Klasické ráno v Kaukaze, deka. Okolo deviatej sa to začne rozpadávať, nuž nasadáme na vozataj a mažeme do Akhasopeli spolu s bratmi rogalistami, teda celou členskou základňou Gruzínska (2ks!) :)
Keďže sú vysoko imobilný, teda na kopce sa musia s tou opachou voziť, vybavili si prepytujem, vrtuľník :D normálne priletí MI-8 ktorá berie chlapcom na hraniciach proviant a naloží ich, tak reku zveziem sa aj ja...vrtuľníkom bez zlámanej končatiny, to nie je len tak obvyklé... heli&fly.
Zoberú nás na absolútne nevhodné miesto, na základňu na konci doliny, ktorá má tak 10-11km na pristávačku vhodnú tu pre lešenárov, mne je to už tak viac-menej jedno, už som lety mimo dosahu pritávačiek, na ktorých by nič nehrozilo...zvykol.
Lešenársky tím pozostáva zo začiatočníka, čo nikdy netočil termiku a zo starého pioniera, ktorý nemôže utekať, lebo jeho noha je zle zahojená-komplikovano zlomená a má krídlo ktoré v ideálnom kĺže 1:6.
Na pristávačku je to 1800mv a 11km čiže by mu to mohlo aj tesne vydať, ale to by nesmel drapiť žiadnu údolku ani klesák. To nebude sranda. Vysvetľujem teda, že nech sa nedrží doliny ale nacapí sa na svah a presváhne to, reku kukaj na mňa a keď uvidíš že som to dal, leť tak isto... a bim do toho!
Teda, kus ma aj vyplašilo, keď -4ms tlačí ma k zemi. Nalepím sa na svah a už to ide, trošku záveterný ale nič nové. Vystúpam a letím pristáť na "poľanu" čo je štartovačka v 1600mnm z ktorej som už letel a mali sme tam ísť aj dnes, ale cesty sú mokré a autom sa teda nedá, nechcel som nechať rogalistov napospas nevedomosti...
Chytro že zavolám chalošom hore, že na čo si dať pozor a ako letieť aby to nejak zvládli, ale už je neskoro, jednak nemám signál, jednak prvý, Georgij, už letí...a samozrejme nechá sa zlákať falošným bezpečím letu prostriedkom doliny, vidí sa mu že je vysoko...Akonáhle vyklesá do údolky, je v keli. Vidím ako ho tlačí k zemi, reku ajéj, toto bude zlé!
Bachne do omladiny vedľa potoka a je rád že je rád, nedolámal seba iba rogalo. Ale nič sa mu nestalo, hneď volá "Zlomenej nohe" hore do základne že nech to ani nepokúša. Ja ho sledujem zo vzduchu že ho prídem ratovať, ale neni treba, zbalí, príde po neho kamoš a ja môžem letieť na bivak.
Krásnou poobednou termikou plachtím na východ, vidím tam totiž taký kopček s planinkou, kde by šlo aj šiator rozložiť.
http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/5.9.2016/11:14
V nadšení pristávam, nádherný podvečer využijem na fotky...píšem do zápisníčka a teším sa zo samoty. Nevedie sem nijaký chodník, tobôž cesta. Na skale hore nájdem nápisy s hviezdnym dátumom 1952..no prdel.
Signál nemám, tak si užívam nádhernú samotu a clivotu tohto miesta, miesta kde ako keby čas naberal iný rozmer, je vláčny a nepodstatný. Čas na myšlienky, plány a radosť nikým nerušenú.
Hélios mizne za obzorom v krvavočervenom kúpeli, ktorý vytvára vysoká vlhkosť vo vyšších častiach atmosféry.
Všetko stíchlo, žiadne vtáčence neštebocú, svrčky tiež krotia sa. Šumí len vietor, prinášajúci hukot riavy, padajúcej zo štítov po skalných stupňoch do kaňonov, ktoré s vytrvalosťou zapáleného umelca tvarovala milióny rokov.
V príjemnom citovom rozpoložení zaspávam v stane...až sa zobudím o pol tretej...na svetlo a rachot pekelný, dunivý a hrozivý. Keď vyzriem von, skoro ma zrádnik chytí. Ženie sa na mňa búrka a vyzerá ,že nie hocijaká. Zeus mláti v zúrivosti bleskami do končiarov neprerušovane.
Čo teraz? Kempujem sakra blízko vrcholu, mám asi 5 minút kým sa to privalí. Nechať všetko tak a utekať dolu, potme, v 60° svahu bez chodníka,džungľou a skalami? Či ostať vo falošnom bezpečí stanu? Riskovať že ma trafí blesk a spraví zo mňa nízkotučný oškvarok?
Nestihol som sa ani obliecť a obuť a už je to tu...takže zostávam. Schúlený a trasúci sa pred besnením živlov, zdvíha sa aj vetrisko, v nárazoch aj 20ms. Treskot sa blíži a naberá na intenzite, ak sa to ešte vôbec dá, nestíham totiž vnímať medzery medzi jednotlivými šupami a svetlo je takisto neprestajné. Hromy trhajú povetrie aj moje odhodlanie na kusy. Totiž, padať na padáku, v závetrí alebo čosi podobné, proste vždy je možnosť to nejako zvrátiť, správnou reakciou, niekedy zachráni kosti strom...ale tu? Sú len dve možnosti a ja s tým nič neurobím...buď ma trafí alebo nie...keď ma trafí, nemám isto šancu prežiť.Trasie sa zem...a keď to práskne tak 300m odo mňa, odpisujem sa...to bola najhoršia chvíľa, trošku to prestalo, prešlo ponad mňa a rozpeckovalo sa znova až kilometer na východ...šťastie?
Žijem!
Už len vetrisko, silný dážď so snehom...to nie je nič čo by Gotland 1 nezvládol
S prvým šerom zbalím všetko a hajde na zleta dolu.
Celkom sa teším, momentálne najviac-najhorší-najstrašnejší zážitok...vyľondujem v strede dediny, 10m oproti baráku kde býva Georgij. Dospím prebdenú noc.
Ohó a potom príde zmena, tlaková níž v Turecku sa vyplnila, počko sa lepší. Mažem ráno stopom do Akhasupeli, kreslia síce severík ale celkom slušné dostupy, to by mohlo sakra ísť!
Prestopujem až ku pohraničníkom, berie ma chaloš čo u nás slúžil v okupačných vojskách Varšavskej zmluvy, takže pozná české pivá aj pár slov ako "poď sem, kamarád!"
Bol aj na opušťáku v keromsi meste ale nepamätá si meno, vraj hodne kopcov okolo...no to si si moc nepomohol :)
Vyšľapeme len na 400m štart a dumáme že čo...mne teda je jasné ale Antonovi sa to nevidí...že vietor do chrbta...vravím "môj zlatý, ale takto sa ale lieta prevažne v každých veľkých kopcoch!" a fuk do toho....dlho sa mocem kolo štartu, mraky sú tak v 1800, prehobľujem to do vedľajšej väčšej doliny a tam už to ide....bum ani neviem ako a mám 3300, dotáčam spolu s bandou orlov, ktorý vejú zo severu na juh, asi sa už nachovali Prométheovej pečínky a vejú do Afriky na zimu.
Vidím to čo som tu ešte nevidel, naozaj krásne vrcholy zasnežené a skalnaté, vidím do Dagestanu.
Stupáky sú celkom mocnie, chlad tiež´a o klesákoch ani nevravím.. Ale nádhernú pasiem očami...srdce mi piští radosťou!
A tá viditeľnosť.... po 40km dumám že čo ďalej, začína sa dvíhať silný protivietor, nemám šancu doviať do Tianeti, otočím sa teda nazad, s vetrom v chrbte a dostupmi jak sviň, som nazad za chvíľu, dotočím, presváhnem, natiahnem a bim je tam sto kilometrov trojuhas, no ďalší rekord! :D
To sú celé tie ploché, ani nevieš ako sa moceš, moceš a zrazu je z toho návrat, svahovačka.
http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/7.9.2016/08:42
Tu zase fučí z východu a mocno, tak letím nazad ku štartu a čo najbližšie k ceste, na stopa smer Gudauri, Tianeti.
Ako som nízko, ľudia mávajú, trúbia, autobus aj zastaví, všetci hlavy hore...hneď ako pristanem, prídu zo 4 ale slušne ich vypoklonkujem, hneď ma totiž chcú hosťovať, vypiť si spolu a tak...milí ľudia, naozaj, ale pádim za počasím!
Stop je ťažký, búrky ma po ceste kropia, ale dostal som sa do Akhmety a dve minúty pred ďalšou búrkou stihol rozbaliť stan, tentoraz v doline, hromy, vietor, blesky-tresky, dážď, to je mi fuk. Pekne v predsienke si varím, v suchu a teplúčku Gotlandu.
Budíček na svitanie, zbaliť a poďho...kým ma zoberú prví, prešiel som 3km nádhernou cestou popri topoľoch. Odviezli ma cca 8km, mne medzičas ale došla voda a prameň sme minuli...ale šak Tianeti je veľké mesto, hádam dakto pôjde.
No ale chyba lávky, cesta je to štrková, za 2.5h išli 4 autá plné. Bez vody, zdvíha sa aj horúčava. Joj to bude zle....počko vyzerá super ale nemám tu miesto na štart, plytčiny a k tomu zalesnené...naveľa naveľa, po tých 2.5h ide nákladiak, ten ma teda vezme....terigáme sa pekelnou cestou...vytriaslo ma ako osiku. V Tianeti doplním vodu a bežím na stopa pod kopec, rozhodol som sa totiž že do Gudauri doletím z miesta kde som pristál prvú gruzínsku stofku. Na druhý deň ale vialo cca 10ms protivietor, tak som odletel nazad ku hraniciam AZ.
Trepem sa hore potokom, reku aby som mal aspoň vodu....skaly a ostružiny, no nič moc ale lepšie ako bez vody. Na svahu som o 1 poobede...do krásy, nachystám sa bim... najprv trošku rozpačité...ale potom ma šestka nenechá na pochybách, dnes to pôjde!
Vietor v chrbte, dostupy 300m nad kopce, ale aké!
Svahujem ich celkom ľahko, mojím tieňom sa plaší ovčie stádo, tak vyrazia psiská, ale pravda v 2000m sa ľahšie ako beží, točí stupák, bim a už ma neni..paravalašing.
Vidím už Gudauri, čosi ako naše Donky, hlavná cesta, dobré kopce, veľa turistov a barákov...a vtedy ho zočím! Kopec, nad mrakmi sa týčiaci, vysokánsky a v bielom šate ľadovom odetý. Musím k nemu!
Možno tam je prikutý ten, čo nám dal múdrosť mnohú a po potope umne potiahol oheň priamo z Olympu, ukryl ho v dutej palici a za trest ho napaprčený Zeus na Kaukazské skaly Héfaistovými reťazami prikoval. Každé ráno mu za trest orol pečienku trhať prilietal, cez noc dorástla a takto to šlo...a veru všetky orli vejú v poslednej dobe zo severu, tj. od Hory.
(blbé kecy ale keď som bol malý hodne som čítal, a som taký snilko...rád si spájam kadečo dohromady a potom má pre mňa ten zážitok úplne iný rozmer. Dnes si poviete, ha, čo to je tam na Kazbek vyjsť, vyletieť...ale kedysi, v sandálkach, tunike a bez proteínových tyčiniek, bez goráčovej či eventovej bundy a spacáku...ako vnímali ľudia tieto hory?)
Prehupsávam z kopca na kopec, kochám sa, lovím do objektívu ale hlavne do hlavy...fotky možno sú zaujímavé, ale keď je ten zážitok piamy a nefalšovaný, podfarbený nejakým koktailom hormónov, adrošu a či strachu, ináč sa to vryje do pamäti.
Keď ma bije 5ms dole závetrie razom sa preberiem...doplachtil som rovno podeň...Kazbek!
Ty koňo, to sú brehy, rovná dolina a bum, svah ako svet.....
http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/8.9.2016/09:19
Bola to naozaj pecka...previať hoc len 65km ale predsa, také kopce sa nevidia hocikedy, hlavne, nikto to nikdy nedal :) wuá, pocit pioniera, už 4x tento výlet! :D
Príjemným ho robí aj to, že po pristátí nikto nepríde...môžem rozjímať a tešiť a prehrávať si v hlave posledné 2.5h. pecka, špica, totálna!
Skočím na oslavnú večeru, a dumám čo zajtra, posledný deň tohto dobrodružstva. Počko bude ale má západ zosilovať, skúsim ráno nasvahovať čosi na tom Kazbeku...hore to asi nepôjde, bo mraky budú ale možno aspoň trošku z toho majestátu môžem pocítiť.Spím na plošinke v 2100m, nádherná noc plná hviezd a rozjímania nad každou sekundou, či už je to počas západu slnka, či svitu mesiaca, alebo rodenia sa ďalšieho dňa....Milujem to!
Zaránky sledujem hru tieňov aj vtáčence ako sa tu chytajú už o 9h. No rozbalím, najem, napijem sa o 10. poďho probovať, nechcelo sa mi veriť ale sakriš, drapil som sa... v tomto je poďla mňa Kaukaz špecifický, proste chytiť sa dá aj pomaly zo zeme, doliny a pritom vedľa je kopec čo má 5000m!
Presvitá pomedzi mraky....dostúpal som ich, obzrel vysokohorských turistov v kempe 2 a zletím do doliny, kde už naozaj statočne fúka...bol to zaujímavý pocit. Totiž vždy keď letím, prídem si nad vecou, vysoko, vyššie ako všetko ostatné okolo...niekedy pár sto metrov pod vrcholmi ale sú pomerne ľahko dosiahnuteľné a prestúpateľné...nie tak tentoraz...nado mnou sa týči vrchol ešte o 2300m vyššie a to som pod mrakmi...kokso, tak maličký som, tak mocné sily tu museli pôsobiť, čo toľkú hmoty vytrieskali do takých výšin...no rád by som sa na neho niekedy pozrel...vyliezť a dole zletieť na padáku, ej to bude! Či a kedy sa to podarí, to ani delfská veštiareň netuší, ale v merku to je, najmä po tomto zážitku.
Bola to čerešnička na torte, nie dlhý ale emocionálne silný zážitok z toho letu...Prométhea som nezočil, bo nízko som bol...Lúčim sa s Tebou, prenádherný Kaukaz!
http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/9.9.2016/06:19
http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/9.9.2016/06:46
Stopom do Tbilisi, kde sa ešte zbehnem trošku okúpať, potom na záverečnú večernú debatu ku Georgijovi, ktorému vďačím za pomoc a ubytko v čase-nečase lepšie povedané...
Výlet, ktorý bol zbúchaný na poslednú chvíľu, dopadol nádherne, letel som dohromady 6 dní, pokoril vzdialenostný rekord, návratový rekord. Spoznal krásu nového kraja, porozjímal nad nesmrteľnosťou chrústa i zažil nefalšovaný Diov hnev. Cca 450km vzduchom a 22h v nebi...to je krása!
Síce ma presíkal Tomáš o pol boda, ale nedá sa všetko stíhať,..myslím že tento zážitok predčí ďalší falošnou zlatou fóliou potiahnutý plastový pohár..
Otestoval som v naozaj pekelných podmienkach Gotland, nový spacák a XT insulated 8.0 a všetko sa mi osvedčilo, Díki Zajo!
Skybean mi zmontoval nový Skydrop s 3x väčšou kapacitou batérií...za celý čas sa mi ako jediná vec nevybil :)
Ďakujem všetkým, ktorý to dočítali až sem, strávil som veľa času jednak písaním do zápisníka a ťukaním do klávesnice, hádam nie daromne. Prvý článok si prečítalo takmer 500 ľudí, ďakujem, robíte mi radosť a to je potom radosť aj písať!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára