Už ma zase svrbia nohy, alebo proste neviem doma obsedieť ani polietať, (viď posledné dni). Ženie ma túžba neskrotná do sveta šíreho, nepoznaného. Cestovať v dnešnej dobe nie je skoro žiaden problém, stačí pravda, plný pugilár, mešec alebo čarovná kartička s magnetickou páskou poznačená. Mešec je poloprázdny ale to vôbec nevadí, na letenku sa pár grajciarov nájde, bisťu tam.
Lebo túžba je silnejšia ako zdravý rozum, ktorý vraví že treba šetriť seba i zdroje.
Lebo ja mám rád dobrodružstvo a výzvy a kraje nepoznané.
Lebo nechcem raz odísť z tohto sveta bez toho, aby aspoň najznámejšie hory som nepokor(en)il.
Lebo...som v horách doma, páčia sa mi a stratiť sa v nejakých nových na pár dní, to je vždy lákavé.
Lebo...
Nechcem sa rozciťovať proste idem na vandrovku...pozrieť či ešte orol každé ráno ďžube Prométhea do pečienky, aby mu každúc noc dorástla. Či kdesi pri Kolchide neleží drak a nestráži zlaté rúno, ktoré sa mu potmehútski Argonauti snažia ukradnúť umnejšie ako naše ilúzie sieťový most.
Asi žiadne bájne výjavy neuvidím, budú to len úzke a ufučané doliny, vysoké a strmé končiare, kde-tu orlie hniezdo, kde-tu aj guľometné hniezdo. Mraky sú vraj nízko, inverzia je mocná alebo tak nejak.
V sobotu letím do Kaukazu!!
Mám nejaký plán, ale určite to vypáli úplne inak, hlavne som mal v pláne letieť krizom asi 350km ale po ceste mám Južné Ossetsko Abcházsko, čo sú krajiny nikým neuznané, v podstate separatistické republiky plné ruských kalašnikovov a tankov či helikopotvor. Mrzutá skutočnosť je tá, že tieto guľometnie hniezda sú v oblasti kde sa najkrašie grúne. Škoda je to preveliká, pretože preletieť Kaukaz celý šrégom od mora k moru, to by bola frajerina neskutočná ale aj neuskutočniteľná, iba ak by som zariskoval možnosť skončiť v ruskom lágri.
Takže v dobrom sa tu majte, kilometre dáke polietajte...hadam to zvládnem.
Ale teším sa!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára