Ráno sa budím na fukot a hluk jak tu kmáše stromami a to už o pol siedmej ráno. Nič to, ide sa objavovať Keňu. Vejeme teda ku termálnym prameňom pri jazere Bagoria a potom ku jazeru Baringo. Mysliac si že je to jazero hen dole v údolí, pridávam sa aj ja(nakoniec je do v druhej doline das 200km :D ). Vejeme dvoma mikrobusmi, a ako sme krosli dolinku, došlo mi že to bude kus ďalej. Cesta sa jemne ale veľmi jemne mení do absolútne roztrtkaného tankodromu, diery snáď cez celú zemegulu šrégom až do Ameriky. Opruženie na našej káre je viac menej nulové a normálne rozmýšľam či by som nemal prilbu na šišku dať, lebo si ju o strechu rozmlátim. Prídeme do parku, zaplatíme asi 40euro za vstup a po pol hodine cestou ktorá je menej cestou ako buš dookola sa otáčame a ideme nazad nech nám vrátia prachy lebo auto dokáže ísť krokom a ku horúcim prameňom je to 11km a my sme dali 1,5km. Leebo že vraj asfaltku opravujú.
Vraciame sa nazad zvyšnú pol hodinu a ideme to zreklamovať, černoškovia sa akosi nemajú k činu ani vyhrážka že pôjdeme na ambasádu a vyhlásime všade že je to tu velmi zlé, nepomáha, tvária sa že nič, bodaj by vás parom bral!
Takže vejeme kdesi inde, ku jazeru druhému, tams a cena drsno zjednáva. Nakonie to akosi vykecáme a poďho loviť do fotoaparátov a kamier zvery prapodivné.
Tak a potom ešte drngať sa 230km domov tými cestami necestami... prídeme rovno na večeru o siedmej a mám dosť... na dnes stačí, vyzerá že zajtra pôjde letieť poobede a v nedelu bude bengál.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára