Deň štrnásty: pár postrehov z Afriky

MOJE POSTREHY Z AFRIKY A RIFT VALLEY

-LIETANIE: predpovede vetra stoja za nula bodov, pokial tam samozrejme nekreslia hurikán. Vždy ráno o ôsmej sa uvidí že čo, pokiaľ fúka tri metríky bude to pravdepodobne fajn ale aj tak najlepšia predpoveď je proste ísť to okoštovať a letieť. Po 40km vzdialený južný vodopád, zvykne fúkavať V-JV čo je protivietor, ráno je to väčšinou problém, nakúpiť si moc nieje z čoho, komíny sú úzke. Rebrá proti vetru sú už v tieni takže ďalšie zpestrenie. Naspäť je to väčšinou po vetre na plnom kotlíku vejba. Rozhoduje sa až na konci útesu a začiatku plató s dedinkami. Pokiaľ to ide aspoň trošíčka, nie menej ako 15km/h na trimme tak dá sa vytočiť čosi alebo je vidieť mraky, oplatí sa skúsiť zasmažiť dvojkilo. Ak je to menej tak ražej otočka a mastiť domof. V tejto časti zvyčajne V-SV čiže protivietor. Tu to však je velmi zaujímavé, vplyvom vysokej nadmorskej výšky a blízkosti rovníka (tuším je tu atmosféra iná či tenšia alebo hrubšia, neviem); (1000mnm dolina-2500 hrebeň, často 4000+základne teda riedky vzduch) tu rýchlosti vetra majú iný vplyv. Na plnom speede proti fakt tuhému vetru nemám problém letieť 40-50 čo by u nás bolo vrcholne nemožné. Na konci hrebeňa vidno ako tiene mrakov cestujú ako rýchlik Horehronec. Ak sa otočíte na 240km tak je to už domov jazda (Ďalej som pre krátkosť času nebol :/ ) väčšinou po vetre. Oplatí sa otáčať okolo druhej najneskôr pol tretej, je to ešte dosť včas na zo jedno dve zasekania sa. Ako začína útes netreba to moc svahovať, radšej si nakúpiť výšky lebo už to väčšinou moc nefunguje. TERMIKA: vždy je to tu rozbité, niekedy viac inokedy menej ale problém je blízkosť zeme, točiť sedmičku popri svahu nie je vždy paráda. Najma ak je široká na pol otočky, v druhej vám klape ucho. Na to bacha lebo skoro každý deň sa tu niekto zosypal či už na drevo (strom) alebo záložka z nečakanej bomby a skočenia si do šnúr. Pokiaľ ste nízko a svahujete, oplatí sa riadiť lastovičkami, krúžia v stupáku ktorý pri slabom vetre nemusí byť priamo nad hranou, ale viacej v predu.

-ĽUDIA: platí to isté ako u nás, čím väčšia prdel tým sú milší, obetavejší a férovejší. Pokial zavíta ktosi do turistične vychytených stredísk, tie jazerá kde sme boli, safari atp, pripravte sa na vychcancov, ožranov a žobrákov. Za každú i blbosť chcú groše, všade prispievať na školy každý je učiteľ ( najlepšie keď ste osamote na loďke a nikto vás nevidí) a tak podobne. Ak sa zaľonduje na pristávačke, vždy som im veľmi rázne vysvetlil že toto tu je moje a každý aspoň dva metre od toho, lebo bude zle. A pokiaľ sa schystajú baliť padák, ono vedia to dokonca aj zlistovať ale chcú lóva, (pristávačka) inde nechceli nič. Nikde sa nikto nepokúšal mi nič potiahnuť iba to obchytkávali, to ja občas nemám rád a tak som im radšej povedal že im dám kekšíky ak sa mi toho nedotknú. Všade si ma fotia a vypytujú sa skade som a tak. Dobré je že v každej prdeli sa nájde mototaxi a ochotný černoško ktorý vás odvezie. Druhá vec je tá že vždy pýtajú tak dva razy viac do bieleho. Mne sa oplatilo vždy opýtať koľko chcú a povedať že im dám polovicu z toho, vždy zobrali, okrem pristávačky, z tade je to 200 vždy ked som večer vyhnil dole, išiel som pešo. Vštetci poznajú Keiro View. Väčšina ludí medzi 15-40 vie dosť obstojne anglicky ale prízvuk a rýchlosť akou tie vety na mňa strieľajú by som prirovnal rotačáku a to viem anglicky obstojne. Musel som si nechať zopakovať alebo prikázať nech pomalšie a hlasnejšie hutoria. Voda z vodovodu v Keiro view je pitná, inde som to radšej neskúšal. :)

-PRÍRODA: Je tu neskutočne nádherne, najmä ak privejeme z šiši Európskej zimy. Poriadna nadmorská výška zatrasie kondičkou nejedného kapríka. Prvé štyri dni zomieral som i ja (nie som nejako namakaný, to kdeže, ale troška predsa len behávam) a vyšľapať kopček i desať metrový, či nebodaj pobehnúť si po rovine, zatriaslo mojimi rezervami a dosť mocne. Po štyroch dňoch sa oplatí ísť si zabehať hen na štadión čo je kilometrík od hotela, ale poriadne a ste na tom rovnako ako doma. Čo sa týka hmyzu, keď zoberieme do úvahy množstvo koncových produktov tráviaceho traktu a samotných producentov (kravy, kozy, ovce, černosi) je tu sakra málo múch i ostatnej hávede. Ostatne, byť iba takou normálnou muchou a prežiť tu viac než jeden termický deň je výkon, od ôsmej rána to tu riedia lastovičky či dáždovníky v zvyčajne 4kových stupákoch. Chudák mucha musí celý deň na spomínanom finálnom produkte sedieť a držať sa všetkými šiestimi i sosákom že by ju nepojalo v stupáku rovno do dážďovníčieho zobáka alebo mrazu v v štyroch tisícoch. Neuštiplo ma tu nič (dúfam teda, keby som do týždňa korene vyvalil tak som vás mal všetkých rád :) ) takže ani ovady či komáre tu nie sa. Očkoval som sa iba proti žltej zimnici, nie malárii a vlastne ani nikto z ostatných. Vraždiacich potvor ako hadov či ja neviem levov som nestretol a prebehol som v dosahu pešom po džungli kadejaké chodníčky. Rastliny sa tu najproblémovejšie tie z bielimy ostňami alebo tie v džungli s ostnatými listami, prvé spomínané radi rastú na pristávačkách aby sa mohli kvačkať šnúry. Na slnko bacha lebo naša európsky severská koža sa chytro začne ohradzovať proti takému žiareniu hodne červenou farbou, ale moja si myslím trošku zvykla.