Po májovom monzúne, kedy som letel ledva raz, prichádza skúškové. Skúškové má jednu výhodu-občas sa nájde čas aj na lietanie. Deviateho júna sa mi ozve Kosťa s predpoveďou počasia. Také reči sa vedú že by to mohlo byť aj počko roka. Po troške dohadovania sa nájde miesto u Čechov z okolia Olomouca. Takže prvý xc trip do Álp začína stopovaním do Brna, kde sa večer mám stretnúť s Jirkou a Jirkou. O ôsmej večer už frčíme krásnym superbéčkom s jasným cieľom: Antholz. Tento terén preslávil Kurt Eder ktorý tu každý rok šúpe 250km+ fai trojuholníky.
Cesta bola strastiplná, teda aspoň pre šoférov. Ja som si to klasicky všetko odchrápal. Ráno okolo tretej zisťujeme že sme tu správne, áut a ľudí spiacich kade-tade okolo ceste je tu aspoň 50.
Takže šup do spacáku dospať stratené. O tri hodiny vstávame plný elánu :/ a odhodlania vyšľapať 800metrové prevýšenie. Darmo kto chce lietať muší šľapať. Svojich nechávam dospávať a pritmolím sa k českej partičke okolo Kosťu. Ten je chudák rozbitý po dne predtým keď uletel 110fai v čechách a celej noci za volantom, keby toho málo má ešte aj diétu takže jeho výšľap stojí za prd :) Bratia češi si s ním vymieňajú batoh za ten najľahší, tiež by som si vymenil lebo môj má 35kíl :) a pokračujeme. Po dvoch hodinách pohodového kroku dosiahneme štart. Tam to už začína vrieť. Desať hodín je najvyšší čas letieť. Prvý odlieta akýsi GIN boom9 a čoskoro mizne z dohľadu, síce z mizernou výškou. Nastáva zhon a masová panika, štartujem asi dvadsiaty spolu s pištovcami, kosťom a ostatnými čechmi.
štartová nervozita
Rozhodnutý som letieť 200fai s prvou tlupou ale iba kúsok. Nevyzerá to však tutovo, ešte stále nie sú mraky. Pomaličky to odsýpa, po ceste na prvý otočňák to však prišlo, gps nasurovo zdochlo! Bodaj ťa parom bral!! No nevadí po troch minútach som to rozchodil a letím daľej...problém je že mapa aj otočáky sa nenahrali.... nevadí poletím spamäti :D Je to krasota, plný kotel valím furt. Na konci hrebienka to otáčam a valím rovným s plným kotlom na naspäť. Všetci naháňači bodov to naťahujú a tak letím sám iba kde tu postretávam oneskorených pohodových lietačov.
cesta z prvého otočňáku
štart po ceste z 1 ob
Rýchlo to odsýpa a tak sa snažím preskočiť na hrebeň speikbodenu, je tu trošku údolka a tak oceňujem rozhodnutie vziať si 10litrov balastu. v bezoblačnej termike a bez možnosti prosváhnout hrebeň sa pomaličky prepracuvávam na druhý otočnák. začínajú sa tvoriť kde tu malé chmárky. Po nakúpení troch tisícov sa vraciam naspäť pričom spoznávam kosťu a vyparinov letiacich mi oproti. dobieham niviuk arktik3 a smažíme spolu na plnom speede. Mal som asi lepšiu stopu a aj balast robí svoje a nechávam ho po prvom preskoku za sebou. potom prichádza chyba, bez mapy som skákal na druhú stranu doliny v zlej oblasti, nevadí, dvíham sa v slabom stupáku zanášaného aspoň 8metrovou údolkou, Vytáčam dva a pol tisíc a prichádza daľšie zlé rozhodnutie, letím bokom k vetru na nesprávne skaly!! A tak ma to za chvíľu položí. nuž čo 160km uletených na prvý krát čo som v alpách. Po pristátí zisťujem že som v peknej prdeli. sedím v dedinke na kopci z kade vedie cesta 25km dookola kade žiaden autobus ani auto nešlo...čo teraz? Mobil vybitý a vysielačku nemám, tak sa Ďuro vynájdi! Zbehnem na krásne nepokosenú lúku komusi vo dvore chytro rozbalím krídlo a odpálim to v 3ms do chrbta do doliny kde nevidím či sa dá pristáť, našťastie sa dalo. pristávam a ledva dobalím krídlo už ma bere talian ktorý bol lyžovať!!!! 13.6!!! fajn deň! tracklogy:http://www.xcontest.org/world/cs/prelety/detail:durifuk/13.6.2013/08:31 http://www.xcontest.org/world/cs/prelety/detail:durifuk/13.6.2013/09:41
vzadu je speikboden
na tieto som veru mal letieť
pristátie :/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára