utorok 20. augusta 2013

SLOVENSKÝ REKORD FAI 148km

  Je to tu. Blíži sa dátum Kaučovho rekordu z pred troch rokov. Bodíkov mám vyše práva a tak si odvážne kreslím 145FAI. Štart: Donovaly, 1.ob Harmanec, 2.ob Roszutec, 3. ob Ďumbier-Šťiavnica, naspäť na Donky. Reku, nieto čo stratiť, skúsim, potrénujem a keď bude možno aj uvejem. Ráno plaším Paťa Erdelyho a Pavčiho že treba už 9:20 vyrážať zo ZV. Stíhame LTT (len tak-tak) lanovku o desiatej, Cypo trošku mešká, lanovku nestíha takže čaká dole na dalšiu, ja sa rozbaľujem, nahadzujem si trať do gps a Paťo tiež. Stavia sa pri nás aj Haro, pýtajúc či je to už OK. Odpovedám "Kámoško, neváhaj!!" Takže 10:20 skáčem do toho a na Zvolene už točím bidielko do 2100. Paťo dotáča viac ale mne to stačí a tak mu utekám smerom na Krížnu lebo to nechcem letieť priamo. Tam sa trošku zasekám lebo to ide od Majerovej skaly kde už aj mrak sa robí len nemám dosť výšky aby som to preskočil. Tak chvíľu čakám a doberám v slabom jeden a pol metri.
  Preskočím na Majerovu skalu, veľmi, veľmi tesne. Na hodinkách 11:10, výška 1300, mm teraz tu vyhniť by nebolo príjemné. Paťo sa zatiaľ otáča naspäť a podceňuje moje odhodlanie sa vyzdvíhať. Kotlík pod skalou je ideál JV a tak pecka do mraku ma nenecháva na pochybách, šlapať to bude dnes parádne. Turisti začudovanie sledujú ako sa im zmenšujem. Vidím padák z ktorý ma poctivo doháňa, bratku letí ako z veľkej knihy a dobieha ma aj keď štartoval o 20 minút neskôr! 
   Dotáčam strop ktorý mám stále v 2100mnm, mierim na Harmanec, hrebienok z Krížnej dáva krásne stúpania. GPS pípa, na ďalší otočák je to 50km :) Cypo má nahodenú tú istú trať, lebo včera sme si povedali že to skúsime a tak sa na Ploskej stretáme a velíme spolu ďalej. 

   Mierime spolu celou Ľubochnianskou dolinou dlhou 25km,. Táto dolina je známa u padáčkarov biednou možnosťou návratu po pristátí ktoré tu je vrcholne obtiažne, nie je totiž moc kde. Nevadí, neprileteli sme tu pristáť!? Nosí to tu kvalitne, jeden mrak nám však rozpadá v -4 klesám do doliny. Ujej! Našťastie je tu stupák ako pre nás prichystaný, len vykrútiť. Kvôli rýchlosti vytáčam iba nutných 1500mnm a nechávam bratka ešte dostúpať, mastím plný speed do silnejšieho bidla, ktoré mi prezrádza nový mráčik. Po Kraľoviansku kopu je to parádička. V diali sa rysuje, kopec krás nevídaných, Veľký Roszutec. Ten je mojím druhým otočným bodom.
   Preskakujem prvý, Cypo letí za mnou asi 5 minút, nestrácam čas a valím na Rozsutec s úmyslom natiahnuť to čosi na sever ešte, kým ma bratu dobehne. Smažím plný kotel asi 1,5 km za môj otočňák. Keď sa vraciam zisťujem že zle je! som dosť nízko, je to tu zadekovanô. Do prčic! Sypem na Rozsutec, či ma tie skaly troška pridvihnú a brázdim to tam asi sto metrov pod vrcholom, turisti s veľkým záujmom sledujú čo budem robiť. Vydávam sa preto dopredu na nasvietený svah a doberám v silnom stupáku.... UFFF kríza zažehnaná!
  Valíme dopredu smerom na RK, v ďalšom stúpaní prilieta Robo Luby z Donovalov, debatíme v stupáku, že vraj chce letieť na Minčol (Kubínsku Hoľu) a naspäť na štart. Uzavrieť si kilo plochý trojuholník. Potom sa rozdeľujeme každý valiac svojim smerom.
  Pred RK nastáva kríza, s výškou ktorá nieje "povolená" a o ktorej sa teraz vedú nekonečné debaty, to priamo na Malinô brdo asi nepreskočíme, ešte k tomu je to tam zatienené.
  Po ceste vyčkávame v slabých nuličkách. Pomaly sa utvrdzujem v tom že to asi fungovať bude. Mám o sto dvesto viac ako bratm a tak nalietam nad tušený stupák a mám hneď +2ms. Bratko to tesne prelieta a chytá sa tiež... uff super, ďalšia kríza za nami. Myslím že má silnejšiu časť stúpania a tak vylietam proti vetru (slabému) nájsť ešte niečo silnejšie a zároveň mu nechávam čas aby ma dobehol. Spolu potom vytáčame +3ms. Preskok ponad dolinu na Donky je rýchly. Bavíme sa o trati, ktorú dnes chceme uletieť, ako to pekne odsýpa a zároveň, že času je nadostač, preto netlačiť na pílu ale letieť na istotku. To určite, letieť na istotu s výškami 2100 :D. Je to totálne nahovno najmä teraz, v NT. Mne ani Cypovi svedomie a hlavne zásada FAIR-PLAY hovorí že nejaké vypínanie gps, orezávanie výšky či zvýšenie triedy G (!!!) :D je neprípustné. Radšej totiž vyhnijeme a prehráme ako by som mali vyhrať podvodom! Preto to nakoniec dopadne aj tak ako dopadne, my to zavrieme a oni nie, PRAVDA ZVÍŤAZÍ!
  Nad Magurkou točím 5+ spolu s celou hrčou lastovičiek popiskujúcich.
  Do Demänovskej doliny skáčem s 2100 a opäť sa potvrdzuje že je to ťažšie, ani len nedoletím do kotlíka na Chopku, hnijem pekne až do 1400 dole do zatienenej doliny. Bojujem v stupáku tak slabom že ani neverím že sa zodvihnem. Vzývam Ailosa, aby ma k sebe pritiahol a veru asi vidí že sa snažím letieť podľa pravidiel a oceňuje moje snaženie. Doskakujem na nasvietené rebro  a už to bije hore. Dotáčam iba 2000 a celý čas po hrebeň ma poťahuje hore.
  Na Ďumbieri stáčame v špirále výšku, juh nosí ako víno ale len od 2100m. Takže tak, je to nahovno, do cieľa 25km a najväčšia šanca že nás natiahne je práve tu. Na Derešoch vidím Hormóna tak kričím aj s Cypom naňho a fotím. Niekto z turistov čo okolo neho prechádzajú, odpovedá že nech idem na poldeci... odpoveď "seriem ti na poldeci, letíme rekord" ich neviem prečo rozosmieva.
  Vajskovská skala vytvára velmi nepríjemnú kolmicu na hrebeň prelietam ju modliac sa nech to vidá, s možno 5timi metrami a valím ďalej. Kríza striedala krízu, stále som bol buď nízko a vyhníval do zalesnených dolín alebo som vysoko a ide ma pojať cez G priestor.
  Na Latiborskej holi prichádza skúška mojich nervov a viery v to že sa mi to proste musí podariť. Na preskok na S stranu mi chýbajú asi 2 metre, klesám dole do doliny kde nepristanem. Je to síce nasvietené ale viem že aj Matoni tu prohnil až kdesi dole do doliny kde pristál na zvážnici (jediné možno-nemožné miesto) frajer.
  Už nemám na výber, som s tým zmierený, 8km od zavretia to nemôžem zapichnúť, proste sa tu zodvihnem alebo skončím na stromoch. Po dvoch troch minútach ktoré mi pripadajú ako celý život mi srdce bije ako o preteky ale predsa nachádzam čosi slabé a tak sa zvŕtam a dúfam, ešte treba ten stupák dva krát dostrediť lebo končí v úrovni hrebeňa. Nakoniec to predsa len do dvoch tisícov vykrútim a v opojení to ženiem na plnom speede na Prašivú. Nenechaj sa uniesť vole, tuto to bude cucať ako sviňa takže bacha na výšku, znova a opäť. Dolietam čo najbližšie ku štartu a v trojke sa dvíham iba do výšky 2100, okrem dodržania pravidiel to vychádza na doklz na štart a zavretie FAI. Dupem plný kotel a letím, šťastný ako blcha pretože viem že som si tento prelet zaslúžil. Dnes sme spolu aj s bratkom prekonali nejednu krízu a  tá moja posledná ma skoro stála šišku. Dolietam popred tandemistov na novú hoľu a sypem to dole na wingoveroch a špirále na pristátie. Dole na zemi sa celý trasiem ako osika. Adrenalín vyplavený z poslednej krízy, hormóny šťastia zase z vedomia že sa mi podarilo to čo som si predsavzal a vymyslel a ešte aj kúsok viacej. 
   
Takže sen sa stáva skutočnosťou, uletel som spolu s bratom REKORD!!! Okrem toho som to uletel ako opakujem bez jediného podvodu, bez jedinej chybičky na kráse. Mať tak "povolené" výšky pokúsim sa o 200fai, ale, keďže lietame podľa pravidiel tak to ešte nepôjde. Nevadí, viem že sa to dá!



Pár vysvetliviek na koniec:
Lietanie podľa pravidiel: to znamená dodržiavanie hornej hranice priestoru G, teda 2450+70m ako tolerancia. Keďže PG nedisponuje veľkou rýchlosťou a teda nedokážem na ňom uletieť zo silného stúpania, musím opúšťať výťahy už v 2150, neskoro večer možno 2350mnm. Je to velmi veľký problém najmä v kopcoch ako sú NT, Veľká a Malá Fatra či VT. Kedy to na LU zmenia na 2900mnm ako je všade dookola neviem, možno sa ja toho ani nedožijem. 

pondelok 19. augusta 2013

PoSlovinské Slovensko

  Celú noc valíme zo Slovinska do Brna kde sme o tretej ráno. Alina s Petřem ma vysádzajú pri OMV na dialnici smer BA. Mierim s celým harampádím do poľa a zrábam si nocľah. O šiestej ráno ma zobúdza ranná špička a tak mierim na pumpu.

  Pomerne chytro chytám stopa do Ba až na Zlaté piesky. SUPER lebo toto býva problém. Tam mi to troška trvá ale čas sa naťahuje po tom čo mi bratku volá že na donky treba ísť...bude prej dobre. Nuž tak ako ma vezie chlapík tak nabíjam baterku ktorá je K.O. po včerajších ôsmich hodinách. V ZH ma čaká pol hodinu. Díki ti bratu! A vejeme na Donky. Po ceste stretáme akéhosi mobilného výpalníka. 

  Lanovka o 11tej je LTT ale už je to šecko deknuté, rýchlo sa do toho hádžeme a ja chytám bublinku pomerne mocnú a tak dotáčam 1900 a mierim na Krížnu. V podstate to odsýpa ale za samotnou Krížnou začínam postávať a 4-5 ms dolu, tak to otáčam s úmyslom letieť hrebeň a buď bude na Ďumbieri slabo fúkať a vydám sa na trojuhas, keď bude duť pokročím na Kráľovku. Cestu si užívam, viem že baterky nevydržia na celý let a tak letím čo najnižšie, svahujem, pozerám do každej dolinky, nalietavam na turistov. Je to krása.
  Cítim a aj vidím že mraky cestujú, teda smer Kráľovka, okolo Chabenca sa to dekuje tak pritáčam 2300 a skáčem na južnú stranu. Popod mraky ktoré krásne cucajú letím až nad Čertovicu a Benušku, tam zo závetria dotáčam 2100 a letím popod krásnu buchtu ktorá ťahá 6+, das dobré. Natiahne ma do 2450m, ujuj to som na SVK tento rok hádam ani nemal :D. celá cesta na KRáľovku je prevažne deknutá ale vyzerá že to chodiť ešte bude.
  Celú cestu fotím šicko doradu a teším sa z každého pohľadu na TATROVKY či ešte ďalekú King Hill.
Najkrašie boli aj tak ovečky asi 3km pred prvou časťou Kráľovky, bača pri nich pozerá, div mu oči nevypadnú a ja sa dvíham v slabom stúpaní a vyčkávam kým sa mi nasvieti kráľovka lebo tam isto bude fúkať JV-V a to sa nepretlačím.
  
 Na kráľovke skoro vyhnívam lebo chcem si to prosváhnout a zozačiatku je to nafukované po kose a ešte aj plytkô. Tak po chvíli nakúpim do 2000 a letím ku vysielaču kde pristávam akurát čo mi chcípli bataréje. Pokecávam s bocami cyklistickými a fotím čo mi baterky vo fotiaku stačia. Tu je ich pár aj z cesty.











 


  Keďže sa už nemusím nikde hnať, zjem chleby a nazbieram suvenírov pre všetkých. Šutre z Kráľovky potešia kždého, najmä ak sú doručené letecky :). Pri vysielači sú však biedne tak nakopnem éro a tých tristo metrov presvahujem, pristanem nazbieram ďalšie, pofotím a pokračujem k Ďalšiemu miestu čo sa mi páči. A tak popristávam kadetade po hrebeni. Potom letím iba s váriom a až do Brezna. Tý čo vedia, vedia že som si to krásne užil. Pristávam o piatej a štartoval som o nejakej štvrť na dvanásť. Krása, nádhera a spokojnosť, dohromady 140km, zdokumentovaných síce iba 84, ale pocit je dôležitejší. 







237 kilometrov najúžasnejšieho počasia v Slovinsku

  O siedmej večer prichádzam domov do ZV po náročnom stope z Prahy. Večer o desiatej mi píše Alina, či nejdeme zajtra do Álp. "JASNĚ" znie moja odpoveď. Ešte večer teda hádžem do báglu posledné čisté tričká a spoďáre (bol som dva týždne pod širákom v Taliansku :)). Ráno o siedmej už aj sypem do Brna kde sme dohodnutí na druhú poobede. Stop je úplne suprový, dobre si pokecám. V Brne som o dvanástej a ako sa dozvedám, namiesto Antholzu sa bratia z Čiech rozhodli pre Soricu. To je škoda, nie že by sa mi to nepáčilo... no ale predsa tie zelené trojuholníky nemám veľmi rád. Keďže mám čas tak nafúknem nafukovačku a driemem na poli kdesi pri Olympii, kde neskôr obzerám americké poloveterány.



 Čakám na Davida a počítam že musím uviať 240km aby som trhol prvé miesto s náskokom veľmi tesným.
    Večer na Sorici stál zato, Mesiac je niekde v nove takže tma je dokonalá, padajú perzeidy i meteority a ja som celý večer v úžase. Je to pre ohromujúco záhadné sledovať tie neskutočné hlbiny vesmíru. Kecáme spolu s bandou, ani neviem kedy ma odpílilo. Ráno je svieže a krásne, idem si zabehať hore na hrebeň a

zisťujem že značne fúka... ZOZADU! Po pol hodinke zbehnem ku partii ktorá sa práve prebúdza.
  Oznámim im situejšn no nikto sa nebojí. Bude to dobré a hotovo, hotujeme sa hore. Aj touto cestou by som sa chcel poďakovať Palimu Šulákovi za to že mi požičal spacák ktorý mám už od polovice júna, keby toho nebolo tak furt mrznem a asi som aj chorý. Ďíki Pali!
 Ráno šľapeme iba ja s Petřem, zvyšná časť partičky ide lanovkou. Na štarte je to krásne tri metre do chrbta. Času ešte dosť a tak čakáme, dovalí sa párik Itošov na niviukoch,kecáme že sme sa stretli nedávno na ITALIAN OPEN V MEDUNE, a čajsi si ma pamatajú. Odvážne sa začnú rozbalovať zatiaľ čo im nábežky roluje SV vietor. Za trošku rozpačitých pohľadoch sa pridávam a rozkutrávam svoje harampádí. Talianko štartuje do prvého "intervalu" (tzn. nefúka nič) drbne sa na V časť svahu a za rohom bojuje, vidíme že proti kopcu letí o dosť pomalšie. Po chvíľke sa zdvíha v rozbitej trojke a hlási sa ženskej do vysielačky. Talianku trošku predbieham a štartujem do 0.5 na kopec, paráda letím na V časť svahu a hneď mám bidlo do nebies. Točím len okolo 2400 lebo som prekvapený že to ide tak vysoko a ja netuším koľko je tu povolený strop.




 Letíme. Treba však myslieť úplne ináč, nenechať sa uniesť viditeľnosťou a výhladmi do netušených dolín. Fúka zozadu a ja po prvom preskoku vidím Itoša zasekaného kvalitne hlboko v závetrí. Ja lovím prvý stupák ktorý je rozbitý a zanášaný od kopca, som dosť blízko pri skalách a trošku mi tuhne krv, zistil som že v zhone nezrobil som poistku. SAKRAAA! Dnes nemôžem príliš riskovať. Ponáram sa do závetria a ťažko lovím kdesi pri Kobale stupák. Vytáčam spolu s Nicole 2700 metrov a tým nepriamo zisťujem že je tu Gčko až do troch tisíc, keďže je miestna, tak asi vie. Na Stole to funguje už parádne a prefrčíme to tam na plnom kotlíku čosi nad hrebeňom.



 Do Talianska a na preskok cez Gemonu si poriadne pritáčame. V diaľke je vidieť požiar. Hneď prvý stupák je pekne ostrá sedmička. Radosť stúpať tak rýchlo. Celá cesta až po otočák je plná symptómu zvanom riťostisk. Našťastie dostupy to robia ľahším a tak poctivo dotáčam ale pred otočákom sypem k zemi ako keby som z okna vyskočil. Skoro všade na doklz je to zadekované. Naštastie skaly  majú nejakú teplotnú pamäť a tak smerujem k nim. Natočím nakoniec až 2950+ a letím rovno s bandou ktorá to medzičas čo som sa lovil zo sračiek natiahla kilometer-dva viac na západ. Mne píše GPS vzdialenosť od štartu nejakých 115km a tak sa rozhodnem otočiť aj ja.Letíme vospolek naspať a tak fotím výhľady na dolomiti či ký fras.
 
   Cesta až do Gemony je na parádu. Letím vysoko, desiatujem a pozorujem. Pri preskoku dolieta podomňa lietadielko hasičské, cucá vodu tak si ho cvaknem. Na kopci sa nieje problém zodvihnúť a tak je to pohoda lahoda. Jediné čo ma začína trápiť, je neznesiteľná bolesť hlavy...začína ma triasť aj zimnica i grgám ako staré prasa. Zrejme tá šunčička nebola z tých najlepších, žuchnem si jeden ibalgin a bojujem nie z počasím ale sám zo sebou. Túžim po tom zavrieť oči a spať. Pristáť... pristáť... a na GPS je 60km na štart...SAKRA ĎURO BOJUJ!! Kričím sám na seba. Spievam, lebo som sa pristihol že zaspávam. Je to neznesiteľné ale moja vôľa vítazí, bolesť potlačená ibalginom ma prechádza za Kobalou a tak s čistou hlavou letím daľej.
 Ako sa blížim ku štartu, spokojnosť vo mne rastie. Ako na zavolanie prichádza bidlo do 2200m a ja si môžem na večer v kľude naťahovať kilometre ktoré som oželel v IT.




  Ešte si posváhnem na štarte kde fúka 2ms z východu, juhovýchodu. GPS píše OLC vzdialenosť 240km, čo je vždy o 2km menej ako mi to hodí na CC. Som trošku sklamaný lebo som asi Matoniho nedal. Pristávam pri aute taký unavený, že si nevšímam drôty na konci parkoviska. Éro položím na nie ale skĺzne sa a nič sa nedeje.

TRACKLOG: http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/11.8.2013/08:25

 Neskôr zisťujem že som Matonimu pridal dva body pri mojich výpočtoch a tak aj keď prihlasujem "iba" 237,51km zelený trojuhas predsa len ho dávam o dva body. Mám radosť i keď lepšie by padol modrý trojuholník. Okrem toho mám 1000+ body v slovenskom CC čo je tento rok prvý raz dosiahnuté (Matonim v Keni) a mnou v Európe. Zároveň je to ku dňu 19.8. najsamdlhší plocháč v slovenskom CC, čo je iba o dvesto metrov (!) dlhší ako uletel Matoni v Afrike.
 Nuž aký netušený úspech.




utorok 13. augusta 2013

Majstrovstvá Talianska v Medune


 Po úspešnom Antholze mierime na Meduno. Cesta ubieha dosť pomaly keďže tu niet dialnice. Vedie aj cez miesta ponad ktoré sa lieta zo Sorice (o dva týždne som ta dovial ale o tom neskôr) a ako pozerám fakt je to tu riadne zaprdené, samé stromy rieka a skaly...doliny zarezané úplne doparády. Nechcel by som tu nikdy vyhnívať! Naďabíme na akési obrovské jazero tak sa ideme schladiť, voda krásne čistá ale nie moc studená. Skúšame skočiť šipku a lapiť rybu spolu so Standom Mayerom. Tie potvory ale utekajú kým letíme vzduchom.
  Pri Medune už videť chlapákov na kapesníkoch popri skalách sa mrcasiacich. Po príchode do kempu zisťujeme že sa tu nejaká česká škola a tak ešte večer mastíme na kopec. Horúco je tu ako v pekle. 

  Večer štartujeme a krásne to nosí, po prvom stupáku letíme s kosťou pre porovnanie ja na aspene a on na enze do rovín. Výsledok jasný :D sedím dole na pristávačke ale aj celkom rád lebo mi bolo tak horúco ako nikdy. Večer sa registrujeme a rozkladáme saky paky pod holým nebom na pristávačke.
  Fotím si vychádzajúcu Zorničku. 
Ráno je krásne a tak bežím na hradík čo je tu, ranná rozcvička je dôležitá. Z toho rímskeho castella vidím dole našu káru a borcov koštu a standu ešte vychrapovať. Pohľad na tú neskutočnú rovinu smerom na juh ma dostáva. Diaľka ukrutánska a aj to len tušená. Obzor sa rozplýva v opare, typickom pre túto časť, tzv "prádelna" 


    Vývozom mastíme na štart cestou typicky talianskou. Je úzka ako komár pod kolenom, všade nastavané domy do cesty, zákruty tak ostré že sa tam mini-autobus nevojde a pred každou radšej trúbi. Samozrejmosťou je horúčava, pečie mi na šišku a kvalitne. Nepomáha ani zlievať si hlavu a hlavne vlasy vodou.
  Task comitte vypisuje navigačný task o dĺžke 53km. Otočňákov ako dreva v lese. Tak to sypem do gps dúfajúc že sa nikde nepomýlim. Prvý otočák je smerom na Gemonu a tak mastím asi ako tretí ho dávam /Z 95tich pilotov/ ale sakra nízko a tak sa nechám zanášať v nuličke na pekný kopec vzadu, strácam síce dosť ale bojujem zatiaľ čo mnohý pristávajú. Po troške čakania sa to nad dedinkou urve a krásne stúpam.
1200mnm to je celkom fajn a púšťam sa ďalej, na hrebeň čo ide zo štartu dolietavam veľmi tesne, presvahujem ho v podstate, púšťam sa na otočák dopredu. A tak to postupne akosi letím, vrátim sa aj druhý raz z rovín a ideme na koncovku. Nakupujem do 1400 a letím na posledný otočňák dosť daleko proti vetru v rovinách. Predomnou valia borci ktorý si natočili o dve stovky menej a vidím že  ťuknú bod a budú na zemi. Ja našťastie prilietam v 300 metroch ale nikde to tu nefunguje, vidím peak2 ako sa mu práši od bot. Takže som jediný zo skupinky asi 6tich čo sme vyrážali viac menej spolu. Letím nad akúsi minifabričku a vzývam Ailosa že by mi pustil dačo. No a bodejť, nejaký ten vankúšik pod sebou cítim..mám sotva 150 metrov nad zemou a tá si ma ťahá k sebe... nie ja som rozhodnutý bojovať, na pristávačky nepozerám, krúžim v nule zanášanej smerom ku cieľu. Chlapci zo zeme sa isto preklínajú lebo pomaličky ma to predsa len pridvihuje. Prilieta na hotové nejaký biely CAYENNE. Bisťu bohu naštastie volím správny čas na opustenie stupáku a ulietam mu na plnom speede asi o 10 sekund. Super, pristávam v cieli ako tretí od konca, z tých čo doleteli do cieľa. Nie je ich toľko takže je to dobré. Teším sa a kecáme s Cayenakom čo a ako...chváli ma že som ho presíkal :D






Krásny večer strávime pri vode, teplej samozrejme, po kúpaní varíme amore mio s cestovinami penne, do toho mrskneme starý známy syrokrém a je z toho cháles mocne výborný, taký troška trampský.


Ráno sa budím zase prvý a po povinnej rozcvičke zisťujem že cez noc vytiekol z dolomitov studený vzduch.
Fúka dole kopcom ale to nevadí. Na štarte sa podľa predpovede dozvedám že to bude dnes chodiť o dosť kvalitnejšie ako včera, hlavne vyššie. Dostupy okolo dvoch tisícov sú lákavé.


  Borci z task comitee volia task dlhý čajsi 80 kilometrov s otočákom smerom na Bassano a úplne na konci mapy :D Chcú využiť to že dnes na vojenskom letisku Aviano majú fraj.

  Pomerne jednoduchá trať. Som rád že sa kus poriadny preletíme, niečo aj uvidím. Po štarte sa ryniem spolu s borcami ku štartovej kružnici v rovinách. Ešte je skoro a tak to samozrejme nefunguje, tak sa mrcasíme popri zemi. Po otvorení štartu, mám sotva 600nadmorských čo je tu v podstate na zemi. Nachádzam však polmeter ktorým sa zachraňujem a postupne sa pridvihnem v silnejšom stúpaní o kúsok ďalej až do 1200. Super, mnohý tu prohnili až na zem, najmä borci z kat. Sport. I keď za cenu straty nejakého toho času som rád že nemám skoro nulu za menej ako minimal distance. Vyrážam šťastný na trať a odhodlaný zopakovať včerajšok, doviať to až do konca. Postupne sa dostávam dopredšie, Sportovcov som dajakých aj previal a letím spolu s Kosťom až na otočňák. Po ceste si fotím ako člen PARAGLIDINGOVO-ŠPIÓNSKEHO národa vojenské letisko. (mrzí ma to že hoši z blavy sú ešte furt v iráne)
  Na otočáku som nízko, väčšina mi uteká a kopce sa plytkie, nejako to presváhnem popri zemi až na posledné kopce pred preskokom ponad krásnu priehradu. Tu sa oddelujem od skupinky, pretože si myslím že bude lepšie nakúpiť tu a na ďalší kopec doletieť zo západnej strany a vysoko...Nuž popravde fučí tu ako sviňa, bordel je tu takisto ale nevadí, padáku verím na 120% a tak mi nerobí problém sa zodvihnúť do 1600. 
  Skáčem ďalej a vidím že som mal pravdu, borci sa zvedaj v pomerne slabom stupáku ktorý končí v 1600 zatiaľ čo ja mám bidlo do dvoch litrov. Borcov doháňam a pritáčam v rovinách iba zo tri krát zatiaľ čo mi to oni ukázali hlboko podomnou. Na predposledom otočňáku dobieham aj Core 2 od swingu ktorý je v rovnakej výške ako ja. Cestou na posledný otočák sa stretáme asi 6ti v poslednom bidle kde sa snažíme dotočiť nejakú rezervu, vylietam z toho prvý na plnom speede ulietam borcom na posledný otočák, Najbližšie za mnou sa pustil peak2 a nakoniec mi nakladá tak minútu do cieľa. Nechápem ale letí mu to popri svahu o dosť rýchlejšie, ostatný končia za mnou. I keď hardCORE ma toľko bodov čo ja.

  
Ďalší deň, tretí pretekový začína podobne, ráno slabý sever, chladno. Dnes mám Renčin a Aaronov lunch packet, za čo im ďakujem, lebo moja studnica je bezodná a hladný som neustále. Počasie vyzerá tutovo, slabé J smery a dostupy 2500mnm. Task comitee rozhoduje pre 107km trať cez plno ani neviem koľko otočňákov.  
 Letí to celkom pekne, otočák nad priehradou dávam v pohode a dotáčam krásnu výšku 2200, dalo sa i viacej ale na štarte sa hovorilo že restricted výška je 2400 tak reku že by ma nepojalo cez. Valíme smerom na Gemonu, je celkom slušná viditeľnosť a tak fotím. Naspäť je to proti vetru a tak nedolietam na náveterný svah a po kose ma sfúkne až na pristátie... sakrišmatiáš.










Piaty deň začína ako všetky ostanie, slabý sever. Dnes opäť dlhý task, ale dostupy okolo 1900mnm. Letíme najprv smerom na Bassano, hneď po štartovej kružnici klesám hodne nízko, ale dvíham sa a potom už je to jízda, zase útočím zo zadných rád. Po otočke a bode smerom na Gemonu predbieham Chromčáka aj Cayenistov, valím prvý do rovín, po ceste pritáčam krásne silný stupák a valím na daľší. Vyberám si zlä cestu, myslim, že ponad roviny to s poriadnou výškou zvládnem skratkou aj sám, ale mýlim sa, v 1000 sa otáčam ku kopcu kde kvalitnými 4ms sypem pekne k zemi :( nuž, nabudúce budem múdrejší.