Dnešný deň je vlastne posledný, kedy sa dá viať do večera pretože zajtra odchádzame nazad do zaprdene a šialene sa zimou zmietajúcej Európy. Ráno to vyzerá zaujímavo, teda, nefúka ani koní prd. Ako sme si už zvykli, vstávať ako do roboty. O pol siedmej budíček, rozhýbať údy, naraňajkovať a nabehnúť na štartovisko. Dnes sa do vzduchu síce ženieme ale pre mňa to nieje to pravé, totiž som jemne preťažený. Letím spolu s Ediem, Leom a Cypom. Už od štartu je patrične cítiť že je to moc skoro. Škoda toho že mi netrkla pristáť a balast vyliať. Nuže pokračujeme...ale hamujem jak sa dá, miestami aj osmičkujem. Počasie je velmi podobné našim, slovenským, v nevýraznom tlakovom poli a zrána jasným dňom. Ako som poevedal skoro nefúka a termika o ničom. Neskôr to striela do velekých ale rozcuchaných mrakov. Preskočíme prvé vodopády a za hranou je to nemastné neslané, naosmičkujem čo sa dá, nuže nedrží to moc. Do dupy! :D Začínam poškuľovať po nejakom ľondovisku i keď nie som ešte na zemi ale tuším že budem. Vrátim sa teda na prvé rebro za vodopádmi a po chvíľke to tam nie moc pekne zaľondujem. Vyzerala to celkom pekná lúka ale porast je tu statočný, napálim to na protektor s nohami pomaly ale isto minimálne pánubohu do okien dvihnutými. Potom môj pohľad spočinie na pomerne ozrutnom a ostrom šutri tak desať centi od toho kde som to napral. Nasleduje pohľad na všetko ostatné zasraté od dákejsi hajzlovsky hlúpej rastliny, ktorá z celej svojej krásnej podstaty vďačne daruje asi milión prichytávajúcich sa pichlačikov. Začnem jemne kliať a černošky ma začínajú, ehm oberať. :D musím sa smiať ako sa hned pridali všetky. A už vidím bandu ďalších černoškov driapajúcich sa hore tou gurou . Následne zočím breh tak strmo stúpajúci ako všemožné fi(l)ckové dane.. V tej strmine mi to veľmi vďačne všetko pridŕžajú aby sa to nezgúľalo a tiež helfnú s balením padáku. Medzitým dobehli aj všetky babky i dedovia i neviem kto ešte. Hneď sa ma ujme 48ročný dedulo že on je tu kaprík po chiefovi najväčší a spytuje sa čo idem robiť. Predostieram mu môj temný plán, vyliezť naspäť na gurku a odlecec do chuja. Ojooooj to ste mali vidieť tie oči jaké na mňa všetci púlili... no ešte teraz sa divim že nikomu nevypadli. Tolká senzácia, „spadne beloch z nebies a z našej dediny chce znovu do nebies naspäť sa vzniesť“ tak by som to charakterizoval. Dedulo teda vedie mňa po chodníkoch, samozrejme pridávajú sa všetci do posledného čo ešte chodiť vie či sa práve naučil. Procesia jak beduínov do Mekky. Radšej sa hore nepozerám ale už cítim pohľady aspoň dvadsiatich ďalších ktorý stoja o dvesto metrov vyššie na hrane. Vypotím po ceste raňajky a keď dôjdem na štartovisko ktoré som si vybral ako potencionálne možné, celý plac je plný miestnych na čele s „Čiefom“ s veľkým Č. Normálne až nenormálne si vypýta číslo a meno že sa mi ozve. Hovorím mu kámko... to budeš musieť dať dokopy chechtáky celej dediny aby ste sa dovolali do Európy, ale pre potešenie mu ho teda napíšem.
Rozbalujem sa ako v samotnom velkom Koloseu, akurát ho namiesto mramoru tvoria černoškovia s lesknúcimi sa šiškami. Samozrejme nikto sa ničoho ani len nedotkne bez toho aby sa nespýtal. Náramne sa mi to páči, pretože obchytkávanie vecí na ktorých visí môj život, na istote pri lete nikdy nepridáva. Velký Č dáva na všetko pozor so svojou majestátnosťou, oblečený v kedysi čiernom ale teraz hodne bledom saku. V ruke trime paličku a na očiach drsne vyzerajúce slnečné okuliare. Všetci ho poslúchajú a tak využijem ho trošku, reku kámko, tuto nech mi traja podržia nábežku takto a tuto aha. Chlapíci nabehnú sťa by som im nad hlavou bičom plieskal. Na prvý pokus nevijde, ani druhý a tak si hovorím do tretice všetko dobré. Problém je v tom že štartujem zo sakra malej skalnatej možno lúčky v brehu strmom jak ďas ešte k tomu fúka zboku. Vydá to an tretí raz za hurónskeho revu tresku a plesku odlietam si niečo nastúpať. Potom ich odfotím zo pár krát a letím na štart pristáť. Nie že by sa mi nechcelo letieť ale som celý dobodliačený, je neskoro a prevývin. Nejaký nalietaný základ mám, zvyšok nalietam inokedy. Dám si dnes resting day, opálim sa ešte kus, pobehať si pôjdem i pokecám s novoprišlým Felixom Wolklom.
Dnes sa zmastila na tandeme Franceska... pristávali na štarte a padák skočil dozadu a následne predbehol ich a naprali v kyve do matičky zeme, niekto ďalší padol do dřeva na sever od štartu v twiste. Večer sa dozvedáme že má iba poriadne narazenú chrbticu, dva mesiace si nepolieta, ale hlavne že nič vážne, pilot má zas narazenú dolnú končatinu, kríva ako veterán z Vietnamu ale bude tiež v poriadku.Každý deň sa tu niekto zrichtuje, dobre že sme čosik polietali a môžme valiť živý a zdravý a nevykorenený domov!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára