237 kilometrov najúžasnejšieho počasia v Slovinsku

  O siedmej večer prichádzam domov do ZV po náročnom stope z Prahy. Večer o desiatej mi píše Alina, či nejdeme zajtra do Álp. "JASNĚ" znie moja odpoveď. Ešte večer teda hádžem do báglu posledné čisté tričká a spoďáre (bol som dva týždne pod širákom v Taliansku :)). Ráno o siedmej už aj sypem do Brna kde sme dohodnutí na druhú poobede. Stop je úplne suprový, dobre si pokecám. V Brne som o dvanástej a ako sa dozvedám, namiesto Antholzu sa bratia z Čiech rozhodli pre Soricu. To je škoda, nie že by sa mi to nepáčilo... no ale predsa tie zelené trojuholníky nemám veľmi rád. Keďže mám čas tak nafúknem nafukovačku a driemem na poli kdesi pri Olympii, kde neskôr obzerám americké poloveterány.

 Čakám na Davida a počítam že musím uviať 240km aby som trhol prvé miesto s náskokom veľmi tesným.
    Večer na Sorici stál zato, Mesiac je niekde v nove takže tma je dokonalá, padajú perzeidy i meteority a ja som celý večer v úžase. Je to pre ohromujúco záhadné sledovať tie neskutočné hlbiny vesmíru. Kecáme spolu s bandou, ani neviem kedy ma odpílilo. Ráno je svieže a krásne, idem si zabehať hore na hrebeň a

zisťujem že značne fúka... ZOZADU! Po pol hodinke zbehnem ku partii ktorá sa práve prebúdza.

  Oznámim im situejšn no nikto sa nebojí. Bude to dobré a hotovo, hotujeme sa hore. Aj touto cestou by som sa chcel poďakovať Palimu Šulákovi za to že mi požičal spacák ktorý mám už od polovice júna, keby toho nebolo tak furt mrznem a asi som aj chorý. Ďíki Pali!

 Ráno šľapeme iba ja s Petřem, zvyšná časť partičky ide lanovkou. Na štarte je to krásne tri metre do chrbta. Času ešte dosť a tak čakáme, dovalí sa párik Itošov na niviukoch,kecáme že sme sa stretli nedávno na ITALIAN OPEN V MEDUNE, a čajsi si ma pamatajú. Odvážne sa začnú rozbalovať zatiaľ čo im nábežky roluje SV vietor. Za trošku rozpačitých pohľadoch sa pridávam a rozkutrávam svoje harampádí. Talianko štartuje do prvého "intervalu" (tzn. nefúka nič) drbne sa na V časť svahu a za rohom bojuje, vidíme že proti kopcu letí o dosť pomalšie. Po chvíľke sa zdvíha v rozbitej trojke a hlási sa ženskej do vysielačky. Talianku trošku predbieham a štartujem do 0.5 na kopec, paráda letím na V časť svahu a hneď mám bidlo do nebies. Točím len okolo 2400 lebo som prekvapený že to ide tak vysoko a ja netuším koľko je tu povolený strop.

 Letíme. Treba však myslieť úplne ináč, nenechať sa uniesť viditeľnosťou a výhladmi do netušených dolín. Fúka zozadu a ja po prvom preskoku vidím Itoša zasekaného kvalitne hlboko v závetrí. Ja lovím prvý stupák ktorý je rozbitý a zanášaný od kopca, som dosť blízko pri skalách a trošku mi tuhne krv, zistil som že v zhone nezrobil som poistku. SAKRAAA! Dnes nemôžem príliš riskovať. Ponáram sa do závetria a ťažko lovím kdesi pri Kobale stupák. Vytáčam spolu s Nicole 2700 metrov a tým nepriamo zisťujem že je tu Gčko až do troch tisíc, keďže je miestna, tak asi vie. Na Stole to funguje už parádne a prefrčíme to tam na plnom kotlíku čosi nad hrebeňom.

 Do Talianska a na preskok cez Gemonu si poriadne pritáčame. V diaľke je vidieť požiar. Hneď prvý stupák je pekne ostrá sedmička. Radosť stúpať tak rýchlo. Celá cesta až po otočák je plná symptómu zvanom riťostisk. Našťastie dostupy to robia ľahším a tak poctivo dotáčam ale pred otočákom sypem k zemi ako keby som z okna vyskočil. Skoro všade na doklz je to zadekované. Naštastie skaly  majú nejakú teplotnú pamäť a tak smerujem k nim. Natočím nakoniec až 2950+ a letím rovno s bandou ktorá to medzičas čo som sa lovil zo sračiek natiahla kilometer-dva viac na západ. Mne píše GPS vzdialenosť od štartu nejakých 115km a tak sa rozhodnem otočiť aj ja.Letíme vospolek naspať a tak fotím výhľady na dolomiti či ký fras.

 
   Cesta až do Gemony je na parádu. Letím vysoko, desiatujem a pozorujem. Pri preskoku dolieta podomňa lietadielko hasičské, cucá vodu tak si ho cvaknem. Na kopci sa nieje problém zodvihnúť a tak je to pohoda lahoda. Jediné čo ma začína trápiť, je neznesiteľná bolesť hlavy...začína ma triasť aj zimnica i grgám ako staré prasa. Zrejme tá šunčička nebola z tých najlepších, žuchnem si jeden ibalgin a bojujem nie z počasím ale sám zo sebou. Túžim po tom zavrieť oči a spať. Pristáť... pristáť... a na GPS je 60km na štart...SAKRA ĎURO BOJUJ!! Kričím sám na seba. Spievam, lebo som sa pristihol že zaspávam. Je to neznesiteľné ale moja vôľa vítazí, bolesť potlačená ibalginom ma prechádza za Kobalou a tak s čistou hlavou letím daľej.

 Ako sa blížim ku štartu, spokojnosť vo mne rastie. Ako na zavolanie prichádza bidlo do 2200m a ja si môžem na večer v kľude naťahovať kilometre ktoré som oželel v IT.

  Ešte si posváhnem na štarte kde fúka 2ms z východu, juhovýchodu. GPS píše OLC vzdialenosť 240km, čo je vždy o 2km menej ako mi to hodí na CC. Som trošku sklamaný lebo som asi Matoniho nedal. Pristávam pri aute taký unavený, že si nevšímam drôty na konci parkoviska. Éro položím na nie ale skĺzne sa a nič sa nedeje.

TRACKLOG: http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/11.8.2013/08:25

 Neskôr zisťujem že som Matonimu pridal dva body pri mojich výpočtoch a tak aj keď prihlasujem "iba" 237,51km zelený trojuhas predsa len ho dávam o dva body. Mám radosť i keď lepšie by padol modrý trojuholník. Okrem toho mám 1000+ body v slovenskom CC čo je tento rok prvý raz dosiahnuté (Matonim v Keni) a mnou v Európe. Zároveň je to ku dňu 19.8. najsamdlhší plocháč v slovenskom CC, čo je iba o dvesto metrov (!) dlhší ako uletel Matoni v Afrike.
 Nuž aký netušený úspech.

Majstrovstvá Talianska v Medune

 Po úspešnom Antholze mierime na Meduno. Cesta ubieha dosť pomaly keďže tu niet dialnice. Vedie aj cez miesta ponad ktoré sa lieta zo Sorice (o dva týždne som ta dovial ale o tom neskôr) a ako pozerám fakt je to tu riadne zaprdené, samé stromy rieka a skaly...doliny zarezané úplne doparády. Nechcel by som tu nikdy vyhnívať! Naďabíme na akési obrovské jazero tak sa ideme schladiť, voda krásne čistá ale nie moc studená. Skúšame skočiť šipku a lapiť rybu spolu so Standom Mayerom. Tie potvory ale utekajú kým letíme vzduchom.
  Pri Medune už videť chlapákov na kapesníkoch popri skalách sa mrcasiacich. Po príchode do kempu zisťujeme že sa tu nejaká česká škola a tak ešte večer mastíme na kopec. Horúco je tu ako v pekle. 

  Večer štartujeme a krásne to nosí, po prvom stupáku letíme s kosťou pre porovnanie ja na aspene a on na enze do rovín. Výsledok jasný :D sedím dole na pristávačke ale aj celkom rád lebo mi bolo tak horúco ako nikdy. Večer sa registrujeme a rozkladáme saky paky pod holým nebom na pristávačke.

  Fotím si vychádzajúcu Zorničku. 

Ráno je krásne a tak bežím na hradík čo je tu, ranná rozcvička je dôležitá. Z toho rímskeho castella vidím dole našu káru a borcov koštu a standu ešte vychrapovať. Pohľad na tú neskutočnú rovinu smerom na juh ma dostáva. Diaľka ukrutánska a aj to len tušená. Obzor sa rozplýva v opare, typickom pre túto časť, tzv "prádelna" 

    Vývozom mastíme na štart cestou typicky talianskou. Je úzka ako komár pod kolenom, všade nastavané domy do cesty, zákruty tak ostré že sa tam mini-autobus nevojde a pred každou radšej trúbi. Samozrejmosťou je horúčava, pečie mi na šišku a kvalitne. Nepomáha ani zlievať si hlavu a hlavne vlasy vodou.

  Task comitte vypisuje navigačný task o dĺžke 53km. Otočňákov ako dreva v lese. Tak to sypem do gps dúfajúc že sa nikde nepomýlim. Prvý otočák je smerom na Gemonu a tak mastím asi ako tretí ho dávam /Z 95tich pilotov/ ale sakra nízko a tak sa nechám zanášať v nuličke na pekný kopec vzadu, strácam síce dosť ale bojujem zatiaľ čo mnohý pristávajú. Po troške čakania sa to nad dedinkou urve a krásne stúpam.

1200mnm to je celkom fajn a púšťam sa ďalej, na hrebeň čo ide zo štartu dolietavam veľmi tesne, presvahujem ho v podstate, púšťam sa na otočák dopredu. A tak to postupne akosi letím, vrátim sa aj druhý raz z rovín a ideme na koncovku. Nakupujem do 1400 a letím na posledný otočňák dosť daleko proti vetru v rovinách. Predomnou valia borci ktorý si natočili o dve stovky menej a vidím že  ťuknú bod a budú na zemi. Ja našťastie prilietam v 300 metroch ale nikde to tu nefunguje, vidím peak2 ako sa mu práši od bot. Takže som jediný zo skupinky asi 6tich čo sme vyrážali viac menej spolu. Letím nad akúsi minifabričku a vzývam Ailosa že by mi pustil dačo. No a bodejť, nejaký ten vankúšik pod sebou cítim..mám sotva 150 metrov nad zemou a tá si ma ťahá k sebe... nie ja som rozhodnutý bojovať, na pristávačky nepozerám, krúžim v nule zanášanej smerom ku cieľu. Chlapci zo zeme sa isto preklínajú lebo pomaličky ma to predsa len pridvihuje. Prilieta na hotové nejaký biely CAYENNE. Bisťu bohu naštastie volím správny čas na opustenie stupáku a ulietam mu na plnom speede asi o 10 sekund. Super, pristávam v cieli ako tretí od konca, z tých čo doleteli do cieľa. Nie je ich toľko takže je to dobré. Teším sa a kecáme s Cayenakom čo a ako...chváli ma že som ho presíkal :D

TRACKLOG: http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/3.8.2013/11:05

Krásny večer strávime pri vode, teplej samozrejme, po kúpaní varíme amore mio s cestovinami penne, do toho mrskneme starý známy syrokrém a je z toho cháles mocne výborný, taký troška trampský.

Ráno sa budím zase prvý a po povinnej rozcvičke zisťujem že cez noc vytiekol z dolomitov studený vzduch.

Fúka dole kopcom ale to nevadí. Na štarte sa podľa predpovede dozvedám že to bude dnes chodiť o dosť kvalitnejšie ako včera, hlavne vyššie. Dostupy okolo dvoch tisícov sú lákavé.

  Borci z task comitee volia task dlhý čajsi 80 kilometrov s otočákom smerom na Bassano a úplne na konci mapy :D Chcú využiť to že dnes na vojenskom letisku Aviano majú fraj.

  Pomerne jednoduchá trať. Som rád že sa kus poriadny preletíme, niečo aj uvidím. Po štarte sa ryniem spolu s borcami ku štartovej kružnici v rovinách. Ešte je skoro a tak to samozrejme nefunguje, tak sa mrcasíme popri zemi. Po otvorení štartu, mám sotva 600nadmorských čo je tu v podstate na zemi. Nachádzam však polmeter ktorým sa zachraňujem a postupne sa pridvihnem v silnejšom stúpaní o kúsok ďalej až do 1200. Super, mnohý tu prohnili až na zem, najmä borci z kat. Sport. I keď za cenu straty nejakého toho času som rád že nemám skoro nulu za menej ako minimal distance. Vyrážam šťastný na trať a odhodlaný zopakovať včerajšok, doviať to až do konca. Postupne sa dostávam dopredšie, Sportovcov som dajakých aj previal a letím spolu s Kosťom až na otočňák. Po ceste si fotím ako člen PARAGLIDINGOVO-ŠPIÓNSKEHO národa vojenské letisko. (mrzí ma to že hoši z blavy sú ešte furt v iráne)

  Na otočáku som nízko, väčšina mi uteká a kopce sa plytkie, nejako to presváhnem popri zemi až na posledné kopce pred preskokom ponad krásnu priehradu. Tu sa oddelujem od skupinky, pretože si myslím že bude lepšie nakúpiť tu a na ďalší kopec doletieť zo západnej strany a vysoko...Nuž popravde fučí tu ako sviňa, bordel je tu takisto ale nevadí, padáku verím na 120% a tak mi nerobí problém sa zodvihnúť do 1600. 

  Skáčem ďalej a vidím že som mal pravdu, borci sa zvedaj v pomerne slabom stupáku ktorý končí v 1600 zatiaľ čo ja mám bidlo do dvoch litrov. Borcov doháňam a pritáčam v rovinách iba zo tri krát zatiaľ čo mi to oni ukázali hlboko podomnou. Na predposledom otočňáku dobieham aj Core 2 od swingu ktorý je v rovnakej výške ako ja. Cestou na posledný otočák sa stretáme asi 6ti v poslednom bidle kde sa snažíme dotočiť nejakú rezervu, vylietam z toho prvý na plnom speede ulietam borcom na posledný otočák, Najbližšie za mnou sa pustil peak2 a nakoniec mi nakladá tak minútu do cieľa. Nechápem ale letí mu to popri svahu o dosť rýchlejšie, ostatný končia za mnou. I keď hardCORE ma toľko bodov čo ja.

TRACKLOG: http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/4.8.2013/10:49

  

Ďalší deň, tretí pretekový začína podobne, ráno slabý sever, chladno. Dnes mám Renčin a Aaronov lunch packet, za čo im ďakujem, lebo moja studnica je bezodná a hladný som neustále. Počasie vyzerá tutovo, slabé J smery a dostupy 2500mnm. Task comitee rozhoduje pre 107km trať cez plno ani neviem koľko otočňákov.  

 Letí to celkom pekne, otočák nad priehradou dávam v pohode a dotáčam krásnu výšku 2200, dalo sa i viacej ale na štarte sa hovorilo že restricted výška je 2400 tak reku že by ma nepojalo cez. Valíme smerom na Gemonu, je celkom slušná viditeľnosť a tak fotím. Naspäť je to proti vetru a tak nedolietam na náveterný svah a po kose ma sfúkne až na pristátie... sakrišmatiáš.

TRACKLOG:http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/5.8.2013/10:39

Piaty deň začína ako všetky ostanie, slabý sever. Dnes opäť dlhý task, ale dostupy okolo 1900mnm. Letíme najprv smerom na Bassano, hneď po štartovej kružnici klesám hodne nízko, ale dvíham sa a potom už je to jízda, zase útočím zo zadných rád. Po otočke a bode smerom na Gemonu predbieham Chromčáka aj Cayenistov, valím prvý do rovín, po ceste pritáčam krásne silný stupák a valím na daľší. Vyberám si zlä cestu, myslim, že ponad roviny to s poriadnou výškou zvládnem skratkou aj sám, ale mýlim sa, v 1000 sa otáčam ku kopcu kde kvalitnými 4ms sypem pekne k zemi :( nuž, nabudúce budem múdrejší. 

TRACKLOG: http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/6.8.2013/10:15

takmer dvojkilo Antholz

  Plán je jasný: po ceste na Majstrovstvá Talianska zbehneme s Kosťou, Standou a Mirekom potrénovať na Antholz. Počko bude ako víno, preto vyrážam už deň pred. Na stopa z Kremnice s dvoma batohmi s kombinovanou váhou 45kg. :) Osem hodín ráno a ja už mastím na svoj flek na R1tke pri ZV. Vyzerá to sľubne ale vykryštalizovalo sa to úplne inak. Do Prahy idem namiesto cez Brno obkľukou cez Olomouc, spoznávajúc nové kraje meškám rovné štyri hodiny a celou dušou ďakujem mojim spolucestujúcim že ma počkali. Nakoniec prvý deň namiesto lietania v dolomitoch sa pri vetre rovnému orkánu motáme a po zemi obzerajúc tie kamenné hrady zbudované čímsi obrovským a mocným. Je to pohľad ktorý ma dostáva do kolien.

  Celý deň sa teda kocháme a diskutujeme, čo a ako zajtra. Nejaký borci odpália z Col Rodelly okolo obeda ale potom sa rozfúka sviežich 10ms a tak to balíme a cestujeme do Stredného Antholzu.

  Večer sme pod kopcom prvý a tak si robíme pohodlie, pozeráme filmák v miestom hoteli, "Pri kope dreva"

    Po chvíli sledovania filmu ma to nebaví a

otváram v mysli VEĽKÚ KNIHU-som totiž rozhodnutý na druhý deň viať podľa nej! :D Ráno sa budíme medzi kopou najmä českých borcov ktorý už skoro ráno šľapú až sa im od topánok práši. My však máme čas lebo batôžky máme už hore. Pohodlne si to za neustálej debaty vyšľapeme ako keby to nebolo ani 800 výškových metrov.

  Na kopci sa utvrdzujem....Dnes to musí byť ako KNIHY VEĽKEJ, BA AŽ NAJVAČŠEJ!!! Tak si nakreslím 200km fai a ešte hodinu prdíme do hliny na štarte lebo fúka dole kopcom 2-3m/s. Ja som ako na ihlác, som tu síce druhý krát ale musí to tu k sakru chodiť... Kurt Eder tiež sedí na prdeli, tak sa kontrolujem nakoniec však štartujem hned druhý po tom čo David Rybar skúša zhora, hádžem sa do toho. Sakra pred štartom o 11tej (čo je už dosť neskoro) je trojkové bidlo, keďže mám náskok dotáčam čo ide a naťahujem si to dopredu aby mi to pekne vidalo na večerný doklz. Potom dolietam do stupáku kde už všetci naskákali a valíme, od rána plné kotle. Pri jazierku nastáva kríza lebo zabúdam že viať ako z veľkej knihy treba, nie vyhnívať tak sa radšej chytám pomerne nízko spolu s mirkom a dotáčame bezpečnú výšku.

  Po prvý otočák je to krasota, prelietavam silné stúpania na plnom speede, na otočáku trošku zabúdam natiahnuť a valím naspäť. Začínajú sa robiť krásne buchtičky ako z rozprávky. Za štartom dotáčam krásnu výšku 3600+ a preskakujem spod mráčku spolu s nejakou sigmou8. Čoskoro jej ulietam keďže menej ako 2+ neberiem valím na druhý otočák. Dobieha ma Mentor 3 ktorý to má nauzlíkované istotne (už som s pár normálnymi mentormi3 letel a žiaden neletel na plnom speede o 3-4km tuhšie ako ja prevážený na aspene)

ale až tak strašné to nieje, aspoň mi to krásne ukazuje. Spolu ideme až po moj druhý ot.b kým on preskakuje ponad Vipiteno ja otáčam a poctivo nakupujem výšku pred najťažším preskokom na hokejku.

   

    Krásne hrady menom Dolomiti sú tak ďaleko, dovejem tam tentoraz alebo nie? Na hokejke sa stretáme 4 padáky: ja, IP6, Delta2, a nejaký Merkur alebo Venus. Ťažko lovíme prvý stupák, mne ho ukazujú krkavce, hoci prilietam neskôr a nižšie ako IP6 moje éro točí v úzkom stúpaní predsa len lepšie a tak sa ocitám v rovnakej výške ako on, Delta pod nami a venusomerkur kdesi na zemi. Pokračujeme ďaľej a ja sa postupne dostávam najvyššie zo všetkých. Z hokejky odlietam v 2500+ ako prvý a ostatný prohnívaj dole. Pritáčam si v závetrí a venusomerkur šúpe o čosi nižšie za mnou, mám čas a tak sa ukľudnujem a krotím svoje tempo. Dôležité je sa dostať na skaly vo výške väčšej ako ony začínajú, najlepšie tak v polovici.

   Skoro sedím na prdeli tesne pred skalami, SAAAAKRRAAA to nemôže byť pravda, točím preto tak rozbitý stupák idúci po kese posledného rebra až som odmenený a môžem konečne na tie KRÁSNE SKALY. Prilietam na ne vo výške 2600+ a kým doletím na koniec mám rovným letom s jednou otočkou 3450+ paráda mastím to natiahnuť dopredu popod mraky čo to dá. Krásne sa predomnou vyníma Marmolada a nalavo TRI CIME

  Otáčam to hodne vpredu a popod mraky mastím naspäť, nalepím to na skaly kochajúc sa skoro neskutočnou krásou a čistým vzduchom si pritáčam poriadnu výšku, hodín je dosť treba sa pridvihnúť aby to bolo podľa VEĽKEJ KNIHY. Na konci hrebeňa ma pojíma do krásny 3900+ až do mraku, po ceste pritáčam slabé stúpanie pri čom mi zamŕza foťák a vydávam sa na večerný doklz, času mám ešte zo hodinu a výšky vyše práva. Dole vidím sa mrcasiť Mentora. Je nízko ale pri ich pravidlách že zatvorí faiko keď ti chýba 20% viem že to už doletí. Slovenské pravidlá sú však tvrdšie (a tak to má byť, nelietame predsa na náhodu ale s úmyslom) Na opačnej strane doliny oproti štartu nachádzam krásny stupák ktorý poctivo vytáčam čo to dá a letím smerom na štart do závetria. Zatváram trojuholník iba z medzerou 300metrov medzi štartovým a koncovým bodom. Krása. Nádhera. Bodová žatva, ťažko vykúpená. Bolia ma kolená zo speedovania, som hladný ako politici po tendroch, na pravé oko skoro od únavy nevidím, xicht mám spečený jak moriak. UFFFFF. Ale doletel som to aj s pár chybami, určite viem že na nenauzlíkovanom Aspene by som šupol aj 230-240 fai keby štartujem o desiatej...nuž nie je každý deň nedeľa  a taký prelet si treba zaslúžiť!    

tu je pár fotiek:

Pridať popis

TRACKLOG:http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/1.8.2013/09:08