Ráno budíček o pol siedmej, len čo oči otvorím, vyskočím a skoro lahnem naspäť z toho čo vidím cez okno. Východ slnka popod altocumuly vytvára neskutočnú farebnú pastvu pre oči. Utekám na štart chytro pofotiť ale divadlo končí skorej ako tam dobehnem. Čo si však uvedomujem je to že to dnes asi nebude bohviečo, tieto mraky u nás znamenajú prevývin oblačnosti. Držia sa síce do deviatej a chlapi vejú ešte pod polo rozpadnutou dekou ale ide to. Ideme sa tu kdesi prejsť, lebo na poriadnu štreku to nevyzerá. Kdesi okolo štadióna sa k nám pričmochce asi 4ročný černoško, že „how are you“ a už je náš :) Na štadióne chcem dať nejaké to koliečko a pýtam sa toho maličkého či reku odbehne si to so mnou. On že „Yes“ tak dáme koliesko, ja ešte jedno sám, za ochotu dostane maličký muffin a už prežúva spokojný ako päť peňazí. Mastíme na štart že povejeme kvôli fotkám čosik, nakoniec letím s Leonom Pascalom na tandeme (nový BiGolden3) a Cypo veje na Golden 4 okolo a fotíme. Po vodopády a naspäť pristáť. Začína vietor prituhovať a chodia pecky ako sviňa. Balíme a sledujeme týpka čo sa snaží rpsitáť, sfúkne ho za kopec a sadne v negatívke, našťastie padol iba zo 5-6 metrov a nič sa mu nestalo, chytro bežím (no dokázal som odšprintovať asi 20m, riedky vzduch) reku či je ok. Dozvedám sa že na sever od štartu mal 15ms (!) stupák spojený s doZADNOU rýchlosťou asi 20km/h. No radosť sedieť na zemi :) na trojtisícovkách vidno mraky macaté jak kravie vemená. Idem pekne na obedík, dnes z toho už nič nebude letového. Pri obede sledujeme mohykánov čo boli trochen poviať a poväčšinou sú radi že pristáli.
Keďže neletovo je, išiel som kus pobehať.... 10 štadiónov za 17 minút... Ííí bisťu ale skoro som sa priposerkal z toho jak sa tu ťažko dýcha. A veru aj z toho keď vidím Leoneho viať na tandeme popod tie knedle v silnom hučiaku, postáva, pocuvuje.. občas pridvihne... no zle pozerať. Nakoniec horko ťažko pristanú v niekde na plató a myslím že som rád že som poobede neletel. Howgh :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára