Už od konca októbra je mi známo
že pôjdem na zimu do leta :). Takže po všetkých vybavovaniach a zháňaní materiálu vejeme aj s
bratkom 4.1 vlakom do Prahy, na to že sme si zajednali lôžko a
stálo ma to pajsku, vyspal som sa už aj lepšie a zadarmo, no aspoň
bola sranda, najmä keď prikvitli helmuti v lyžiarkach smradľavých
a v záujme zachovania svojho života vyložia tieto kontamináty na
chodbu. :D V Graďoši pakujeme každý po dve éra a cypo dokonca
dve sedačky do jedného báglu, ktorého kombinovaná váha je 40kg.
Na letisku sa dozvedáme že jedna batožina môže mať max. 32 kg,
kvôli zaprdeným európskym normám, dokonca páni gentlemani
anglický vedia podvihnúť iba 23kg... no mali by viacej halušiek
jesť že by vládali aj poriadne, slovenskie batohy naložiť. Keď
už sedím v tom vzdušnom korábe peklom samým pohaňaným, teším
sa ako malé decko, brnkne do motoríkov a vejeme....cez tri vrstvy
oblačnosti do 10 000m, takže zážitok z cesty =nula bodov. Všade
biele sračky, ach aký som rád že vejem ja do leta. Pred
Istanbulom vykukne pobrežie a lodky. Trošku počakáme a vejeme
ďalším hovadom až do Nairobi. Tam stretáme bandu Itošov, jeden
lepší ako druhý, pijeme s nimi miestny zlatý mok menom Tusker, z
logom slona... no nejaký štramák nedajboh znalec nie som ale
lepšie ako nič a horšie ako plznička. Odial valíme vnútroštátnym
až do Eldoredu a ztade busíkmi až do hotela... všeho všudy
38hodín cesty.... Nespal som asi ani za máčny máčik. Rýchla
sprcha, vyhádzať veci a poď ho lietať. Trošíčku to tu obzriem
a keďže nemám ani vodu ani jedlo a ani koncetráciu... zaspávam,
oči sa mi krížia, hlava bolí, idem teda pristáť a dospať.
Krása je to tu neskutočná, tá zeleň, skál po milú jarmilu... a
mraky, mraky krásne a pekelne vysoko s krásne ufrnknutou
základňou... ach snívam. Toto tu píšem tak napochytro, keďže
net nemáme a tu sú o dve hodiny viac... čas ísť drichmať a
chystať sa na zajtraší deň.. na štarte o pol ôsmej....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára