Ránko, slnko vstáva skoro a vonku
je krásne..Idem si ráno zabehať :D pokusne v nadmorskej výške
2300 metrov je to pre mňa, netrénovaného, dosť fuška. Ubehnem
asi 2 kilometre a pľúca mi ide rozdrapic. Nuž chytro naspäť na
raňajky a hor sa viať. Na štarte panika už o pol osmej... všetci
všetko chystajú na ťažké kilometre a samozrejme ja tiež...
Odpálime o osmej, naložený ako
sviňa 12litrov vody, žrádla, nožíky a pílky a koniny. Letíme s
Cypom a ja po asi desiatich kilometroch vyhnívam... klesám dole do
doliny a ako sa začnem zdvíhať, odviaže sa mi riadnička,
ujujuuuuj celkom mi padol bobok do gačí, predsalen, všade les,
manévrovanie v prdeli, nedajbol keby mi to klaplo poriadne. Jediná
pristávačka v strede lesiska je hodne ďaleko, tak skúšam niečo
vytočiť aby som mohol sadnúť na plate, uviazať riadičku a viať
ďalej. No ale je ráno, poriadne zaťažený som a ešte aj hodne
nízko. A nech sa snažím akokoľvek, úzke stúpania do 1ms iba s
jednou riadičkou, neviem využiť. Takže jediné miesto na ako také
pristátie si vyberám v strede už spomínaného lesiska ale nie je
to letisko. Všade plno šípok a ostružín kadejakých v strede
jarok hlboký das dva metre a ako čerešnička na torte ešte banda
tvorov hnedých čo z výšky ako tlupa psov vyzerá, no našťastie
to len dáke divné kozy sú, no fasa, na plnej rýchlosti s trošíčka
zatiahnutými céčkami a plný vody dzignem na zem ako vrece
krumplov, ani desať sekúnd neprešlo už je tu, v strede lesa ( z
výšky iba lesa, zo zeme osady kde baráky a kadejaké iné
prístrešia sú schované pod stromami) zvoz v podobe černocha s
motorkou, okamžite je všetko dohodnuté a dobieha partia černoškov
a kukajú, obzerajú a vymotávajú mi éro. Pár fotiek, pokec o tom
ako jeden černoško bude v brazilke v juni ( na to že býva v lese
v kope hliny a slamy má peniazov akosi dosť) a mastím mototaxíkom
40km rovno na štart. O 11tej (sakra neskoro) letím druhý raz,
naproti bráchovi čo sa vracia z otočnáku a vejeme spolu na sever,
fúka svižne i chodí to kvalitne, popri zemi počuť rev krik a z
každej chyžky na mňa ktosi máva, detiská behajú za mnou ako
zmyslov zbavené... no sranda. Tak po chvíločke dostúpavam
základňu v 3600, výhlad krásny, na priposratie zima. A tak sa
prepracuvávame kdesi na sever, zvŕtame to spať a po ceste valíme
iba mraky, dal som podla jedného gps 4000 aj nejaké drobné no
podľa Xctracku menej a to hodne. Chytá ma úpal a hlava bolí jak
puckou udretá, grcať sa mi chce i spať. Nuž bol sto boj až na
štart, keď sedím som rád že som. Hlcem ibalgin, vodu pijem,
sprchu hádžem. Po asi polhodine som schopný ako tak chodiť a
premietam si deň. Myslím že môžem byť rád že som sa
nerozdrbal a som naspäť na hoteli. Ufff.
Ešte tak na konček, v jedinom
superskom supermarkete v Itene Cypo chce kúpiť krém na opalovanie,
keď sa pýtam černoška či majú... kuká na mňa potom na bratka
a usmieva sa čo akože chceme :D keď ide okolo neho kolega, dačo
mu šušká a rehúňajú sa trošíčka. Ani sa im nečudujem určite
by im tu davno ten krém aj splesnivel, kým by neprišli ťuťmáci
biely ako my, poprípade do tváre červnený ako paradajka (Cypo :D)
kupovať vodu v koši :D
pardón za nedotiahnutý text a slabú
úpravu i nedostatok fotiek, ja trpím nedostatkom pripojenia a
obmedzeným objemom dát...takisto nezostáva čas na písanie
akosi.... mám toho akurát tak dosť.
Dotiahnem to po návrate. :)
To je dobre. Pozdrav !
OdpovedaťOdstrániť