Klasické ráno, už až nudnô, zazhybovať zaklikovať, naraňajkovať a desiatu nahotuvať. Chytro, britko na štart. Dnes i keď malo fúkať, nevjeje na štarte ani za máčny máčik. Teda pred ôsmou hodinou, vyčkávajú i borci Leone i Edie. Tý čo odpálili motajú sa okolo štartu ako choré ovce, nuž ale robím to isté, nikto pred nami a tak si svažíme v kludne krásnom až olejíku rannom smer juh. Vodopády preskakujem ako prvý, na krasotu ale za rebrom ma čaká taká šupa jak keby som do prúdového motoru hlavu strčil. Drží to krásne a tak Formula jedon pokračuje, potiskujeme speeda.
Pred kopcom ktorý volám porastený hríbami (viď foto)...
...na známom mieste sme akurát cez prestávku, termika si iba tak vegetí a ja hnijem ako hruška hnilá. Riťou mi stíska ale darmo... ani blahorečenie ani kliatby nepomáhajú a tak sa tam vozím ako trulo zo 10 minút hádam. Ostatne všetci čo prileteli za nami, sa tu hojdajú nízko. Problém tohto miesta je v tom že tu fúka a preskakuje sa cez závetrie, miestami hodne nepríjemné. Nakoniec sa akosi vyzdvíhame, ale z prvého miesta v pelotóne je razom das 15te. Na ďalšom závetrí sa však oddeľuje zrno od pliev, fúka ako prasa, výšky nieto. Našťastie s das 30metrami to preskočím a už je to pohode, pred otočákom, vyskúšam ísť na to inak a celkom sa mi vyplatí, dohnať stratu.
Cestou naspäť až na štart je to pohodka, sem tam prisváhnout ale hlavne práca so speedom, normálne aj svalovicu mám z toho neustáleho... ešte k tomu ma jedujú kladky od speedu v ktorých prachu jesto, vŕzgajú jak dvere na intráku.
Nad zvlneným plató mi Cypo rapídne uteká, A5 tuho veje. Naložil mi jeden stupák aj polku. Potom ho však s Edim a rumunom-po-zemi-sa-plaziacom dovejeme a mastíme ďalej na sever naťahovať. Kým sa k tým nádherne zeleným vyše trojtisícovkám dopracujeme trošku potočíme po tých rebrách, zasekaných. Divno mi je a neviem či smiať či plakať mám, chlapík sa mrcasí na sigme 7 po zemi, ale jakej zemi? Okopáva čenoškom hlavy, chyžky i banánovníky a občas je tak nízko že poďla mňa aj šúchal sedačkou o zem. Popri zemi, to je jedno skade fúka, či je zatienené či čo. Divné na tom je však to že moc sa to neoplatí, letí tak isto rýchlo ako my ostatný das tisíc nad ním v psychickej i tepelnej pohode.
Pri tých krásne zelených a vysokých kopcoch si všímam že i tu sú ludia, v 3300metroch zelená, krásne spasená tráva, plotíky i chyžky, proste idylka len nikoho akosi nieje vidieť.
Otočím sa kúsok skorej ako by sa dalo, ale netrúfam si na viacej lebo je možné že to nedoletím a to by som nerád. Preskok až na hlavný hrebeň na parádu, všetko vychádza a tak smažíme s Ediem. Na tom pahorkovom plató sa poriadne pozdvíhama sledujem rumuna smažiť po zemi, hodín je už vyše práva, rozmýšľam či to aj nezapichne pomaly do zeme, pretože to čoraz ťažšie na východnej strane funguje... ale rumuna to nesere, smaží po stromoch, konáre okopáva... až po zem :)
Ešte dva krát okopávam stromy bo sa nechám učičíkať ale svah už nedrží. Na poslednom si všímam niečo fakt zaujímavé. Na ihrisku sa krútia mravce, teda černoškovia, polka zo zelenej a červenej školy (podľa uniforiem) behajú dokolečka. Smejem sa na peknom divadle a smažím na štart, kde už nič nefúka lebo neskoro jest a tak zaľondujem na ľandovisku.
TRACKLOG:
http://www.xcontest.org/world/cs/prelety/detail:durifuk/15.1.2014/05:15
Dnes Raffa padol na záložke, naťahoval rukavice a jeho delta ho prekvapila, padol do plachty odrapil kameru a šupal záložku do kukuričného poľa. Naštastie živ a zdráv.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára