby kosoštvorec, či súkromný parčík upútavajú môj pohľad počas preskoku. Na druhej strane nás čaká pekne rozbitý stupák. Čo že je rozbitý a úzky, hlavne je mocný a to je základ.

Doberieme a pokračujeme ku ľadovcu ktorý tečie z Wilderpaff na pohraničí IT a AU. Dostupy umožnújú zaletieť pekelne ďaleko nad túto mesačnú krajinu. Tmavohnedé skaliská a biely sneh. Paráda, fantázia. Na kopci kde doberám trochu výšky, mocujú sa turisti na ferratou. zakričím čáho bágo a oni túžobne hľadia ako si plachtíme.

Fotím všade všetko dookola lebo sem sa bežne tak vysoko nelieta. Dokonca si všimnem štyri smietky spojené lanom, mocujúce sa po ľadovci. Tu sú:

Poriadne si doberáme, cítim sa ako kozmonaut. Preskočíme Vypiteno z 3800m a cítiť že trocu z JZ ťahá údolka. Teraz treba dobre nakúpiť aby som nemal problémy na Hokejke alias Koze. Letím v skupine s Pašíkom a akousi zvláštnou dvojkou (LM6 a DELTA2 pričom LM6 špiráluje dole pokiaľ má väčšiu výšku, pravdepodobne spravádza chlapík ženskú na prelete) ale mieria s malou výškou  do doliny, dúfajúc že im vandlík niečo pustí. Ja sa radšej zvrtnem na ďalší kopec a v krásnom päťkovom bidle nalúpem do potrebnej výšiny.

  Na hokejke mám šťastie začiatočníka, trafím sa rovno do silného stupáku a naberiem si bezpečnú výšku okolo troch litrov. Budem musieť zrýchliť lebo tie menšie fľaky cirrov sa asi 30km od nás zlievajú do súvislej vrstvy a vidí sa mi že cumuly pod tým už nenaskakujú. Hokejka za mnou a furt len stúpam, ako to tak vidím ani svahovačku popri skale si neužijem lebo furt len 2-3ms hore. S dvoma otočkami mám 4000 a spokojne popod mraky letím na otočák.

 
  Otočím sa skoro, pretože nechcem riskovať vyhnívku v deke, skaly už nedávajú ako predtým a tak letím pomerne nízko. začínam byť nervózny, lebo s takouto výškou Brunico nepreskočím. Našťastie skaly za Kronplazom ma postupne vykopne na obežnú dráhu. 4300m!! To je výška ako sviňaaaa!

 
  Z takej výšky sa zdá všetko možné! Doletím do doliny ako pán v 2700m :D nemusím sa trápiť údolkou, veselo sa dvíham. Počas dlhého preskoku stihla aj deka prefrčať preč a všetko sa pekne nasvietilo. Kopčiská dookola majú okolo trojky, skalnaté sú poriadne.  Nie je síce mega neskoro, predsa štartovali sme po desiatej a leteli iba na 200fai ale radšej sa vydriapem úplne do základne a snažím sa ju držať. Každučký stupák hoc aj sto metrov ale pritočím si. Výhľady sú peckové, normálne mám dosť. Padák letí v tom riedkom vzduchu ako raketa. Keďže som v Dolomitoch skoro otočil, musím vylietať dosť do doliny a aj tak to nedám úplne do fai sektoru a ukrojí mi asi 1km z 1 otočáku. Lepšie menej ako málo :) bojím sa aby som proti vetru do doliny nezhnil (ako naprd Emil kedysi).  Otočím, dupnem plný a zase ako raketa. Trošku zastrečkujem ale nakoniec sa zodvihnem z doliny a sledujem pašíka a nejakého omegistu. Proti vetru a zároveň slnku to ide tak tridsať kilákov za hodinu ale rebierka púšťajú pekné príjemné 1,5ms hore. Kochám sa, lebo vľavo na Zillertalskych gruňoch a dozadu smerom na Glossclockner mraky spadli na tritisíc. a ja som pol kiláka nad nimi.

  Na oblohe si všímam tie pravé od Nestlé (lentilky, asi veje :D) a veľké mraky smerom na J a Z. Doberiem na záver ešte 3500 nech to ďubnem až na štart. Po deviatich hodinách mám aj dosť a som rád že z 2500 do 1000m sa mi podarí sklesať v kľudnom závetrí  čelom ku kopcu v -4.5ms :)

Zbalíme saky paky  a valíme dom. O tretej ma vysadia "braťjá" v Brne v daždi, nájdem si fleka pod bazou neďaleko diaľnice, že by na mňa toľko nepršalo. Dospím a ráno hajde stopom domov.  Nuže pekný výlet, aj som si polietal, aj stretol rogalistov českých aj Paliho Rajčana, aj na kozmonauta sa zahral, no škoda že na poriadny flák nevydalo skrz to počasie.

pár fotiek na záver:
http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/12.7.2015/08:17