Ránečko klasika, chytro schystať, nahádzať do miešačky a poďho viať. Pomerne skorý štart a pomerne málo ludí pred nami. Stáva sa tu už rutinou, teda konečne lebo som si pripadal ako keby neviem lietať, vyhnívač durifuk. Vodopády a preskok úplne na parádu a výšky mám jak nikdy predtým. Vejem teda a pučím plný knedlík, prepracujem sa na celkovo tretie miesto ( je to tu ako na formuli 1, mať dobrú stopu a pučiť plný plyn čo najefektívnejšie).Vyjde mi jeden poriadny stupák a všetkých Rise a Novy a čojaviem čo ostáva ďaleko z mnou. Znie to ako samochvála a aj je lebo konečne cítim že som sa trošku rozlietal.
Ja mám totiž moc rád nikoho pred sebou nevidieť, možem sa tak lepšie sústrediť na svoj let a väčšinou to vychádza lepšie ako kopčiť. Na otočáku celkom vjeje a tak to moc nenaťahujem ale chytro chytro ba až britko sa otáčam za Leonem. Plná šľapka až po vodopády a na štarte sa rozhodujeme lecec ďalej, ktosi totiž ráno tvrdil že "strong wind" ale Leo aj Edie veje tak vejeme za nima, Lea čochvíľa dobehnem a na konci útesu vytáča predomnou a zdrhá ďalej (darmo, kaprík to je iný, bol na xalps a ešte k tomu tu nieje prvý krát ako ja). Mňa i Cypa pribíja koniec útesu dosť nízko, ja to akosi presváhnem ale bratka to položí. Vyzdvíham sa a vejem popod mraky pomerne tuho i keď nie moc vysoko a Leo sa zvŕta. Nuž asi moc fúka vravím si, vysielajda vybitá na sračky tak idem s ním, po štart je to jazda na plnej rýchlosti pomerne vysoko, ešte mám problém pristáť.
Ako tak zistijem, Leovi sa vyplo gps a tak sa otočil, ksakru! mohol som viať dvojkilo hoc aj sám. Nuž nevadí, zase som sklamal. Tak ešte poobede chytro idem sa stratiť na dve hodiny behom do džungle. Zakrádam sa v tom najhustsšom lese a veru vidím kadejaké, nielen čierno-biele ale aj ružovo riťaté opice. trošku sa stratím ale zato krásne si to užijem, osamotený si pobehovať húštinami bez ciest iba ak tak zvieracími či kravskými cestičkami poprepletané.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára