Trošku sa to začína rozlievať, ksakru v tieni je za 5 minút celá cesta na Donky aj smerom na Vysokú. Mením plán a sypem na plnom kotli na Donky, prichádzam tesne do tieňa, takže by ešte niečo fungovať malo, aspoň dúfam. Pod Zvolenom v peknom závetrí nachádzam bidlo dňa, stúpam rýchlosťou 3ms, paráda trošku poodletím po vetre a nájdem 5ms+ to už je šupa, rýchlo dotáčam 2100 a pádim zo stupáku preč, mrak ma trošku nasáva ale rezervy mám dosť, takže sa nemusím báť že by som porušil svoje zásady.
Po preskoku pod Prašivú som nútený vyčkávať lebo akosi to tu ešte nefunguje. Po pol hodine mám nakúpené do dvoch kilometrov a môžem mastiť po hrebeni. Nosí to krásne, drží aj svah lebo fúka celkom svižne.Na Chopku prelietam tak tridsať metrov ponad kurzíkov čo sú tu, súdiac podľa skajáckych krídel, s Mensákom a pozdravujem ich.
Na Ďumbieri otočka, fintičkujem popred turistov ktorý ticho závidia a ja im môžem podať ruku. Letím čo najrýchlešie preč, dupem plný a začínam cítiť protivietor.
Cestou naspäť si kurzíkov fotím už s väčšej výšky. Výhľady sú zase neskutočné. Ako prilietam na Dereše asi dvadsať metríkov pod vrcholom, prichádza prífuk a ja púšťam speed, stúpam rovným letom pomerne blízko popri kopci a všímam si ďalších vyjavených turistov ktorým som sa zjavil pred očami /šľapú po južnej strane hrebeňa/. Pozdravujem aj týchto nešťastných pozemšťanov kývaním a revom ako z pekiel /vždy mám taký hlas keď letím, neviem prečo :D / valím si to ďalej. Na rebre pred Magurkou to vylietam popod pár pekných mráčikov smerom na SZ. Drží to krásne, dokonca nakupujem výšku aj na plnom speede, len tá dopredná rýchlosť ma straší, no ukľudnujem sa tým že pri takýchto podmienkach tých 10-15km proti vetru uletím. Dal som to raz aj na jar http://www.xcontest.org/world/cs/prelety/detail:durifuk/1.5.2013/10:15 /ale keďže sa bratia jedni nemenovaní postarali o to aby sme z Baranova nemohli lietať tak to mám zrušené, takže opäť ďakujem, skončíte v pekle! :D / pod posledným mráčkom hladám stúpanie na dobratie výšky ale nejako to neviem nájsť a tak sa nechám zafúknuť naspať, nikde však nič použiteľné a tak po chvíli pristávam na baletku v údolke silnej tak 8-10m na streche akéhosi kravína.
Nuž tak mi treba, chcel som stoj čo stoj letieť fai aj keď fučalo a dal sa zavrieť nejaký podradný plochý 80km. Keďže ja takéto trate nelietam tak mám z toho 80 voľný. Nevadí mi to, idem sa vykúpať do čistej bystriny ktorá má tak 10 stupňov. Všímam si ako dookola mláti smrekmi... ufff ešte štastie že som to posadil tak ako som to posadil. Oberať sa z tridsať metrových smrekoch kdesi pánubohu za chrbtom nepatrí medzi moje záujmové činnosti...možno by aj ale akosi mi na to nevychádza čas. Kým vyleziem z potoka mám nohy necitlivé ale je mi krásne. Pribehnem na cestu.. a čuduj sa svete, hneď ide auto a berie ma! Stopom stretávam nejakých nemčúrov ktorý sa vracajú tiež stopom kdesi z východu, a potom turka v kamióne ktorý nevie ani mäkké F, ani anglicky, nemecky či rusky. Ako to títo ľudia dokážu, ísť do cudzích krajov a nevedieť sa opýtať ani koľko je hodín... čistý rokenroll. Ako podriemkavam počúvam ako asi nadáva na tých rped nami čo sa vlečú hore Donovalmi... :D tá turečtina je ale vtipný jazyk, hádam ešte viac ako maďarčina. Super deň za mnou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára