Posledný pretekový deň začína. Pár najväčších borcov je v cieli od včerajšieho obeda, podarilo sa im uletieť cca 50-60km. Ako to dokázali, stále ešte neviem pochopiť, mám to tu málo nalietané. Vykračujem si ráno hore brehom strmým, na štart a zároveň otočný bod.
Celý krásny výšľap nerozmýšľam nad ničím iným, ako nad tým čo zrobím, to sa dalo čakať. Som bezradný, alebo skôr nerozhodný, bojím sa že sa urobím zle. Kopček s otočákom je pomerne malý smerom na JV, zato zo S je slušne strmý. V predpovedi kreslilo SZ vetrík o sile 3-5ms. Ale to bolo včera, potom sme už nemali signál :( bodaj ho!
Rozhodnem sa po ťuknutí kružnice vyškriabať na iný hrebeň, ktorý je neďaleko, príde mi, že preskok vzduchom naň z otočáku by mohol byť trošku problém a týmto štýlom tomu predídem.
V noci mrzlo, všade na zatienených stráňach je srieň. Vymocujem sa do sedla a rozhodujem sa či tam či kam. Severné steny sú kolmice, tak 300m vysoké, južné sú peknými svahmi ale čer to ber, fúka ale dole kopcom a krása južných svahov sa pominie pri bližšej obhliadke, je tu mnoho ostrých vápencových skál, takzvaných šnúrodrápov, sa tvária že nič a keď sa už ulakomím na štart, dzig a šmyk, tu sa šnúra zadrapne a je po paráde. Keď vystúpim na kopec Roche Parnal vyzerá to pre mňa hodne zaujímavo, štart na juh nemožný, na sever nemožný, ale ako sa poznám, budem to skúšať dovtedy dokým sa buď nezrichtujem alebo neodštartujem, prekierna situácia. Pešo proste nepôjdem!
Najprv skúsim do závetria, nepodarí sa. Potom skúsim zo snehového poľa končiaceho sa zrázom s vetrom úplne po kose, skoro som sa zdzigal dolu. Tadeto to nepôjde ale graduje to :)
Posledná možnosť je z vrcholu, neviem či sa mi podarí priblížiť Vám svoj pocit z toho štartu, ale skúsim: Miesto na padák má 2 metre šírku, ľavica je spomínané šmykľavé snehové pole, potom skaly kolmé. Pravica nie je o nič lepšia, Tam je rovno pár stometrový skalný útes...vietor mi síce fúka akurátne, teda asi 3ms ale mám naozaj jeden pokus, ak to nedám na tutovku, môžem si vybrať pod ktorým svahom budem krásne rozotretý na skalách, ako paštéta na vatových rožkoch z TESCO natieraná členom robotníckej triedy v nepozornosti počas prestávky na lešení. Bojím sa riadne.
Klepúce sa kolienka môžu urobiť presne jeden krok, tak klepúcimi rúčkami zatiahnem áčka, Avax, ktorý ležal v 2m podkovičke, vystrelí nahor, v momente mám skontrolované šnúry bo adrenalín zrýchľuje riadne a míňam ten jediný krok. Do diabla! To bol okamih keď som sa odlepil od zeme...naozaj husťárna. (mrzí ma to, že som nemal kameru, zostala ráno v zhone vo vozataji, nuž musel som to vlastnými slovami popísať)
Hneď mám stupák, to je paráda, ale kalí ju viac ako akné násťročnú tvár, krucinálmotyka zamotaná sedačka. Ktorási šnúra sa mi prevliekla cez kokún a nemôžem do neho nastúpiť, visím ako Spartakovi gladiátori popri Via Appia. Mám ale pol metrový stupáčik a nedám si ho vziať, nazbieram 100m a rozmotávam sa, v kŕčoch nadávajúc, kľajúc na svoju hlúposť zvíjam sa ako pristúpená dážďovka. Stálo ma to všetkú výšku nad kopec a teraz popravde mierim rovno naň.
Pristávam radšej v sedle hneď vedľa, zase maturujem ako odštartovať. Po skalách sa nedá, po snehu mi padák šmýka nadol. Hrom do toho. Po hodine sa mi to podarí nakoniec so šťastím. Smažím po svahu a pritáčam slabšie stúpania zo severných stien. Driftujeme spolu s ďalšími dvoma po hrebeni smerom na Annecy. Normálne som predbehol chalanov v aute o cca 15minút do cieľa. Sláva, vyšlo to aj keď som sa nechal oviať asi 10timi ľudmi úplne zbytočne. Nuž...
Počil som so v mnohom, pochytil fígle a dostal poriadnu priúčku. Nohy ma síce nebolia ale kolená áno, pred odchodom som prechladol na tandeme. Kubo mal zlomenú nohu, nemali sme signál a net a tak...no mohlo to byť aj horšie..ale doviali sme to do cieľa na 16. mieste z 39 tímov.
Na záver máme veľmi plodný diškurz s Maurerom, dokonca sa mi podpíše aj na Avaxiáša! :)
Ďakujem Zajovi, Gradientu a skybeanu za podporu...teraz idem znova ponocovať nad prácou...keď to odovzdám, vyfrčím ako prd z gatí a bude to niekam ďaleko!!! A dlho nič nenapíšem, lebo som duševne vydedený, nevládzem....
TRACKLOG
foto by Jakub Šipoš
tel.: +421 904 415 028
Zhltnuté na jeden dych... všetky 3 časti... Chalaň - máš talent vniesť do príbehu a ďakujem za vrátenie do chvíľ strávených v Haute Savoie, behala som spolu s dejom po mape a spomínala!! :)
OdpovedaťOdstrániť"Ako paštéta na vatových rožkoch z TESCO natieraná členom robotníckej triedy v nepozornosti počas prestávky na lešení" - nezastaviteľný úsmev :)