Deň siedmy: Cypove narodky

  Tak dnes má byť toten super deň. Ráno o ôsmej už vejeme, máme to pekne našľapnuté a ja pomaly ale isto dobieham zo zadných radov. Pri preskoku cez zaprdený vodopád, mnohý z nás sa ocitajú nízko, osmičkuje tam celá banda a zavadziame si, letím preto dopredu a postupne klesám a klesám a klesám...až pristávame v doline. Chytro motorkou hore a poďho viať znova. Je sakra neskoro 11hodín a tak vejem až na otočák ranný sám. Je to krása a hoci ma tam celkom potrápi, užívam si let osamote tak ako to mám rád. Popred štart mastím na sever sa pozrieť, no tam bezoblačno a hodín mnoho, nad tou veľkou dedinou ma to trošíčka vytrápi a klesám hodne do doliny, riťou mis tíska kde tu ja pristanem a  ako sa vôbec vrátim. Pre moju istotu vybíja sa vysielačka, vybitú mám baterku (sviňa zásuvka nejako v noci haprovala) a tak sa rozhodujem ísť radšej naspäť, lebo na poriadny 200km let som to posral už ráno. Zaľondujem na štarte na druhý pokus, chytro si ešte zabehať 10 štadiónov za 15minút a večerať... nuž a idem spať. Dnes akosi nemám o čom a ani sa mi nechce bo unavený som, nejaké tie vtípečky tu konštruovať bo vtipno mi nie je... cítim sa ako minulý rok v júni, chodím lietať pomaly každý deň a furt to poseriem... ale ONO TO PRÍDE A POTOM KILOMETRE TRASTE SAAA!