Celý deň sa teda kocháme a diskutujeme, čo a ako zajtra. Nejaký borci odpália z Col Rodelly okolo obeda ale potom sa rozfúka sviežich 10ms a tak to balíme a cestujeme do Stredného Antholzu.
Večer sme pod kopcom prvý a tak si robíme pohodlie, pozeráme filmák v miestom hoteli, "Pri kope dreva"
Po chvíli sledovania filmu ma to nebaví a
otváram v mysli VEĽKÚ KNIHU-som totiž rozhodnutý na druhý deň viať podľa nej! :D Ráno sa budíme medzi kopou najmä českých borcov ktorý už skoro ráno šľapú až sa im od topánok práši. My však máme čas lebo batôžky máme už hore. Pohodlne si to za neustálej debaty vyšľapeme ako keby to nebolo ani 800 výškových metrov.
Na kopci sa utvrdzujem....Dnes to musí byť ako KNIHY VEĽKEJ, BA AŽ NAJVAČŠEJ!!! Tak si nakreslím 200km fai a ešte hodinu prdíme do hliny na štarte lebo fúka dole kopcom 2-3m/s. Ja som ako na ihlác, som tu síce druhý krát ale musí to tu k sakru chodiť... Kurt Eder tiež sedí na prdeli, tak sa kontrolujem nakoniec však štartujem hned druhý po tom čo David Rybar skúša zhora, hádžem sa do toho. Sakra pred štartom o 11tej (čo je už dosť neskoro) je trojkové bidlo, keďže mám náskok dotáčam čo ide a naťahujem si to dopredu aby mi to pekne vidalo na večerný doklz. Potom dolietam do stupáku kde už všetci naskákali a valíme, od rána plné kotle. Pri jazierku nastáva kríza lebo zabúdam že viať ako z veľkej knihy treba, nie vyhnívať tak sa radšej chytám pomerne nízko spolu s mirkom a dotáčame bezpečnú výšku.
Po prvý otočák je to krasota, prelietavam silné stúpania na plnom speede, na otočáku trošku zabúdam natiahnuť a valím naspäť. Začínajú sa robiť krásne buchtičky ako z rozprávky. Za štartom dotáčam krásnu výšku 3600+ a preskakujem spod mráčku spolu s nejakou sigmou8. Čoskoro jej ulietam keďže menej ako 2+ neberiem valím na druhý otočák. Dobieha ma Mentor 3 ktorý to má nauzlíkované istotne (už som s pár normálnymi mentormi3 letel a žiaden neletel na plnom speede o 3-4km tuhšie ako ja prevážený na aspene)
ale až tak strašné to nieje, aspoň mi to krásne ukazuje. Spolu ideme až po moj druhý ot.b kým on preskakuje ponad Vipiteno ja otáčam a poctivo nakupujem výšku pred najťažším preskokom na hokejku.
Krásne hrady menom Dolomiti sú tak ďaleko, dovejem tam tentoraz alebo nie? Na hokejke sa stretáme 4 padáky: ja, IP6, Delta2, a nejaký Merkur alebo Venus. Ťažko lovíme prvý stupák, mne ho ukazujú krkavce, hoci prilietam neskôr a nižšie ako IP6 moje éro točí v úzkom stúpaní predsa len lepšie a tak sa ocitám v rovnakej výške ako on, Delta pod nami a venusomerkur kdesi na zemi. Pokračujeme ďaľej a ja sa postupne dostávam najvyššie zo všetkých. Z hokejky odlietam v 2500+ ako prvý a ostatný prohnívaj dole. Pritáčam si v závetrí a venusomerkur šúpe o čosi nižšie za mnou, mám čas a tak sa ukľudnujem a krotím svoje tempo. Dôležité je sa dostať na skaly vo výške väčšej ako ony začínajú, najlepšie tak v polovici.
Skoro sedím na prdeli tesne pred skalami, SAAAAKRRAAA to nemôže byť pravda, točím preto tak rozbitý stupák idúci po kese posledného rebra až som odmenený a môžem konečne na tie KRÁSNE SKALY. Prilietam na ne vo výške 2600+ a kým doletím na koniec mám rovným letom s jednou otočkou 3450+ paráda mastím to natiahnuť dopredu popod mraky čo to dá. Krásne sa predomnou vyníma Marmolada a nalavo TRI CIME
Otáčam to hodne vpredu a popod mraky mastím naspäť, nalepím to na skaly kochajúc sa skoro neskutočnou krásou a čistým vzduchom si pritáčam poriadnu výšku, hodín je dosť treba sa pridvihnúť aby to bolo podľa VEĽKEJ KNIHY. Na konci hrebeňa ma pojíma do krásny 3900+ až do mraku, po ceste pritáčam slabé stúpanie pri čom mi zamŕza foťák a vydávam sa na večerný doklz, času mám ešte zo hodinu a výšky vyše práva. Dole vidím sa mrcasiť Mentora. Je nízko ale pri ich pravidlách že zatvorí faiko keď ti chýba 20% viem že to už doletí. Slovenské pravidlá sú však tvrdšie (a tak to má byť, nelietame predsa na náhodu ale s úmyslom) Na opačnej strane doliny oproti štartu nachádzam krásny stupák ktorý poctivo vytáčam čo to dá a letím smerom na štart do závetria. Zatváram trojuholník iba z medzerou 300metrov medzi štartovým a koncovým bodom. Krása. Nádhera. Bodová žatva, ťažko vykúpená. Bolia ma kolená zo speedovania, som hladný ako politici po tendroch, na pravé oko skoro od únavy nevidím, xicht mám spečený jak moriak. UFFFFF. Ale doletel som to aj s pár chybami, určite viem že na nenauzlíkovanom Aspene by som šupol aj 230-240 fai keby štartujem o desiatej...nuž nie je každý deň nedeľa a taký prelet si treba zaslúžiť!
tu je pár fotiek:
 |
| Pridať popis |
 |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára