Deň štrnásty: pár postrehov z Afriky

MOJE POSTREHY Z AFRIKY A RIFT VALLEY

-LIETANIE: predpovede vetra stoja za nula bodov, pokial tam samozrejme nekreslia hurikán. Vždy ráno o ôsmej sa uvidí že čo, pokiaľ fúka tri metríky bude to pravdepodobne fajn ale aj tak najlepšia predpoveď je proste ísť to okoštovať a letieť. Po 40km vzdialený južný vodopád, zvykne fúkavať V-JV čo je protivietor, ráno je to väčšinou problém, nakúpiť si moc nieje z čoho, komíny sú úzke. Rebrá proti vetru sú už v tieni takže ďalšie zpestrenie. Naspäť je to väčšinou po vetre na plnom kotlíku vejba. Rozhoduje sa až na konci útesu a začiatku plató s dedinkami. Pokiaľ to ide aspoň trošíčka, nie menej ako 15km/h na trimme tak dá sa vytočiť čosi alebo je vidieť mraky, oplatí sa skúsiť zasmažiť dvojkilo. Ak je to menej tak ražej otočka a mastiť domof. V tejto časti zvyčajne V-SV čiže protivietor. Tu to však je velmi zaujímavé, vplyvom vysokej nadmorskej výšky a blízkosti rovníka (tuším je tu atmosféra iná či tenšia alebo hrubšia, neviem); (1000mnm dolina-2500 hrebeň, často 4000+základne teda riedky vzduch) tu rýchlosti vetra majú iný vplyv. Na plnom speede proti fakt tuhému vetru nemám problém letieť 40-50 čo by u nás bolo vrcholne nemožné. Na konci hrebeňa vidno ako tiene mrakov cestujú ako rýchlik Horehronec. Ak sa otočíte na 240km tak je to už domov jazda (Ďalej som pre krátkosť času nebol :/ ) väčšinou po vetre. Oplatí sa otáčať okolo druhej najneskôr pol tretej, je to ešte dosť včas na zo jedno dve zasekania sa. Ako začína útes netreba to moc svahovať, radšej si nakúpiť výšky lebo už to väčšinou moc nefunguje. TERMIKA: vždy je to tu rozbité, niekedy viac inokedy menej ale problém je blízkosť zeme, točiť sedmičku popri svahu nie je vždy paráda. Najma ak je široká na pol otočky, v druhej vám klape ucho. Na to bacha lebo skoro každý deň sa tu niekto zosypal či už na drevo (strom) alebo záložka z nečakanej bomby a skočenia si do šnúr. Pokiaľ ste nízko a svahujete, oplatí sa riadiť lastovičkami, krúžia v stupáku ktorý pri slabom vetre nemusí byť priamo nad hranou, ale viacej v predu.

-ĽUDIA: platí to isté ako u nás, čím väčšia prdel tým sú milší, obetavejší a férovejší. Pokial zavíta ktosi do turistične vychytených stredísk, tie jazerá kde sme boli, safari atp, pripravte sa na vychcancov, ožranov a žobrákov. Za každú i blbosť chcú groše, všade prispievať na školy každý je učiteľ ( najlepšie keď ste osamote na loďke a nikto vás nevidí) a tak podobne. Ak sa zaľonduje na pristávačke, vždy som im veľmi rázne vysvetlil že toto tu je moje a každý aspoň dva metre od toho, lebo bude zle. A pokiaľ sa schystajú baliť padák, ono vedia to dokonca aj zlistovať ale chcú lóva, (pristávačka) inde nechceli nič. Nikde sa nikto nepokúšal mi nič potiahnuť iba to obchytkávali, to ja občas nemám rád a tak som im radšej povedal že im dám kekšíky ak sa mi toho nedotknú. Všade si ma fotia a vypytujú sa skade som a tak. Dobré je že v každej prdeli sa nájde mototaxi a ochotný černoško ktorý vás odvezie. Druhá vec je tá že vždy pýtajú tak dva razy viac do bieleho. Mne sa oplatilo vždy opýtať koľko chcú a povedať že im dám polovicu z toho, vždy zobrali, okrem pristávačky, z tade je to 200 vždy ked som večer vyhnil dole, išiel som pešo. Vštetci poznajú Keiro View. Väčšina ludí medzi 15-40 vie dosť obstojne anglicky ale prízvuk a rýchlosť akou tie vety na mňa strieľajú by som prirovnal rotačáku a to viem anglicky obstojne. Musel som si nechať zopakovať alebo prikázať nech pomalšie a hlasnejšie hutoria. Voda z vodovodu v Keiro view je pitná, inde som to radšej neskúšal. :)

-PRÍRODA: Je tu neskutočne nádherne, najmä ak privejeme z šiši Európskej zimy. Poriadna nadmorská výška zatrasie kondičkou nejedného kapríka. Prvé štyri dni zomieral som i ja (nie som nejako namakaný, to kdeže, ale troška predsa len behávam) a vyšľapať kopček i desať metrový, či nebodaj pobehnúť si po rovine, zatriaslo mojimi rezervami a dosť mocne. Po štyroch dňoch sa oplatí ísť si zabehať hen na štadión čo je kilometrík od hotela, ale poriadne a ste na tom rovnako ako doma. Čo sa týka hmyzu, keď zoberieme do úvahy množstvo koncových produktov tráviaceho traktu a samotných producentov (kravy, kozy, ovce, černosi) je tu sakra málo múch i ostatnej hávede. Ostatne, byť iba takou normálnou muchou a prežiť tu viac než jeden termický deň je výkon, od ôsmej rána to tu riedia lastovičky či dáždovníky v zvyčajne 4kových stupákoch. Chudák mucha musí celý deň na spomínanom finálnom produkte sedieť a držať sa všetkými šiestimi i sosákom že by ju nepojalo v stupáku rovno do dážďovníčieho zobáka alebo mrazu v v štyroch tisícoch. Neuštiplo ma tu nič (dúfam teda, keby som do týždňa korene vyvalil tak som vás mal všetkých rád :) ) takže ani ovady či komáre tu nie sa. Očkoval som sa iba proti žltej zimnici, nie malárii a vlastne ani nikto z ostatných. Vraždiacich potvor ako hadov či ja neviem levov som nestretol a prebehol som v dosahu pešom po džungli kadejaké chodníčky. Rastliny sa tu najproblémovejšie tie z bielimy ostňami alebo tie v džungli s ostnatými listami, prvé spomínané radi rastú na pristávačkách aby sa mohli kvačkať šnúry. Na slnko bacha lebo naša európsky severská koža sa chytro začne ohradzovať proti takému žiareniu hodne červenou farbou, ale moja si myslím trošku zvykla.

Deň štrnásty: asi posledný a zároveň zaujímavo pokazený

 


 Dnešný deň je vlastne posledný, kedy sa dá viať do večera pretože zajtra odchádzame nazad do zaprdene a šialene sa zimou zmietajúcej Európy. Ráno to vyzerá zaujímavo, teda, nefúka ani koní prd. Ako sme si už zvykli, vstávať ako do roboty. O pol siedmej budíček, rozhýbať údy, naraňajkovať a nabehnúť na štartovisko. Dnes sa do vzduchu síce ženieme ale pre mňa to nieje to pravé, totiž som jemne preťažený. Letím spolu s Ediem, Leom a Cypom. Už od štartu je patrične cítiť že je to moc skoro. Škoda toho že mi netrkla pristáť a balast vyliať. Nuže pokračujeme...ale hamujem jak sa dá, miestami aj osmičkujem. Počasie je velmi podobné našim, slovenským, v nevýraznom tlakovom poli a zrána jasným dňom. Ako som poevedal skoro nefúka a termika o ničom. Neskôr to striela do velekých ale rozcuchaných mrakov. Preskočíme prvé vodopády a za hranou je to nemastné neslané, naosmičkujem čo sa dá, nuže nedrží to moc. Do dupy! :D Začínam poškuľovať po nejakom ľondovisku i keď nie som ešte na zemi ale tuším že budem. Vrátim sa teda na prvé rebro za vodopádmi a po chvíľke to tam nie moc pekne zaľondujem. Vyzerala to celkom pekná lúka ale porast je tu statočný, napálim to na protektor s nohami pomaly ale isto minimálne pánubohu do okien dvihnutými. Potom môj pohľad spočinie na pomerne ozrutnom a ostrom šutri tak desať centi od toho kde som to napral. Nasleduje pohľad na všetko ostatné zasraté od dákejsi hajzlovsky hlúpej rastliny, ktorá z celej svojej krásnej podstaty vďačne daruje asi milión prichytávajúcich sa pichlačikov. Začnem jemne kliať a černošky ma začínajú, ehm oberať. :D musím sa smiať ako sa hned pridali všetky. A už vidím bandu  ďalších černoškov driapajúcich sa hore tou gurou . Následne zočím breh tak strmo stúpajúci ako všemožné fi(l)ckové dane.. V tej strmine mi to veľmi vďačne všetko pridŕžajú aby sa to nezgúľalo a tiež helfnú s balením padáku. Medzitým dobehli aj všetky babky i dedovia i neviem kto ešte. Hneď sa ma ujme 48ročný dedulo že on je tu kaprík po chiefovi najväčší a spytuje sa čo idem robiť. Predostieram mu môj temný plán, vyliezť naspäť na gurku a odlecec do chuja. Ojooooj to ste mali vidieť tie oči jaké na mňa všetci púlili... no ešte teraz sa divim že nikomu nevypadli. Tolká senzácia, „spadne beloch z nebies a z našej dediny chce znovu do nebies naspäť sa vzniesť“ tak by som to charakterizoval. Dedulo teda vedie mňa po chodníkoch, samozrejme pridávajú sa všetci do posledného čo ešte chodiť vie či sa práve naučil. Procesia jak beduínov do Mekky. Radšej sa hore nepozerám ale už cítim pohľady aspoň dvadsiatich ďalších ktorý stoja o dvesto metrov vyššie na hrane. Vypotím po ceste raňajky a keď dôjdem na štartovisko ktoré som si vybral ako potencionálne možné, celý plac je plný miestnych na čele s „Čiefom“ s veľkým Č. Normálne až nenormálne si vypýta číslo a meno že sa mi ozve. Hovorím mu kámko... to budeš musieť dať dokopy chechtáky celej dediny aby ste sa dovolali do Európy, ale pre potešenie mu ho teda napíšem.

   Rozbalujem sa ako v samotnom velkom Koloseu, akurát ho namiesto mramoru tvoria černoškovia s lesknúcimi sa šiškami. Samozrejme nikto sa ničoho ani len nedotkne bez toho aby sa nespýtal. Náramne sa mi to páči, pretože obchytkávanie vecí na ktorých visí môj život, na istote pri lete nikdy nepridáva. Velký Č dáva na všetko pozor so svojou majestátnosťou, oblečený v kedysi čiernom ale teraz hodne bledom saku. V ruke trime paličku a na očiach drsne vyzerajúce slnečné okuliare. Všetci ho poslúchajú a tak využijem ho trošku, reku kámko, tuto nech mi traja podržia nábežku takto a tuto aha. Chlapíci nabehnú sťa by som im nad hlavou bičom plieskal. Na prvý pokus nevijde, ani druhý a tak si hovorím do tretice všetko dobré. Problém je v tom že štartujem zo sakra malej skalnatej možno lúčky v brehu strmom jak ďas ešte k tomu fúka zboku. Vydá to an tretí raz za hurónskeho revu tresku a plesku odlietam si niečo nastúpať. Potom ich odfotím zo pár krát a letím na štart pristáť. Nie že by sa mi nechcelo letieť ale som celý dobodliačený, je neskoro a prevývin. Nejaký nalietaný základ mám, zvyšok nalietam inokedy. Dám si dnes resting day, opálim sa ešte kus, pobehať si pôjdem i pokecám s novoprišlým Felixom Wolklom.

  Dnes sa zmastila na tandeme Franceska... pristávali na štarte a padák skočil dozadu a následne predbehol ich a naprali v kyve do matičky zeme, niekto ďalší padol do dřeva na sever od štartu v twiste. Večer sa dozvedáme že má iba poriadne narazenú chrbticu, dva mesiace si nepolieta, ale hlavne že nič vážne, pilot má zas narazenú dolnú končatinu, kríva ako veterán z Vietnamu ale bude tiež v poriadku.Každý deň sa tu niekto zrichtuje, dobre že sme čosik polietali a môžme valiť živý a zdravý a nevykorenený domov!

Deň trinásty: mraky ako vnady

Ranná klasika, okrem toho že som sa skoro vôbec nevyspal čo značí že to dnes pôjde :D. Po štarte formula jeden. Po desiatich kilometroch začína jazda, prevažne stále tlačím polku alebo plný kotlík. Predbieham jedného za druhým. V túto rannú hodinu je to dosť risk ale na druhú stranu je to hodne kludné, žiadne silné šupy... no kludné značí, že o pol deviatej nie je problém postretnúť štvorkové bidlo, ale predsa len je to slabšie ako sedem cez obed. Na problémových častiach trošku prefukuje ale nie je to nič neprekonateľné. Na vodopádoch južných a otočkových prefukuje viacej a s bráškom rozmýšľame či neskončíme na štarte. Predbieham asi šeckých lebo dáko zabúdajú tískať. Pred štartom dobieham Leona aj Edieho, kopček za štartom ma pekne preskladá i pre to že prilietam zo závetria. Rozhodujem sa čím skorej preskočiť na prednú hranu a dosť ma to zdržuje bo akosi tu vjeje i nenosí.

 Mráčky ktoré sa robia už od deviatej začínajú vyrastať do krásy. Postretá má pár päťkových bidiel a vejeme cez dedinkové plató celkom svižne, dnes to vyzerá na veľmi dobrú priemerku. Na konci hrebeňa mávame na seba s Leonem a Cypovi do vysielačky hlásim že to na severe preskočiť isto pôjde. Za pár rebierkami je fasa bordel, celkom ma skladá ako obrúsok. Našúpeme výšky a letíme na preskok, trošíčku ale iba velmi málo až vlastne mocne vyrastené mračná. Hodne nízko sa válajú tak v 3500 metroch ale samé majú istotne aspoň dva kilometre. Nevadí, pocucajú trošíčka. Preskočíme vospolek na gurky a kochám sa a natáčam džunglu v troch tisícoch, namakaný vodopád i krofky čo sa tu pasú. Pozerám že pred nama valí Edi ktorý nám naložil na dedinkovom plató nerátaných.

  Mraky nad trojtisícovkami cucajú ako mladé nemluvňa, poctivo a stále. Naťahujeme to na sever priamo ale mne nejako to šťastie nepraje a Cypo ma opäť prečaďuje!!! Otáča sa hodne ďalej ako ja, no do dupy mne sa proste tak ďaleko nechce. Valím si to pred ním popod mráčky, fotím i natáčam. Na hlavný hrebeň musím presvahovať chtiac-nechtiacť. Pár razy ma poskladá ako čínsky, hoc maloletý, robotník skladá iPhone. Nakupujem riadnu výšku pretože sa tu rozlieva mrak jak mäsitý ako prasačie cecky :D hodne vystrelil kumulonimbus kdesi z trojtisícoviek, smerom na Eldored z neho dokonca chčije a nie slabo. Ej bisťu hovorím si keby toto ja som vedel! Leone mi rozprával aké tu bývajú búrky, minulý rock tu sadal v húľave 90km/h groundspeed. Ujej takú ryhu musel vyorať že černoškovia mohli rovno bandurky či kukuricu do nej sadiť! Nechcel by som zažiť podobný pocit, byť oráčom pracujúcim vlastným zadkom. :D Chvalabohu že žiaľbohu že chvalabohu (ako by Gašparko isto breptol) nakúpime poriadne do 3500 a podarí sa nám to preskočiť. Stupáky sú síce pomerne mocné, ale cítim sa ako sáčok, rozhadzuje so mnou ako keby som bol nič. Vytočiť a plný kotlík, bordel nebordel. Ako sa dostávam naspäť na útes, radšej mu neverím a pre skorosť času (priemerka ja fantastická, po Cypovi najlepšia zo dňa a to na 230+ čo značí nie čistá svažba) si poriadne dokúpim nech nezaľondujem tesne pred štartom.

 Nad štart prilietam v takej výške že musím špirálou metať k zemi. Potom pár wingoverov a svah nedrží takže krásne zhučím za pomerne mastnej kliatby dole na pristávačku zaľondovať. Dole sa zase zhúkne kopa nedočkavých černoškou čo chcú šetko chytať a samozrejme zarobiť. Ja toto už tak neznášam že hneď ako zaľondujem, vyznačím okolo seba kruh a nech sa všetcí pracú tahet lebo bude zle. Jeden týpek, temný ako samotná satanova prdel, skúša na mňa drsné tricky že mu mám zaplatiť za ľandovanie. Reku kámko, neschovávaj sa tam za piatich spolutemnochov a poď mi tu povedať kto si, koľko chceš a aké máš na to právo (v hoteli hovorili že si naňho máme dať pozor bo je to zadarmo a on chce očadiť). Keď vyklopí sumu popod fúzy, velmi jasne až tak že jasnejšie ani nemôže byť, mu naznačím nech sklapne po mu sklapnem ja. Taký naprdený som už dlho nebol. Chytro sa zbalím a odchádzam, týpkovia motorkáristi v páperkách! si už brúsia zuby na zárobok ale keď ohlasujem že si kopček vyšľapem, nerozumejú. Merám krásnu klukatú a kameňmi či kriakmi a miestami... produktami tráviaceho traktu lemovanú cestičku až na štart.

Pekný deň za nami a nový osobák i keď iba o 500 metrov :D nuž aj zajtra je deň. Do skakavenia, priatelia.

TRACKLOG: http://www.xcontest.org/world/cs/prelety/detail:durifuk/17.1.2014/05:11

Deň dvanásty: resting day on tandem

  Dnes ráno sa nechce rozfúkať, dokonca je zacirrovaný celý východ. Nikams a teda nemá zmysel ponáhlať. Na raňajkách hodíme debatu s Edie Tashlerom. Je to v celku vtipný a namakaný oldschool pilot.  Nakoniec vejeme na tandeme s totým frajerom čo na fotke tu dole sa špacíruje

  Odpálime tak že ma skoro vo dvoje prepúli. Porobíme pár otočiek kolo štartu a vykrikujú po nás čosi itoši zo štartu. Kedže po taliansky nerozumiem, kývam a usmievam sa reku super nie? Trošku to slabo drží ale to najkrajšie iba príde. Cypo po chvíli sa ma pýta, "počuj, to tu do dupy, VISÍ!?"(do dupy-do prdele po polsky, za invenciu vďačím Raffovi) nuž, vytiahla sa moja záložka. Premkne ma celkom strach, lebo keby sa otvorila... dvaja pekne žuchneme do lesa. Takže o strach je postarané a ja dobrých desať minúť šnúrkou z gopročky, snažímsa zahamovať otvorený kontajner. Ono najlepšie na tom celom je, že tam nevidím, že tam poriadne nedočiahnem a chytajú ma z toho vykrútenia kŕče do rúk. Ale po chvíli sme to spoločnými silami zdolali. Teda chvíli, desať minút to bolo.

 Preskok cez vodopády na parádu, hen na druhom ako je vidno, už kvalitne termika šlape, však aj hodín je habadej. Všímajte že normálne voda padajúca dole vlastne nepadá lež stúpa a to v kvalitnej štyrke.

 Medzi vodopádmi a hríbovou ostruhou, je po skalách zase kopa černoškou, kývajúcich a "hav-ár-júcich" ako tento napríklad. Popúšťame na polku trimmy a Formula jeden začína, predbiehame jedného po druhom Hard-Cora, či Deltu alebo Mentoríka.

 Pre černoškov to musí byť krásna podívaná, každé ráno plus mínus v tom istom čase presype kopec padákov tým istým smerom v malých výškových aj vzdialenostných rozostupoch. Dnes mám hodne času si všímať okolia a tak hodne cvakám, krásne nezvyčajné miesta, čajovníkové plantáže, highway odpočívadlo, či černoškov.

 Cez ostruhu hríbovú, to nie je až taký problém a valíme dalej, predbiehame dalších ani neviem už koho. Občas pod hranous a ocitáme a chlopáci kričia zhora, o 20 sekúnd kričíme my zvyšia.

 Pri

 Ďalej si všímam krásne drobnosti....napríklad autobus.

 Cesta na štart prebieha na parádu, celkom to valí nieje o čom písať a mne sa ani takpovediac akosi nechce dnes.

 Čajovníky a chyžky za hranou.

 Nad hlavami sa deje divadlo, z cirrov všetkých možných i nemožných tvarov.

 Cestou na sever od štartu za treťou ostruhou ľonduje Mentorík a my tiež hnijeme popri útese ako vrece zemiakov vo vlhku a na slnku. Na úplne poslednú chvílu vylietame na prednú hranu, že vraj 38m nad zemou. Vyzerá že aj my zaľondujeme ale našťastie vymoceme sa kupredu a po troške motania je zo toho šupa menom 7ms. Vyletíme kus za útes na sever ale moooocne fúka tak to otáčame domov pristáť.

Pri návrate si pritáčame čo to dá.... až na štart. Pardón za nedostatoch vtipných vsuviek ale nemám sily ani za máčny máčik už, dúfam že to vyvážia fotky. Dal som si ešte z pasie 10 štadiónov a dáko ma to predsa unavilo.

Ale čo môžem ešte povedať je to že BiGolden3 veje na parádu tuho, trimmíky spravia 15km/h. Točí krásne a ostro, grafika sa podľa mňa podarila a veru si taký zaobstarám budúci rock.

Dnes drbli dvaja týpci na dřevo (polsky strom) jedna rumunka a niekto ďalší na záložke. Nie je to tu tak masielko ako by sa mohlo zdať, bo každý deň niekto zahučí....

TRACKLOG: http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/16.1.2014/05:44

Deň jedenásty: Das dvesto po druhé

 Klasické ráno, už až nudnô, zazhybovať zaklikovať, naraňajkovať a desiatu nahotuvať. Chytro, britko na štart. Dnes i keď malo fúkať, nevjeje na štarte ani za máčny máčik. Teda pred ôsmou hodinou, vyčkávajú i borci Leone i Edie. Tý čo odpálili motajú sa okolo štartu ako choré ovce, nuž ale robím to isté, nikto pred nami a tak si svažíme v kludne krásnom až olejíku rannom smer juh. Vodopády preskakujem ako prvý, na krasotu ale za rebrom ma čaká taká šupa jak keby som do prúdového motoru hlavu strčil.  Drží to krásne a tak Formula jedon pokračuje, potiskujeme speeda.

Pred kopcom ktorý volám porastený hríbami (viď foto)...

...na známom mieste sme akurát cez prestávku, termika si iba tak vegetí a ja hnijem ako hruška hnilá. Riťou mi stíska ale darmo... ani blahorečenie ani kliatby nepomáhajú a tak sa tam vozím ako trulo zo 10 minút hádam. Ostatne všetci čo prileteli za nami, sa tu hojdajú nízko. Problém tohto miesta je v tom že tu fúka a preskakuje sa cez závetrie, miestami hodne nepríjemné. Nakoniec sa akosi vyzdvíhame, ale z prvého miesta v pelotóne je razom das 15te. Na ďalšom závetrí sa však oddeľuje zrno od pliev, fúka ako prasa, výšky nieto. Našťastie s das 30metrami to preskočím a už je to pohode, pred otočákom, vyskúšam ísť na to inak a celkom sa mi vyplatí, dohnať stratu.

   Cestou naspäť až na štart je to pohodka, sem tam prisváhnout ale hlavne práca so speedom, normálne aj svalovicu mám z toho neustáleho... ešte k tomu ma jedujú kladky od speedu v ktorých prachu jesto, vŕzgajú jak dvere na intráku.

  Nad zvlneným plató mi Cypo rapídne uteká, A5 tuho veje. Naložil mi jeden stupák aj polku. Potom ho však s Edim a rumunom-po-zemi-sa-plaziacom dovejeme a mastíme ďalej na sever naťahovať. Kým sa k tým nádherne zeleným vyše trojtisícovkám dopracujeme trošku potočíme po tých rebrách, zasekaných. Divno mi je a neviem či smiať či plakať mám, chlapík sa mrcasí na sigme 7 po zemi, ale jakej zemi? Okopáva čenoškom hlavy, chyžky i banánovníky a občas je tak nízko že poďla mňa aj šúchal sedačkou o zem. Popri zemi, to je jedno skade fúka, či je zatienené či čo. Divné na tom je však to že moc sa to neoplatí, letí tak isto rýchlo ako my ostatný das tisíc nad ním v psychickej i tepelnej pohode.

   Pri tých krásne zelených a vysokých kopcoch si všímam že i tu sú ludia, v 3300metroch zelená, krásne spasená tráva, plotíky i chyžky, proste idylka len nikoho akosi nieje vidieť.

   Otočím sa kúsok skorej ako by sa dalo, ale netrúfam si na viacej lebo je možné že to nedoletím a to by som nerád. Preskok až na hlavný hrebeň na parádu, všetko vychádza a tak smažíme s Ediem. Na tom pahorkovom plató sa poriadne pozdvíhama  sledujem rumuna smažiť po zemi, hodín je už vyše práva, rozmýšľam či to aj nezapichne pomaly do zeme, pretože to čoraz ťažšie na východnej strane funguje... ale rumuna to nesere, smaží po stromoch, konáre okopáva... až po zem :)

Ešte dva krát okopávam stromy bo sa nechám učičíkať ale svah už nedrží. Na poslednom si všímam niečo fakt zaujímavé. Na ihrisku sa krútia mravce, teda černoškovia, polka zo zelenej a červenej školy (podľa uniforiem) behajú dokolečka. Smejem sa na peknom divadle a smažím na štart, kde už nič nefúka lebo neskoro jest a tak zaľondujem na ľandovisku.

TRACKLOG: http://www.xcontest.org/world/cs/prelety/detail:durifuk/15.1.2014/05:15

Dnes Raffa padol na záložke, naťahoval rukavice a jeho delta ho prekvapila, padol do plachty odrapil kameru a šupal záložku do kukuričného poľa. Naštastie živ a zdráv.

Deň desiaty: welcome to the jungle!

   Ránečko klasika, chytro schystať, nahádzať do miešačky a poďho viať. Pomerne skorý štart a pomerne málo ludí pred nami. Stáva sa tu už rutinou, teda konečne lebo som si pripadal ako keby neviem lietať, vyhnívač durifuk. Vodopády a preskok úplne na parádu a výšky mám jak nikdy predtým. Vejem teda a pučím plný knedlík, prepracujem sa na celkovo tretie miesto ( je to tu ako na formuli 1, mať dobrú stopu a pučiť plný plyn čo najefektívnejšie).Vyjde mi jeden poriadny stupák a všetkých Rise a Novy a čojaviem čo ostáva ďaleko z mnou. Znie to ako samochvála a aj je lebo konečne cítim že som sa trošku rozlietal.

   Ja mám totiž moc rád nikoho pred sebou nevidieť, možem sa tak lepšie sústrediť na svoj let a väčšinou to vychádza lepšie ako kopčiť. Na otočáku celkom vjeje a tak to moc nenaťahujem ale chytro chytro ba až britko sa otáčam za Leonem. Plná šľapka až po vodopády a na štarte sa rozhodujeme lecec ďalej, ktosi totiž ráno tvrdil že "strong wind" ale Leo aj Edie veje tak vejeme za nima, Lea čochvíľa dobehnem a na konci útesu vytáča predomnou a zdrhá ďalej (darmo, kaprík to je iný, bol na xalps a ešte k tomu tu nieje prvý krát ako ja). Mňa i Cypa pribíja koniec útesu dosť nízko, ja to akosi presváhnem ale bratka to položí. Vyzdvíham sa a vejem popod mraky pomerne tuho i keď nie moc vysoko a Leo sa zvŕta. Nuž asi moc fúka vravím si, vysielajda vybitá na sračky tak idem s ním, po štart je to jazda na plnej rýchlosti pomerne vysoko, ešte mám problém pristáť.

  Ako tak zistijem, Leovi sa vyplo gps a tak sa otočil, ksakru! mohol som viať dvojkilo hoc aj sám. Nuž nevadí, zase som sklamal. Tak ešte poobede chytro idem sa stratiť na dve hodiny behom do džungle. Zakrádam sa v tom najhustsšom lese a veru vidím kadejaké, nielen čierno-biele ale aj ružovo riťaté opice. trošku sa stratím ale zato krásne si to užijem, osamotený si pobehovať húštinami bez ciest iba ak tak zvieracími či kravskými cestičkami poprepletané.

TRACKLOG: http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/14.1.2014/05:08

Deň ôsmy: Das dvesto

 Ranná rutina, o pol siedmej vstávať, o siedmej raňajky, chytro chleby namazať aby miešačka prázdna nebola a nerušila ma v sústredení. O ôsmej na štarte, plný nádeje a už aj skúseností na čo si tu dať pozor i ako to tu vlastne vyzerá.

  A tak si vejeme ranné rameno, po preskoku za vodopády to trošku nedrží, chvalabohu že žialbohu že chvalabohu nefúka moc tuho. Dvaja týpci jemne ale aj mocne vyklesávajú a jeden na omeginke to zapichne komusi do záhrady a druhý, na mentore sa nakoniec vyhrabcuje. Černoškovia maličký vykrikujú, kývajú i pobehujú..."how are you?" sa ozýva z každej skaly, či dvora. Je to sranda, podebatiť s nimi, ale nestíhame nič než odpoveď "fine" a "have a nice day"

 Po otočke je to jazda až po štart a prebíjam sa za prvými troma, na konci útesu sa delí zrno od pliev, nadbiehame si ja, Cypo(A5)0, Leone(A4) a Eddie(IP6). Samozrejme na nich dosť strácam bo vejú jak keby ich všetci čerti naháňali. Ako sa tak zdvíham na plató s dedinkami, vidím akéhosi týpka na sigme viať ku mne, reku že ide do stupáku čo som začal krútiť, ale zdanie klame! Chlopík okopáva stromčoky, vedenia i černoškom hlavy... Smaží, smaží popri zemi ako keby nemal toho svahovania dosť. Ja si radšej i s ostatnými pritočím poriadnu výšku, keď sa tu nerieši žiadne Géčko, je to paráda!

 Človek si povie Afrika, horúčavy a púšte, sucho a tak podobne. Ale v Afrike, strednej a okolo rovníka trpieť mrazom, to sa len tak nevidí!!! Pravdaže v štyroch litroch a jedine na padáku ale aj tak... brrr!

Otočíme sa skoršie ako by sa dalo, no nevadí, vyletíme ešte kus do rovín a šup zaľandovať na gurke. Na štarte sa dozvedám že niekto pri vodopádoch zapikoval na záložke do lesa, neviem kto to bol ani či je v poriadku a nakoniec som rád že tu nepučím ako doma, až po zem a závetríčka a tak podobne lebo sa to ako vidím už niekoľký deň, nemusí vyplatiť. Ale mám dvestovku, škoda len že som tie ostatné čo Cypo uvalil, nezavalil i ja... nevadí bude ešte v Alpách raj!
TRACKLOG: http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/13.1.2014/05:13