Sme tu o pol hodinku neskôr ako som plánoval, no nevadí, snáď to doženieme. Na štarte sa veľmi rýchlo chystáme a skáčeme do toho.
Mne naskakuje cesta na Prašivú a tak nedotáčam a mastím polkou popod peknú radu. Za nedlho mám opäť nakúpené výšky na známom mieste a po cikpauze mastím na hrebeň. Pred Latiborskou vidím akýchsi kaderníkov v teréne. Čučoriedky tuším dozrievajú v auguste ale aj tak tam čosi poriadne češú. Ušŕkňam sa a keďže ma nevidia spúšťam na nich rev. Trošku sa zháčia ale keď vidia že mierim inde, venujú sa svojmu čudnému remeslu ďalej. Celý čas jastrím po oblohe sťa letecké eso Pokryškin, či ma dobieha Cypo alebo nie.
Rozmýšľam či letieť severnou alebo južnou stranou, rozhodujem sa pre sever ako teraz večer vidím, dobre som urobil. Cypo to šupne za latiborskou tam a zdržuje ho to. Ponad Chopok presypem na plnom, nikde nijakého padáčkara nevidím. Divné ani Tufoza tu niet a to už čo je?!
Otáčam rebierko za Ďumbierom a už stereotypne všetkých pozemšťanov zdravím symbolickým kývaním. Začínam cítiť protivietor a tak po závetriach za jednotlivými rebrami, klesám. Okolo skál letím dobrú stovku metrov pod vrcholom a prvý raz vidím z padáku kamzíky. Sypú sa dole kopcom ako nič.
Začínam stresovať lebo výška 2150 je kritická, stačí chvíľa a som pod úrovňou kopcov, na holých častiach pristávať je zbytočne vysoko a dole sú len plytké lesy. Pristávačiek je tu toľko, že na prstoch jednej ruky by som porátal všetky na severnej strane a to nehovorím o južnej :D. Ale ak si natočím viac ako 2150mnm a trafím ďalší stupák ktorý ma z radosťou potiahne cez predpísanú výšku je celý let v prdeli (kompetetných by som raz zobral na tandema po NT alebo Fatrách že by pustili také malé hnedé, možno aj väčšie, do tých vyžehlených gaťov). Ohľadom výšok na SVK sme sa napolemizovali dosť, ale pravda je taká že by to malo byť všade rovnaké. Keď sa u nás lieta 2450+70metrov tolerancie chyby GPS (:D) tak sa tak bude lietať všade, nie aby ktosi napísal... hmm som to mal "povolené". Ak chceš lietať ako rádioamatér, po TMA, CTR, nech sa páči. Lietaj si aj v tropopauze, ale v SÚŤAŽI to NEMÁ ČO ROBIŤ!!
Za Derešmi ma dobieha Cypo, ja som zasratý v kotlíku zo sto metrov pod hrebeňom a tak točím aj sračky aby som sa vydvíhal. Po ceste ma obiehajú kadejaké lamináty a iba ja s blaníkom nedelfínujeme ale musíme vytáčať.Ponad Magurku skáčem peknou radou mrakov smerom na Salatín, tesne pred ním sa však rozhodujem dobrať nejakú výšku na Malotatranskej Tlstej. Dobre robím lebo na Salatíne pekne pridrbáva SZ, ledva preletím cez závetrie v klesaní chvíľočku aj štvormetrovom. Na moje štastie Salatín dáva ako víno, dvíham sa iba do 2050mnm a vylietam cez ešte silnejšie stúpanie. Pojíma to do 2200 na plnom kotli a sklopenými ušami mláti so mnou jak s handrou v práčke. Do riti aj s kapustnými hlavami!
Začínam stresovať lebo výška 2150 je kritická, stačí chvíľa a som pod úrovňou kopcov, na holých častiach pristávať je zbytočne vysoko a dole sú len plytké lesy. Pristávačiek je tu toľko, že na prstoch jednej ruky by som porátal všetky na severnej strane a to nehovorím o južnej :D. Ale ak si natočím viac ako 2150mnm a trafím ďalší stupák ktorý ma z radosťou potiahne cez predpísanú výšku je celý let v prdeli (kompetetných by som raz zobral na tandema po NT alebo Fatrách že by pustili také malé hnedé, možno aj väčšie, do tých vyžehlených gaťov). Ohľadom výšok na SVK sme sa napolemizovali dosť, ale pravda je taká že by to malo byť všade rovnaké. Keď sa u nás lieta 2450+70metrov tolerancie chyby GPS (:D) tak sa tak bude lietať všade, nie aby ktosi napísal... hmm som to mal "povolené". Ak chceš lietať ako rádioamatér, po TMA, CTR, nech sa páči. Lietaj si aj v tropopauze, ale v SÚŤAŽI to NEMÁ ČO ROBIŤ!!
Za Derešmi ma dobieha Cypo, ja som zasratý v kotlíku zo sto metrov pod hrebeňom a tak točím aj sračky aby som sa vydvíhal. Po ceste ma obiehajú kadejaké lamináty a iba ja s blaníkom nedelfínujeme ale musíme vytáčať.Ponad Magurku skáčem peknou radou mrakov smerom na Salatín, tesne pred ním sa však rozhodujem dobrať nejakú výšku na Malotatranskej Tlstej. Dobre robím lebo na Salatíne pekne pridrbáva SZ, ledva preletím cez závetrie v klesaní chvíľočku aj štvormetrovom. Na moje štastie Salatín dáva ako víno, dvíham sa iba do 2050mnm a vylietam cez ešte silnejšie stúpanie. Pojíma to do 2200 na plnom kotli a sklopenými ušami mláti so mnou jak s handrou v práčke. Do riti aj s kapustnými hlavami!
Hneď nato ma samozrejme zráža k zemi ako živnostníka odvody a dane. Fučí ako sviňa, na plnom letím ledva cez tridsať kilometrov za hodinu. Ledva dolietam na vyhliadnutú, nasvietenú a nafukovanú stranu, už to lúpem hore ani med. Zase iba do 2150mnm čo sú ledva 2/3 výšky základní, podľa rannej predpovede. Aaaach toľko premrhaných možností :( Po rebre si naletím najsilnejší stupák a dotáčam len dvojku lebo mi naskakuje cesta na Choč. Plný kotel a valím.
Na kopčeku Čabrať sa to utrhlo celé a tak točím len pár otočiek, valím stále na Oravu. Slintám nad mráčkom čo sa spravil nad Valaskou Dubovou ale nie som si istý či ma podrží. Letím smerom podeň, kým nemám iba 13stoviek nadmorských a potom kašlem naň a radšej za stratu pár minút to opieram o západné rebrá Choča. Čosi pritáčam a pokračujem. Do rovín mieri môj tátoš, myslím že už by to mohlo fungovať, mraky sú pekné aj tam. Vidím kohosi na padáku. Myslím že je to Jaríča..nie som si istý lebo už vidím od únavy dvojmo. Teraz ma napadá či to nebol Bombardér Kaučo, štíhli padák to bol dosť...nakoniec je to ktosi neznámy. Čo však čert nechcel, fučí tu akosi moc a myslím že mi to nevydá na otočák, Kubínka je sakra ďaleko proti vetru cez iba veľmi jemne zvlnenú Oravu. Je tu krásne toť pravda ale vyhniť tu nechcem. Otáčam sa teda na posledné rameno po vetre a vzývam všetkých bohov, najma Ailosa že by mi nejaké bidielko ukázal. Trt makový, Ďuro, si nenažraný a nič ti nedám, rečie ten boh vetrov a ja hnijem ako hruška. Prispievam tými svojimi "vetrami" :D ale akosi slabé sú, darmo, nevyjedám ambróziu. :D
Ja sa však nevzdávam a stále dúfam že sa pridvihnem, moje šance rapídne klesajú ako sám klesák k zemi. Nieeeee, to nemôže byť pravda! Musím, musím a ešte raz MUSÍM sa tu niekde zodvihnúť!!!! Nad lesíkom smrekovým, pípne vário slabučko. Razom ožívam, prihováram sa plachietke nežne, ako dievčaťu :D "toto nesmieme stratiť!" Ach keby ja ľahší bou, možno by to aj lepšie stúpalo! Bojujem dvesto metrov nad zemou. Pomaličky sa polmeter na ledva polotočke snažím dostrediť...Výraz na mojej tvári by sa isto nedal popísať. Kričím, ziapem od radosti, ale viem že to stále nemám vyhraté, hodín veľa a na štart ďaleko.Ale dačo predsa len nastúpavam a preskakujem na kopček vedľa Choča a načúvam hudbe dvojmetrového stúpania. Kríza zažehnaná, môžem cikpauzovať a dopĺňať do miešačky, už ma od hladu krčí. Našťastie som proti tomuto večnému môjmu problému patrične vyzbrojený. Mamči patrí polovica kilometrov za tie chlebíky! :)
Výhľad na severné skalné steny toho gruňumi berú dych, hneď to zvečňujem. Ešte si čosi pritáčam v štvorkovom bidle ktoré ledva stačím ustrediť a rýchlo, rýchlo musím vylietať už v 2100, uff ako som len dobre spravil!!! Nalietam totiž sedmičkový super bomba výťah a ledva dupem plný kotlík a sťahujem uši aby som nepredrbal výšku. Už len málo chýbalo aby som pominul :D. Má iba sto metrov šírku ale aj tak stačí aby ma potiahlo do 2300+ a to už je strašne veľké čislo! Bodaj vás porantalo kapustné hlavy a rovno na Škaredú Stredu keď máte mena! Nevyberiem si, lietať podľa pravidiel starších ako ja sám stojí nervy. Buď si na zemi kde to nefunguje, alebo musíš opúšťať stúpanie v tom najsilnejšom a vlietať to samozrejme najsilnejšieho klesáku. To je radosti!
Rozhodujem sa vracať po východnej strane doliny na Donky. Pritáčam poctivo slabnúci stupák nad Bielym Potokom do 2350, vidiac že mi bude každý meter dobrý kĺĺĺĺĺžem s vetrom v chrbte podľa GPS aj jedna ku pätnástim.
Rozhodujem sa vracať po východnej strane doliny na Donky. Pritáčam poctivo slabnúci stupák nad Bielym Potokom do 2350, vidiac že mi bude každý meter dobrý kĺĺĺĺĺžem s vetrom v chrbte podľa GPS aj jedna ku pätnástim.
Dúfam že ma ešte čosi podrží a doletím na prvé lúky kdesi na V strane Novej Holi. Ani to sa však mi však nepraje, nedoletím to. Keď vidím vzdialenosť na štart 1km aj dáke drobné, rozhodujem sa pristáť už aj tak na dosť vyhrotenej záložnej pristávacej ploche :D Už nemám na výber a tak pristávam, pomerne mäkko, padák padá na prvé stromy a tak ho sťahujem z dažďa pod okap. Padá totiž dole do strminy kdesi na pníky a bodliačie. Je tu toho plno a len čo mi dobije srdce ako opreteky, môžem pol hodinu vymotávať. Ale bol som rozhodnutý to dnes doviať za každú cenu.
S radosťou na srdci stopujem, po chvíli prichádza Cypo v aute ktoré stopol za RK. Ja vidím dvojmo a na pravé oko mám radšej zavreté, mám ho totiž kvalitne vyfúkané zo speedovania. Dnes je to CARPE DIEM!
Čo sa týka počasia tak vietor vyšiel aj na flymete aj shmu, mraky tiež a aj výška základní, jediné čo im nevyšlo boli zrážky, teda nejaké boli ale tie som mal na svedomí ja. :D
Som neskutočne rád že som to dokázal. BEZ AKÝCHKOĽVEK PODFUCKOV!!! Bez porušenia výšky!!! ( vlastne som skákal po stromoch :D) Nie je to síce 124km ako na víťaznom padáku (?) ale určite viem že takýto let, hoc kratší a iba v mikroklíme Napantu je hodnotnejší. PREČO? LEBO SA TO DÁ AJ S ČISTÝM ŠTÍTOM!
HOWGH!
P.S. keby som letel štýlom QGR /quote George Root/ teda výšky by boli podľa mňa v pohode. :D tak letím taký trojuhas že by sa Kaučov rekord asi neudržal. Mne však stačí že je to čísté.
Si frajer Ďurijo!
OdpovedaťOdstrániť...a tento článok nemá chybu!
Držím palce v IT.
díki kumejko! :)
OdpovedaťOdstrániť