štvrtok 26. marca 2015

15 000!

    ĎAKUJEM,
  že stále čítate môj blog, teší ma to. Vidím záujem, a to motivuje písať z preletov reporty už viac ako rok a pol. Často aj keď už večer nevládzem a odpadávam. Z toho občas plynú i preklepy, alebo nič nehovoriace vety, ktoré neskôr opravujem :)
  V najbližšej dobe bude report aj z WC (winter cupu) kde dnes večer odchádzam. V máji môžete očakávať pár riadkov i z Bornes to fly, očakávam že súťaženie s Maurerom i Mayerom bude viac ako zaujímavé. Neviem sa dočkať a dúfam že nesklamem


pondelok 23. marca 2015

Jarná klasička, Kráľovčička!

  Slabý premenlivý vietor dáva tušiť pekný deň. Preto v pondelok nezaváha Strmeň, Molitoris, Hrivo ani Leo a nechajú sa zlákať na Plešky. SHMÚ dáva slabší ale JZ vietor a v okolí Čertovice dokonca nárazy. Zvrstvenie do 1700 a kráľovka aj vyše 2300.
  Vrelá vďaka Molitorisovi i jeho žene, že nás vyviezli, auto stiahli a ešte k tomu pofotili snáď všetkých.
  Hore dosť dlho čakáme, žiadne mraky v blízkom okolí nenaskakujú. Vzduch je tak špinavý, že skoro nevidno na druhú stranu doliny, cca 10km. Nad Poľanou to ale evidentne chodí, lebo mraky je trošíčku vidno cez spomínaný opar.
  Naveľa, naveľa sa o trištvrte na dvanásť vymotáme. Vo výťahu sme štyria, Hrivo, Kubo, Robo a ja. kolíše medzi dvoma až troma m/s. Má viacero jadier a od zeme je zafukovaný z JZ.


Moštenická dolina mi dá tak sto metrov stupáku. Hiadeľská skoro nič. Robo sa hneď šupol smerom na Kozí a pekne ho vydriapalo hore. Namierim si to na vandlík zalesnený, vlastne koniec dolinky čo ide od Medzibrodu. Musí tu byť niekde výťah, lebo ma ponára hlbšie a hlbšie do zalesneného a plytkého kotlíka. Kubo nadomnou stúpa ale mne to dá dosť zabrať, kým to nájdem. Úzky ako komár pod kolenom a zanášaný tiež riadne. Let doteraz by sa dal charakterizovať ako prískoky plazením. Furt nízko, nizučko a stačilo by keby jeden stupák nebol tam kde myslím, skončil by som.
  Lepší stupák príde od toho kopca pri Jasení a neskôr nad Krpáčovom točíme s Kupkom poriadnu ucelenú dvaapolku až do 2200mnm. Sme vyššie ako mraky čo sa spravili v doline.
  
  Ponad Tále až ku ceste na Čertovicu nás sfukuje z každého rebra, nikde sa nedá nájsť nič použiteľné. Drapneme však slabý stupák a zo dvadsať minút sa v ňom namotáme až do 2200, pretože treba preskočiť dolinu a chcel by som ísť už na istotu, žiadne vymetanie dolín.
   Výhľad berie dych.  Celé Kráľovohorské NT ako na dlani. zasnežené hole a tmavé lesy. V tom je jar parádna, bezoblačka je síce ťažká ale keď mám už nakúpené riadne, tak mi žiadne mraky ani tiene nerušia výhľad.
  Dole vidím prilietať Roba a Hrivo preskakuje na Beňušku viac predom. (zasekal sa tam kde som v piatok vyhnil, ráztoka)





  Hrivo nám ukáže ďalšie bidlo do 2250. Po vyletení sa cítim ako matka kačička. Kupko a Hrivo v jednej výške a v rade za mnou ako malé káčatká :D
  Zima mi ide do kostí. Približne po začiatok TMA. Mám ešte staré informácie a myslím si že je to 300agl, tak sa až po Kráľovku plazím. Rozhodol som sa tak aj preto že mi je zima, a dole je predsa teplejšie, koľko krát až horúco. Najmä v zasekaných dolinkách.... :)

  Otočíme K a letíme čo najďalej nazad. Svah až po sedlo Priehyba krásne drží. Dokonca som sa pristihol pri myšlienke že by som sa mohol doplaziť až po Polomku či Bacúch. No ale prvý horší preskok, kopec nafukovaný príliš po kose a nemožnosť dotočiť si trebárs 2000m šance skrešú.    Pristanem pri Heľpe a príliš blízko družstva, čo prináša šancu dobre pohnojených lúk. A stáva sa to smutnou realitou. Fajne čerstvé, jarné, konečné produkty trávenia celkom slušného stáda kráv mi robia podkladovú plochu pri balení. :)
  Behom na stanicu, cez močiare pri ceste, aby to nestačilo, musím si to skrátiť i cez ohradu, kde davová psychóza stáda oviec velí prenasledovať votrelca.... Bé, bé, bé!





   Vo vlaku sedíme s Kupkom a Hrivom, každý nasadol o jednu zastávku ďalej.
  Tieto prvé lety na kráľovku sú pre jar tu u nás typické. Po doline fúka JZ, Z, nazad sa vrátiť nedá, maximálne pár kilometrov. Mám z toho príjemný pocit. Videl som kus Slovenska a pomohol kúsok i Kupkovi zažiť to tiež....










sobota 21. marca 2015

Marcová fuška?

  Jar je tu, jar je tuuuu!
  Od pondelka do piatku lietame!
  Javorinka, Martinky x2, Plešky x2.
  V pondelok idem zaprobovať na Javorinku, má strašne hulákať. Na štarte je to z JVV a kým rozbalím, celé sa to dekne. takže jednostupákový, desaťkilometrový let.
http://www.xcontest.org/world/cs/prelety/detail:durifuk/16.3.2015/13:26

  O poznanie lepší sa javí utorok. Klasická jarná situácia, SV. Martinky. Chcel som skúsiť ten borgulov fai krumpel okolo doliny. Pod fatranským Kriváňom však silno preťahuje od V a ledva sa vyzbieram hore. Nakoniec mám z toho ledva 60 plochý. Vtipný je stop: ráno na Hole ma berie chlapík čo má hore hotel. Keď pristávam v Bystričke, vymáknem toho istého týpka z hotela. Bol prať bielizeň v miestnej firme.

Na stredu hlásia to isté, preto už o siedmej ráno sedím vo vlaku do Vrútok. Hore je plnka, Žilinčania, Východniari i Kravci.... Ráno síce bezoblačné, ale funguje to už o pol dvanástej mastíme plný speed na juh.


 Miestami prifukuje, najmä pri Vrícku. Rozmýšľam či to potiahnem po vetre do NR, ale otáčam sa blízko Tužinej nazad. 
     Tu som zažil  absolútne najvyhrotenejšie pristátie. (pristátie, teda nie stromovačku). Totiž, letím nazad, na kopčeku kde sa chcem zodvihnúť to nefunguje a tak letím bližšie k vrcholu a zrovna nevidím, že v tom mieste siahajú lesy o poznanie ďalej do údolia. keď sa otočím, okamžite je mi jasné, že je zle. 3,5 dole a protivietor. No takže na strom, juj to bude potupa! Bez pílky to dám dole tak na druhý deň. Jediné čo mi zostáva je doletieť čo najviac do doliny, že by pomoc nebola až tak ďaleko. Mám už tak metrík nad najvyššími vrchovcami a na lúky mi chýba pol kilometra. Predomnou je taká muldička, akonáhle ju preletím, vysvitne že je tam cesta. Lesná cesta medzi 15-20m vysokými stromami. Široká ledva ako padák a po zákrutu je dlhá tak 30m, výšku mám cca 20m nad zemou, teda som skoro v korunách stromov. Na rozhodovanie mám tak štvrť sekundy, počas ktorej si spomeniem na podobnú nehodu na východe (zlámaný chrbát, chlapa obtočilo okolo stromu) a vyjaví sa mi celý otčenáš. Tak už je rozhodnuté, klesám na nabrzdenom padáku pomedzi stromčiská, padáčik hladkám slovami nech mi neklapne, hlavou mlátim zľava doprava a kontrolujem či ušami konáre netrafím. V tých 10 sekundách mám tak vysoký tep, jasnú myseľ a bleskové reflexy že keby po mne strelili, guľku chytím do zubov. Na zákrute mám ešte zo 4m, tak to sfullstallujem a tuhšie dopadnem na nohy. Okamžite sa musím vypnúť a idem si sadnúť na pník kde ešte zo desať minút sedím a trasiem sa....tak ľahko som sa mohol dokaličiť. Bisťu!

Štvrtok- to už konečne vyzerá na domáce grune. Na plešiach sa stretávame mnohý. Počasie sa vyvíja parádne. Už okolo desiatej sú naskočené mráčky. Letím viac menej sám, neskôr vidím Hrivnáka  valiť za mnou. Šesťmetrový klesák strieda sedemetrový stupák, proste ródeo! Pri Beňuške nás ale stlačí údolka posilnená SV vetrom do Mýta. Po pristátí vyšľapeme zjazdovku a odpálime spolu s Peťom. Ja sa nedvihnem a Hriva pojalo.  Nuže ďalší pogebrený deň!!! 




Piatok- Všetci sa valíme na Plešky, ja sa však bojím čo to zatemnenie urobí s termikou. O desiatej krásne mraky naskákané na Poľane i na Javorine. Ale po štvrť hodine zmiznú všetky. Ochladilo sa a my čakáme na štarte až do dvanástej. Potom to v krátkosti zapichem do Ráztoky. Nuže, potrebujem sa asi poriadnejšie rozlietať lebo ak to takto ďalej pôjde.... hanba mi! :D

Bolo to krásnych päť dní. Slniečko hrialo, mraky ak boli tak cucali. No proste krása, všetkým tým ktorý makali však vedzte, že nie je všetkým dňom koniec a jar v podstate začala až v piatok. Hrebeň je ešte hlboko pod snehom a dni sú krátke. Tak dúfam že čoskoro na kopci a večer po poriadnych kilometroch na pristávačke (lúke!! nie lesnej ceste!!)

Chcel som písať každý deň ale nezvládal som to, ráno pred lietaním behať, potom celý deň preč, večer chytro najesť a druhá bežecká fáza...o deviatej ma vždy odpílilo.

pondelok 9. marca 2015

"Homerun" na 50km

  Pri pohľade na predpoveď včera večer ani nechcem ísť lietať. Zvrstvenie do 1300, to je u nás, v horách, skoro nemožné niečo uletieť. Lietať sa nedá, ale plaziť, to by šlo, hovorím si ráno a nakoniec sa veziem s Ervínom a Leom na Pleše.
  Hore máme pol hodinu času, nechceme štartovať príliš skoro, aby sme to náhodou neutavili. Ono i tak si myslím že sa budeme voziť okolo kopca, pristaneme na vrchu podebatíme. Proste taký chillout si dáme.



  Prvý stupák po štarte je taký nemastný neslaný. Preskočím na Vysokú, tam lovím v temných a malých výškach. Popravde skoro som pristál. Ale nejako som nakúpil. Sme spolu s Leom na dráte a tak plánujem že budeme letieť spolu, potiahnem ho trocha. Nebude to sranda lebo dotočili sme tak 1350 a podlaha je vysoko.

   Preskok ponad Hiadeľ je v pohode, po minútke už nachádzam stupák. Letí už k nemu aj Leo, ktorý zatiaľ dotáčal nad Moštenicou niečo slabé. Dostúpam 1300, ponad Bukovec letím už na ďalší vyhliadnutý flek, kde je sneh už preč, je to suché ale zároveň to nie je úplne v doline. Tentoraz to dá aj 1400, teda, lepší sa to!! Ale preskok ku Jaseniu bude len tak-tak. Svah kde je akási rúra natiahnutá dole od nádrže ku stavbe, sa mi vidí že by mohol dať, doletíme tam spolu s Leom akurát v úrovni. preťahuje tu do doliny, prevýšenie oproti políčku dole je menej ako 200metrov a ešte aj plytkô.
  Strávim tu pár krušných chvíľ, lebo stupák je úzky ako komár pod kolenom. Leo zatiaľ ľonduje a bohuje. Krončím delikatne (točím jemne) až do 1400 a letím na Krpáčovo. Už to vidím, zapichnem sa hneď tam. Pritáčam slabé prdy a dumám, či má zmysel vylietať viac do doliny a či nie. Nakoniec ma svah krpáčovský prekvapí a nakopne ma až do nevídaných výšok (1670).



Púšťam sa ďalej na Tále opojený "výškou" Pri Mýte ďalšia dilema. J svah je už nasvietený po kose a aj nafukovaný po kose, preskočím to na druhú stranu, kde vidím roztopené rebierko otočené príliš na Z ale dobre nafukované, alebo to preskočím celé až do zavretej a zarastenej doliny, kde to na sto pro bude ale nebude kde sadnúť. Vyriešia to moje blyšťáky. Asi na pol kilometra som zbadal myšiaka a letím za ním, do zavretej doliny s tým že to tam čapnem. Od radosti si aj pohvizdnem. Krásne to tu dáva do 1650+. Otvára sa mi nádherný výhľad na Vysoké. Jasná obloha a perfektná viditeľnosť k tomu. Prenádherné! V takom opojení kĺžem na beňušku kde pritáčam posledný stupák dňa do 1800m. Výška ako prasa. A potom už len kľudný klzák dole do doliny. Nikde to už nechcelo poriadne zabrať. Skončím v blate povyše členkov. Dopekla, nová sedačka, padák i CG (ceplé gače) od blata. Pôvodne som chcel pristáť tam kde blato nebolo ale dookola naťahaný elektrický plot ma akosi presvedčil risknúť radšej blatko.

Zbalím sa a teším sa.....nádherný let. Ťažký, pravda, ale pekný. Iba tak si sedím na kúsku trávičky a kochám sa, lebo život preletára je krásny. Kráľovčička zostala nepokorená i keď možno dalo by sa do Šumiaca.
K ceste späť: do dediny ma berie chlapík vo felde v ktorej lieta asi 15-20 včiel...stopol som už pohrebák, sanitku, autobus, poršátko, motorku, ale toto bol hrot :D kde mi okolo hlavy bzučali včely!


TRACKLOG: http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/9.03.2015/10:52












pondelok 2. marca 2015

Bassanko deň druhý

  Noc v stane ešte stále vo februári, s nedoliečenou chrípkou a vlhkým spacákom (irónia: zobral som si termofor aby mi zima nebola a mohol som sa nahrievať a on, koťuha,  praskol a namočil mi spacák, v noci tri stupne tak ma kus triaslo..)
Predpoved gfska je pre Aviano (30km na V) slabý, vo výške S, SZ, dole bude dýchať z termiky, tj. južne. asi 20-30% nízkej a postupne okolo obeda narastanie strednej na cca 70%.


 Štart je pekne načasovaný, o 9:40 letim spolu s bratmi Kravecovcami, pred nami mastí Mišo, ktorému to vychádza úplne na parádičku, nikde sa nezdržuje. Všetci otáčajú anténky ja som si nadletel kúsoček na východ. Ako som už včera zistil, sú to ťažko naletené metre, nazad je to totiž jemne proti vetru ktorý je tu často z JZ (zrejme ťahá do doliny hned vedľa) Medzičas mi všetci uvejú tak na kilometrík-dva.


  Nad Costalungou sa chlapci neznámi motajú nad JZ rebrom, moc im to tam nestúpa a tak si namierim na J svah (darmo je obed) aby som našou niečo mocnejšie a zároveň aby som dolinu preskočil viac predom. Pred sebou mám značkovačov ktorý mi uľahčia dobehnutie "našej" skupinky.
Ponad tento hrebienok je to veľmi pekné, samé malé mestečká v tých strminách.


 Prevejeme hrebeň ďalšieho masívu a poďho na preskok cez dolinu. Vzadu, vo vysokých horách sa skz zvrstvenie mraky rozlievajú do predpovedaných stratocumulov (stredná) a výškovým vetrom sú tlačené ku nám, dopredu. Ináč presne ako v predpovedi pre Aviano...

vzadu sa to rozlieva
Preskok na Cima Monte Sumano spestruje socha spasiteľa dávajúceho high five. (Vôbec sa nesnažím znevažovať, či urážať vieru, odfotiť som ho nestihol, fotku som našiel na nete.)

Niečo natočím, niečo nasvahujem a spolu s Marošom mastíme k ďalšiemu masívu, pekne zasneženému a vysokému.   Kopčisko je to prenádherný, hore na planine sú vyšľapané chodníčky. Skáčeme predom, celkom to drží a mne sa po ceste vybije staré vário Brauninger, ročník ´98. Tak presedlávam na Skybeana. Na Xctracku nemám nastavené aby mi zobrazovalo moje opadanie, teda neviem moc optimalizovať kĺzavosť.

   Pritočíme s Marošom a vylietame na JZ za nejakým IP6 či čo to je, ale pri pohľade na rozlievajúce sa straty, nedoštelovaný speed a biednu predstavu návratu pod dekou, prípadne stop s pokročilým prechladnutím, som rád že sa Maroš otočí. Dáme to kúšťok na Z ku akejsi pevnosti a ideme nazad. Nevolím ale vhodnú stopu a Maroš mi ulieta. (vário mi hučí klesák okolo 4ms)

 Nazad k high-five soche zhnijem pekne hlboko. Snažím sa "zakrzončič" čo najviac (nastúpať čo najvyššie- díki Tomáši za fajnie slovo) lebo predo mnou je zatiahnuté a do Basska ďaleko.

 Preskok cez dolinu ma škaredo ponorí,  Hoblujem to v 700m i dumam že musím krenčič delikatne (jemne točiť) aby som sa vyzdvíhal....keď vidím to pred sebou, rozmýšľam "kemu ano, kemu ňe" či to vôbec doletíme.
Našťastie je zvrstvenie instabilné ako prímerie vyplývajúce z Minských dohôd. Popod deku to šlape poriadne. A celkom vysoko, len treba nájsť mrak, zatienený dekou. Spoločnými silami asi desiatich lietačov postupujeme vpred. Netuším kto je kto, som trošku vzadšie a vyššie. neviem ich rozoznať a vysielačku mám na planom mieste, nikoho nepočujem a ani nič povedať nemôžem.



  Pred Costalungou už viem že to naozaj doletíme.Odbočím si do rovín skorej ako ostatný z našej bandy ktorých mám na dohľad, lebo vidím letieť Enzo. Naskočené mraky z miest tam v rovinách, dávajú tušiť že sa ešte prizdvihnem. Tam totiž slnko svietilo o dosť dlhšie a predsa, baráky sú riadne zdroje.





   V kľudných stupákoch okolo 2ms mám čas sa kochať továrničkami, letiskami i mestečkami. Kominy (stupáky) prelietam, bo už sa pýta na WC a cítim spasenie keď vidím akési CTRko predo mnou, dám si to kilometrík do hranice priestoru a cca v 1000m sa otočím nazad. Dáva to na kopečku s kostolom asi kilometer od pristávačky. Niečo nakúpim aby som zavrel pekné čísielko 111km čo mi svieti na telefóne. Chýba mi v SVK XC síce 50m ale na sveťáku to svieti...pekný deň, pekne som prechladol, bo topánky nemám dobré a dobre som si tu polietal. Som tu síce asi tretí raz, ale prvý raz vyšlo počko a Mt. Grappa bola von z mračien. 

Dobré je tam chodiť deň po fronte, ak je vo výške slabší S, ak je to ináč, je to ťažšie uletieť 100km a viac. Preto na druhý deň, celý dolámaný a usoplený, vrúcne presviedčam Tomáša a Karčiho aby ma vzali do Blavky. Týmto sa chcem poďakovať osádkam s ktorými som šiel, i zato že ma vzali, i za to že sme hodili tie žabo-myšie vojny za hlavu, i že mi Tomáš doniesol kalap, ktorý som zabudol v motoríku. 
Tě péro na WC! 
wintercupe


pár fotiek na záver













tracklog: