Pri Medune už videť chlapákov na kapesníkoch popri skalách sa mrcasiacich. Po príchode do kempu zisťujeme že sa tu nejaká česká škola a tak ešte večer mastíme na kopec. Horúco je tu ako v pekle.
Večer štartujeme a krásne to nosí, po prvom stupáku letíme s kosťou pre porovnanie ja na aspene a on na enze do rovín. Výsledok jasný :D sedím dole na pristávačke ale aj celkom rád lebo mi bolo tak horúco ako nikdy. Večer sa registrujeme a rozkladáme saky paky pod holým nebom na pristávačke.
Fotím si vychádzajúcu Zorničku.
Ráno je krásne a tak bežím na hradík čo je tu, ranná rozcvička je dôležitá. Z toho rímskeho castella vidím dole našu káru a borcov koštu a standu ešte vychrapovať. Pohľad na tú neskutočnú rovinu smerom na juh ma dostáva. Diaľka ukrutánska a aj to len tušená. Obzor sa rozplýva v opare, typickom pre túto časť, tzv "prádelna"
Vývozom mastíme na štart cestou typicky talianskou. Je úzka ako komár pod kolenom, všade nastavané domy do cesty, zákruty tak ostré že sa tam mini-autobus nevojde a pred každou radšej trúbi. Samozrejmosťou je horúčava, pečie mi na šišku a kvalitne. Nepomáha ani zlievať si hlavu a hlavne vlasy vodou.
Task comitte vypisuje navigačný task o dĺžke 53km. Otočňákov ako dreva v lese. Tak to sypem do gps dúfajúc že sa nikde nepomýlim. Prvý otočák je smerom na Gemonu a tak mastím asi ako tretí ho dávam /Z 95tich pilotov/ ale sakra nízko a tak sa nechám zanášať v nuličke na pekný kopec vzadu, strácam síce dosť ale bojujem zatiaľ čo mnohý pristávajú. Po troške čakania sa to nad dedinkou urve a krásne stúpam.
Krásny večer strávime pri vode, teplej samozrejme, po kúpaní varíme amore mio s cestovinami penne, do toho mrskneme starý známy syrokrém a je z toho cháles mocne výborný, taký troška trampský.
Ráno sa budím zase prvý a po povinnej rozcvičke zisťujem že cez noc vytiekol z dolomitov studený vzduch.
Fúka dole kopcom ale to nevadí. Na štarte sa podľa predpovede dozvedám že to bude dnes chodiť o dosť kvalitnejšie ako včera, hlavne vyššie. Dostupy okolo dvoch tisícov sú lákavé.
Borci z task comitee volia task dlhý čajsi 80 kilometrov s otočákom smerom na Bassano a úplne na konci mapy :D Chcú využiť to že dnes na vojenskom letisku Aviano majú fraj.
Pomerne jednoduchá trať. Som rád že sa kus poriadny preletíme, niečo aj uvidím. Po štarte sa ryniem spolu s borcami ku štartovej kružnici v rovinách. Ešte je skoro a tak to samozrejme nefunguje, tak sa mrcasíme popri zemi. Po otvorení štartu, mám sotva 600nadmorských čo je tu v podstate na zemi. Nachádzam však polmeter ktorým sa zachraňujem a postupne sa pridvihnem v silnejšom stúpaní o kúsok ďalej až do 1200. Super, mnohý tu prohnili až na zem, najmä borci z kat. Sport. I keď za cenu straty nejakého toho času som rád že nemám skoro nulu za menej ako minimal distance. Vyrážam šťastný na trať a odhodlaný zopakovať včerajšok, doviať to až do konca. Postupne sa dostávam dopredšie, Sportovcov som dajakých aj previal a letím spolu s Kosťom až na otočňák. Po ceste si fotím ako člen PARAGLIDINGOVO-ŠPIÓNSKEHO národa vojenské letisko. (mrzí ma to že hoši z blavy sú ešte furt v iráne)
Na otočáku som nízko, väčšina mi uteká a kopce sa plytkie, nejako to presváhnem popri zemi až na posledné kopce pred preskokom ponad krásnu priehradu. Tu sa oddelujem od skupinky, pretože si myslím že bude lepšie nakúpiť tu a na ďalší kopec doletieť zo západnej strany a vysoko...Nuž popravde fučí tu ako sviňa, bordel je tu takisto ale nevadí, padáku verím na 120% a tak mi nerobí problém sa zodvihnúť do 1600.
Skáčem ďalej a vidím že som mal pravdu, borci sa zvedaj v pomerne slabom stupáku ktorý končí v 1600 zatiaľ čo ja mám bidlo do dvoch litrov. Borcov doháňam a pritáčam v rovinách iba zo tri krát zatiaľ čo mi to oni ukázali hlboko podomnou. Na predposledom otočňáku dobieham aj Core 2 od swingu ktorý je v rovnakej výške ako ja. Cestou na posledný otočák sa stretáme asi 6ti v poslednom bidle kde sa snažíme dotočiť nejakú rezervu, vylietam z toho prvý na plnom speede ulietam borcom na posledný otočák, Najbližšie za mnou sa pustil peak2 a nakoniec mi nakladá tak minútu do cieľa. Nechápem ale letí mu to popri svahu o dosť rýchlejšie, ostatný končia za mnou. I keď hardCORE ma toľko bodov čo ja.
Ďalší deň, tretí pretekový začína podobne, ráno slabý sever, chladno. Dnes mám Renčin a Aaronov lunch packet, za čo im ďakujem, lebo moja studnica je bezodná a hladný som neustále. Počasie vyzerá tutovo, slabé J smery a dostupy 2500mnm. Task comitee rozhoduje pre 107km trať cez plno ani neviem koľko otočňákov.
Piaty deň začína ako všetky ostanie, slabý sever. Dnes opäť dlhý task, ale dostupy okolo 1900mnm. Letíme najprv smerom na Bassano, hneď po štartovej kružnici klesám hodne nízko, ale dvíham sa a potom už je to jízda, zase útočím zo zadných rád. Po otočke a bode smerom na Gemonu predbieham Chromčáka aj Cayenistov, valím prvý do rovín, po ceste pritáčam krásne silný stupák a valím na daľší. Vyberám si zlä cestu, myslim, že ponad roviny to s poriadnou výškou zvládnem skratkou aj sám, ale mýlim sa, v 1000 sa otáčam ku kopcu kde kvalitnými 4ms sypem pekne k zemi :( nuž, nabudúce budem múdrejší.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára