Dnes ráno sa nechce rozfúkať, dokonca je zacirrovaný celý východ. Nikams a teda nemá zmysel ponáhlať. Na raňajkách hodíme debatu s Edie Tashlerom. Je to v celku vtipný a namakaný oldschool pilot. Nakoniec vejeme na tandeme s totým frajerom čo na fotke tu dole sa špacíruje
Odpálime tak že ma skoro vo dvoje prepúli. Porobíme pár otočiek kolo štartu a vykrikujú po nás čosi itoši zo štartu. Kedže po taliansky nerozumiem, kývam a usmievam sa reku super nie? Trošku to slabo drží ale to najkrajšie iba príde. Cypo po chvíli sa ma pýta, "počuj, to tu do dupy, VISÍ!?"(do dupy-do prdele po polsky, za invenciu vďačím Raffovi) nuž, vytiahla sa moja záložka. Premkne ma celkom strach, lebo keby sa otvorila... dvaja pekne žuchneme do lesa. Takže o strach je postarané a ja dobrých desať minúť šnúrkou z gopročky, snažímsa zahamovať otvorený kontajner. Ono najlepšie na tom celom je, že tam nevidím, že tam poriadne nedočiahnem a chytajú ma z toho vykrútenia kŕče do rúk. Ale po chvíli sme to spoločnými silami zdolali. Teda chvíli, desať minút to bolo.
Preskok cez vodopády na parádu, hen na druhom ako je vidno, už kvalitne termika šlape, však aj hodín je habadej. Všímajte že normálne voda padajúca dole vlastne nepadá lež stúpa a to v kvalitnej štyrke.
Medzi vodopádmi a hríbovou ostruhou, je po skalách zase kopa černoškou, kývajúcich a "hav-ár-júcich" ako tento napríklad. Popúšťame na polku trimmy a Formula jeden začína, predbiehame jedného po druhom Hard-Cora, či Deltu alebo Mentoríka.
Pre černoškov to musí byť krásna podívaná, každé ráno plus mínus v tom istom čase presype kopec padákov tým istým smerom v malých výškových aj vzdialenostných rozostupoch. Dnes mám hodne času si všímať okolia a tak hodne cvakám, krásne nezvyčajné miesta, čajovníkové plantáže, highway odpočívadlo, či černoškov.
Cez ostruhu hríbovú, to nie je až taký problém a valíme dalej, predbiehame dalších ani neviem už koho. Občas pod hranous a ocitáme a chlopáci kričia zhora, o 20 sekúnd kričíme my zvyšia.
Pri
Ďalej si všímam krásne drobnosti....napríklad autobus.
Cesta na štart prebieha na parádu, celkom to valí nieje o čom písať a mne sa ani takpovediac akosi nechce dnes.
Čajovníky a chyžky za hranou.
Nad hlavami sa deje divadlo, z cirrov všetkých možných i nemožných tvarov.
Cestou na sever od štartu za treťou ostruhou ľonduje Mentorík a my tiež hnijeme popri útese ako vrece zemiakov vo vlhku a na slnku. Na úplne poslednú chvílu vylietame na prednú hranu, že vraj 38m nad zemou. Vyzerá že aj my zaľondujeme ale našťastie vymoceme sa kupredu a po troške motania je zo toho šupa menom 7ms. Vyletíme kus za útes na sever ale moooocne fúka tak to otáčame domov pristáť.
Pri návrate si pritáčame čo to dá.... až na štart. Pardón za nedostatoch vtipných vsuviek ale nemám sily ani za máčny máčik už, dúfam že to vyvážia fotky. Dal som si ešte z pasie 10 štadiónov a dáko ma to predsa unavilo.
Ale čo môžem ešte povedať je to že BiGolden3 veje na parádu tuho, trimmíky spravia 15km/h. Točí krásne a ostro, grafika sa podľa mňa podarila a veru si taký zaobstarám budúci rock.
Dnes drbli dvaja týpci na dřevo (polsky strom) jedna rumunka a niekto ďalší na záložke. Nie je to tu tak masielko ako by sa mohlo zdať, bo každý deň niekto zahučí....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára