štvrtok 27. augusta 2015

Malý augustový vý-let

  Konečne je deň, keď prší a fúka, inak povedané, studená fronta prechádza. Potešil ma, pretože celodenný oddych som už naozaj potreboval. To znamená: vyspať sa do siedmej, veľa jesť a piť, sedieť za počítačom a plánovať, dokonca si dať aj poobedný šlofík. Ci pana!
  Veľký nezvyk pre myseľ i telo po takom letnom záťahu ako tento ro(c)k. Ale už večer so mnou všetci čerti šijú, v kotrbe mi máta, čo ja zajtra robiť budem. Ako ináč, chcem ísť na obľúbené Donovaly, kde sa dá letieť snáď každý smer. Od JZ až po S-SZ, len to chce trošku predstavivosti, odkiaľ odštartovať a kde sa hore vydriapať a prípadne kde pristáť. I keď bude prvý deň po fronte, odviať sa z tade bude dať. Vyhodím chránič, napchám namiesto neho Zajo samonafukovačku, spacák a stan, vydá miesto dokonca i na trenky a náhradné tričko! To bude luxus! Prihodím pár konzerv, lyžičku, fľašku s vodou a vidina absolútnej nezávislosti či už na zemi alebo nad ňou sa môže začať napĺňať. Myslím že som našiel to pravé, orechové, teda spojenie turistiky, stopovania a lietania, všetko nádherných činností vyžadujúcich minimálnu závislosť. Nejde tam autobus, vlak? Vytiahnem tabuľku, čapnem klobúk na šišku a postavím sa na cestu, tá je všade a autáky tiež. Chcem ísť do Rumunska, či z Tirolska nazad domov? Žiaden problém, len treba vedieť improvizovať v rámci trasy. Vyšľapať na Kráľovku? Tisíc prevýška? Stačí si ráno privstať a pár kvapiek potu upustiť a som hore aj bez povolenky a motoríka, ešte som aj krásne poblúdil. Že fúka ako prasa, vrchol je v mraku....šak čo, stačí sa nebáť :)


  Takže plán je podľa počáska takýto: prvý deň doletieť z Donovál pod Kráľovku, vyľondovať, nájsť dobrý flek na driemoty a na druhý deň s JV vetrom si to šupnúť možno aj domov, do Kremnice.
Deň prvý: O piatej ma zapne samého, ranné ptáče dál doskáče. Vysmažím si chleby vo vajci, skontrolujem póčo a môžem vyraziť. Do ZH ma berie Vodník, na dva ďalšie stopy som na Donovaloch. Ten druhý bol celkom zaujímavý, totiž na pumpe vidím známu tvár. Chalaňko zo Žiaru, ktorý ma aj s druhým čo tu dnes nieje minule brali a vysvetľoval som im tipy a triky na stopa, bo chceli do Chorvátska ísť. Nakoniec išiel druhý sám a do Mníchova :) Chalanisko dokonca študuje u nás na univerzite a ten istý odbor čo ja, akurát je o dva roky nižšie. Porozprávame si nejaké klebety na profákov a tak podobne, celkom sranda aké je to Slovensko malé. Čím skôr idem hore lanovkou, keďže fúka sever a mrokáriky sa váľajú v 1500, možno i nižšie, najmä zo severu, klábosíme s vlekármi. Potom sa vyvalím do trávy a čakám, stebielko prežúvam, desiatu požívam a kochám sa. Darmo, krásne je, Kriváň hrdo trčí nad mrakmi.

  O pol jedenástej príde i Paľo Rajčan, neskôr i Šulák, samozrejme čakajú, kedy to odpálim aby keď to bolo zlé, ostali na kopci a ak im to ukážem, hodili sa do toho. Klasika :D Na zvolene fúka zo severu málo, na Holi zase veľa. No skúsim zo severu Hole, hodím sa a popri kopci, čo by eventuélne malo byť v celkom slušnom závetrí, točím stupák celkom silný. Závetrie to nieje, zanášaný je z juhu. Aj pod mrakom fičí juh, čo je toto za srandu? Pôvodne som chcel ísť hrebeňom zo severu ale týmto pádom musím zmeniť plán, letím z 1850 dopredu, na Kozie s tým že mi to vidá do závetria na lúky, tam vylondujem, prešľapem na náveternú a odštartujem. Hike&fly mode :) o body dnes nejde takže čo sa budem siliť.
 Napodiv, trafím tie nuly zo stupáku z náveternej, podrží ma a na pána preletím s 20m nad kopcom dopredu...a to niekedy nedoletím z 2200! :D

 Ďalej letím mraky, síce v 1700-1800 ale držia, pomaličky sa posúvam. Pred Latiborskou už majú 2100, pred chopkom už 2200. Lepší sa to. Teším sa ako malý chlapec, ako kedysi keď som objavoval NT, či Fatru a každý stupák bol vykúpením z pozemského života. Na Beňuške stretnem Borgulu i Hormóna, zapichnú to okolo Bacúcha, nuže, tu vždy prifukuje vyše práva.  JA si pekne dotočím a popod mraky si letím bez speedu, kľudne si vychutnávam slobodu. Dnes chcem iba po Kráľovku doviať a som skoro tam, nemusím sa ponáhľať.


  Kráľovčičku presvažím, turistov zdravím a letím ku prameňu, že na tých pekných lúkach ľondnem. Ešte skúsim pár otočiek, či reku sa nepôjdem okúpať na Dedinky-Mlynky a vlakom nazad ale je to slabé, tak tento plán zavrhujem. Pri prameni vidím dvoch dospelých a jedného fafrna. Už z výšky je mi jasné že oči pučí, reku spravím mu radosť. A veru hneď pribehnú a padák mi obchytkáva, pýta sa skade letím, a chváli sa lebo "ja som rúči chlapík, lebo aj Hron preskočím!" Celkom ma to rozosmeje, pri prameni má totiž šírku 20cm :D To všetci z Telgártu (Švermova) sú Herkulesovia. Podebatíme aj s dedkom a otcom, celkom sú vyjavený z toho ako to funguje a čo sa s padákom dá. Porúčajú sa a možem baliť. Poskúšam či i ja som rúči chlapík a môžem hľadať nočľažisko. V dedine chcem nakúpiť pečivo ale nevedno prečo majú o štyroch všetko zamknuté. Naveľa mi po záverečnej dajú 10 rožkov s tým že nablokujú to ráno bo kasa je uzavretá. Flek nájdem pri prameni akéhosi potoka, 200m od barákov a ďaleko pred čiarou NP. Rozložím stan, pojem čo mám a zo spacáku sledujem večerné červené zore, steblo žujem, usmievam sa. Ako mi je? Na to slová nie sú!


Deň druhý:  Ráno skočím do obchodu po májku a keksy a vyrazím nahor, Dole je nádherný opar, výhľad romantický jak šľak. Mám ťažký batoh, idem pomaly ale vychutnávam si to, času mám dosť. Keď hľadím na mraky, ešte viac. Cez Kráľovú skalu idem, po zelenej kde som ešte nikdy nebol, stratím sa lebo cez polomy je to značené-neznačené, no neva. Malinčia vyše pása, v tom schované zhnité pne a kmene, skaly... no aspoň zlepším skill. A tie maliny boli výborné!

Mokrý a celý od bodliačín, semiačok kadejakých. Na skale si dám pauzu v tom vetrisku hovoriac si, však to je koniec hrebeňa, tu MUSÍ tak viať, zúžené, dýza atp....No ale zdrapne mi klobúk z hlavy, to je zlé znamenie. Mraky letia popri zemi, vrchol je v tom až po uši. Éj ale si potrénujem keď ešte aj dole pešo pôjdem :D Napajedený ako ďas v tom vetre kľajem po zostupovaní chodníčkom. 10m pod základňou je eventuélne flek na rozbalenie.



Chuchvalce lietajú ako rakety dookola. No ak mne sa nič nestane budem rád ak len zletím... prečkám najväčšie nárazy a skočím do toho. A zabudol som že som v 1800, tu je inakšia hustota ako dolu, v dajme tomu tisíc, padák ma nepotiahne ani mak, ale ani dopredu nejdem nejak šikovno, pridupnem speed radšej. Popod seba vidím rogalistov, pohodlných, čo sa autákmi vezú hore. Keď mám na doklz pristávačku, odvážim sa niečo pritočiť. Preskočím o rebro vedľa a tak pokračujem po Ďurkovú, tam už v stupáku cúvam, letím radšej preč, nazad na Donky je to proti JZ a fakt silnému vetru, pristanem pri Heľpe a idem radšej ku svokrovcom na návštevu :)




 a pár záberov na záver:









streda 19. augusta 2015

Transbalkan: deň tretí



   Tretie ráno je ako aj na Bornes, to najhoršie. Nechce sa mi, nevládzem a po včerajšom cca maratóne po vlastných a približne toľko na padáku, mám pred sebou jasný cieľ. Dnes to musím doletieť aj keby som mal búrky pritáčať. K večeru sa má totiž počasie strašne pogebriť a ďalší deň to bude absolútne neletové. Chodenia už stačilo... :)
  I keď ráno dúcha pod kopcom sviežo zo severu, mocujem sa hore. Na gure som pomerne skoro, mám hodinu a pol na to aby som si nasledoval počasie a predbežne sa rozhodol ako budem letieť. Nie je to žiadna sranda, predomnou je najťažší úsek, Shipka pass. Zalesnené a nízke kopce, kde najčastejšie preťahuje silný vietor. Asi pre to je tam toľko veterných elektrární. :D


 Hoci podľa predpovede mal fúkať sever, vyzerá to lepšie, totiž juh. Inokedy by to bolo zo severu možno lepšie (dobrý gradient) ale dnes som radšej za juh. Mraky budú nízko a lietanie po závetriach by mohlo dopadnúť predčasným pristátím. Kdežto južík by mi mohol pomôcť tie dva masívy čo mám pred sebou, presváhnout. Normálne sa teším ako malý z toho vetra. Elektrárne sa točia od rána ako zbesneté.


  Vzápätí však prekryje deka z altokumulov moju štartovačku....tieň síce nie výrazný, ale za to mi nedovolí štartovať skoro ráno, čo by mi dosť pomohlo, pretože ako vidím tie mraky ďaleko predomnou, bude to ešte bigbít. Druhá vec je tá, že na brífingu bolo jasne povedané, mraky môžme pichať, takže možno nejaký zaprobujem, premiérovo. :D



  Prvý stupák vyčíham od lastovičiek a je to poriadna pecka až do mraku, normálne trojočka. Mraky držia aj z južnej strany a to tak, že som v hmle ale vidím dačo. Tak si musím prikrútiť do cca 2000. PReskok plánujem tak, aby som mohol pristáť na ďalšom kopci, z ktorého môžem znovu odpáliť, keby sa to prípadne polepšilo. K prvým vrtuliam priletím pomerne nízko, do pristátia mi chýba 20m výšky, keď Skydrop slabúčko zapípa. A tú našu! Bim-bam hore, z V rebra pri J-JZ vetríku. Nakúpim len 1700. Ďalšia možnosť reštartu je od UFA-akéhosi megalománskeho pomníku komunizmu. Ako povedal organizátor, Nikolay: "comunism came from the space, thats the reason why they built monuments like ufo on the moutains." No rozhodne nevyzerá ako z nášho sveta.
 Síce odšartovať by sa dalo, ale nepristanem tam, nemám dosť výšky na dolet. Musím nastúpať.
A celkom to z toho východného svahu ide. Ale zasa iba do 1700 a musím preč, zanášaný je strašne ten stupák.


    V najveternejšom mieste, Shipke, je ďalšia vesmírna anténa naladená komunistami. Prifukuje riadne, našťastie mraky ťahajú a taktika prípadného top landingu mi dodáva odvahu. Natočím, ničo aj do chmárky a idem ďalej.


  Postupujem ťažko, vietor prittuhuje, na každom rebre, cca 1,5km musím pritáčať. Nad dedinkou Skobalevo vidím že to bude len ťažšie. Mračná temnejú, vietor ma pribíja k zemi. Tuto som konečne prepol z režimu Cross country na hike and fly :D problém v myslení, nejde tak o rýchlosť vo vzduchu ako o to sa v tom vzduchu udržať, prípadne v problémovom mieste pristáť a počkať si na lepšie podmienky na kopci. Podarí sa mi na kopec Sokolovo, ktorý je taký dosť veľký masív, vyľondovať asi 5metrov od spodnej časti lúky, na polke speedu pretože fučí ako z mamutej prdele a po kose, za mnou je 200m hlboký, skalný zráz. :) Vybehnem cca 50m výšky aby som to mohol znovu odpáliť, nasvieti sa to a začne fúkať. Bim do toho! 18km/h proti vetru niekedy spadne i na 7 :) mrokárik čierny ako Sauronove myšlienky ťahá ako najnovší vysávač z teleshopingu. Ťahá, ale nie vertikálne. Dlho mi trvá, kým v tom hučiaku nájdem niečo čo ma pridvihne na celej otočke. Dokúpim a valím. Plné kotle popri svahu. Stretám nejakého súťažiaceho, čo letí oproti. Dokrútim na konci poriadny stupák a proti vetru valím na Z. Asi kilometer, možno dva dozadu už leje ako z krhly. Na maličkých kopčekoch ma pojme krásne, vybielené vário a temnota za mnou dáva tušiť, že to nieje úplne ok. :D ale neva, chcel som to dnes doletieť i keby hromy blesky.... :D


  Pod základňou vyšľapnem plný, na tacháči svieti 25 :D natiahne ma ešte 700m doňútra. Keď z toho vyletím, pohľad ako pre bohov....hromov a bleskov :D  Zdá sa mi že som to stihol presne natesno. Musím preskočiť na Ďalší masív ktorý je rovno proti vetru a je mi jasné že ma to tam položí. Naveľa naveľa vyľondujem na lúke, tesne nad stromami. Bleskovo to zbalím a utekám na náveternú stranu. Fúka ale viac zo západu ako by som si prial a okrem toho začalo kvapkať z rozpadu čo privialo od Sopotu. Kubo mi poradí prešľapať a tak mašírujem. Samé kríky, kravské, konské a čo ja viem aké ešte konečné produkty trávenia po zemi a k tomu milión múch. Naháňajú ma pastierske psy. Vidím že deka sa rozplýva, takže pridávam do už aj tak rýchleho kroku. Kým sa dostanem za rebro, všetko sa to krásne nasvieti a začne peckovať hore. Rozbalím a BIM do toho! vietor je cítiť zo západu, juhozápadu stále. Stupáky sú silné, úzke a časte nečakané. Plný speed ale rýchlosť o ničom ale vždy lepšie ako to utekať :)
 Na konci nakúpim pre istotu do 2200 a valím do cieľa!! Konečne....bisťu! Ten krásny pocit je na nezaplatenie...kalí ho trošku príliš tmavý mrak. V cieli mám výšky ajejeeeej ale radšej ako keby mám kilometrík bežať. Dole ma čaká Skynomad s kamerou gratulujúci mi k tretiemu miestu a Kupko s radlerom... Krásny pretek!


  Myslím že ako pretek, tento Transbalkan má peknú perspektívu. Je tu lacno (všetko polovica) ľudia sú príjemný (bacha na ghetta, ale to je vidno už z výšky, niekedy aj cítiť :D) Kopce sú perfektné na lietanie a úplne prenádherné :D Je tu možnosť supportu priamo od organizátora (dáte im veci a vždy zatelefonujete čo a kde majú doniesť) prípadne môže ísť v turistickom móde, tj idete ako chcete, môžte vynechať otočáky. Osobne si myslím, že tí čo sa prihlásili a neprišli, môžu si trieskať hlavu o stenu ešte minimálne mesiac. Dúfam že budúci rok sa tu stretneme pekná partička a hlavne Češi a Slovač nebude chýbať. Bulharom je perfektne rozumieť, to je ďalšie plus. Takže chlapíci! Kto má ľahkú výstroj a chuť zažiť dobrodružstvo, hor sa na TRANSBALKAN!!

  Týmto chcem poďakovať mojím dobrodincom. Veľmi si vážim podporu Zaja, ktorý mi poskytol auto, dukáty na naftu a poživeň, materiál outdoorový všeho druhu. Bez neho by som sa tu nikdy nebol dostal. Ďakujem Gradientu za perfektné krídlo, na ktoré sa môžem spoľahnúť búrka nebúrka, závetrie a tak podobne :)  a v neposlednom rade ďakujem aj Kubovi Strmeňovi za to že sa obetoval a robil mi veľmi efektívny support. Počasie, taktika, varenie a tak podobne. Ďakujem!!!

Transbalkan: deň druhý





 
Nespal som skoro celú noc, lebo mi v hlave máta, čo dnes zrobím, ako poletím a tak podobne. Ťažko, preťažko mi to ide z postele, najmä pri predstave že si musím dať 700 výšky na kopec, z ktorého môžem štartovať. Počko vyzerá parádne, hoci dostupy nič extra, zvrstvenie bude preperfektné. Kým na štarte sledujem lastovičky ako špekulujú už o deviatej v stupákoch, dobehnú ma Stan s Kirchou. Rozbaľujeme spolu ale odpálim to sám. Východné rebro dáva štvroku len taký fukot. Natočím a poďho, plné kotle ďalej.


  Presvahujem čo to dá, ale na poslednom rebierku pred preskokom sa zamotám, dobehne ma dvojka. Preskočíme, ale mňa začne zbíjať nižšie, lebo letím viac predom, mysliac si, že väčšia operačná výška mi bude vhodnejšia. Vplyvom vysokoej vlhkosti sa to všetko dekuje,severný vietor rozfúakava mraky vo výške a vytvára postupne stratokumulovú vrstvu nasúvajúcu sa na predpolie. PRehosáme cez posledný výrazný masív a musíme do predpolí, lebo deka je už nepreniknuteľná. Chlapci majú na mňa náskok asi 5 minút a je to poznať.


Ja už nie som schopný nájsť stupák ktorý oni dotáčajú. Celkom najedovaný pristávam v nekonečnom jablčnom sade. Zbalím sa a v tom tieni nahnevaný utekám. Utekám....a utekám. Slnko sa ukázalo, utekám. Kupko ma dostihol, doniesol vodu....utekám. Potom zbadám chalošov pod mrakmi točiť nuly, pridávam. Už ma nohy bolia...plecia, ale utekám. Tak mi treba, kto nevie lietať, musí chodiť. Cez mesto, cogánske ghetto a po diaľnici....až do nejakého vojenského okrsku. Buchnem otočák a po cca 30km vydriapem sa na kopec. Je to štartovačka....no to je silné slovo. Sto metrov prevýšenia do doliny kde nie je ako pristáť, oproti je kopec asi tri krát vyšší a fučí stabilných 10m/s. ani neviem ako to odpálim a o pol siedmej večer v tomto všetkom natočím ešte 170m výšky. Nič mi to nepomôže, pretože mi fúka protivietor. Pristanem na cúvačku (bo som vypustil speed). Kubo ma nájde, dostanem vody i poživne a poďho makať! Chcem to dať aspoň pod kopec z ktorého zajtra odštartujem. A dám to... po dnešných cca 40km vzduchom a 40 km pešmo, mám dosť. Som dokonca tak unavený, že sa mi znova nedá ani zaspať.... :(


pondelok 17. augusta 2015

Transbalkan: deň prvý

  Dnes sme sa rozhodli pre 198 km dlhú verziu preteku Transbalkan Hike&Fly. Začíname v horskom sedle vo výške cca 1300m. S odbitou dvanástou hodinou vyrážame vpred. Mračná sa váľajú v úrovni kopca, niektoré dokonca pod. Všade je mokro, pretože fronta bola výdatná. Postupne zrýchľujeme tempo. Na otočák je to cca 8km, asi 6 vzdušnou čiarou.


Je to po trávnatom hrebeni s možnosťou hocikde odštartovať, avšak cestou tam sa ledva stebielko pohne. Asi 1km od otočného bodu už cítim že by to presvažiť išlo. S pretekárom ktorý robil supporta tímu USA4 (Dave Turner) občas i cválame. Priamo na otočáku nás presmaží pár metrov nad zemou Sigma. Nuže čas naozaj sa do toho oprieť. Pobehnem kilák, a odpálim to. Svažím pomerne plytký hrebeň. Mrokáriky sú tak do sto metrov nad kopec.

   Po cca 6 km musím pristáť. Hrebeň sa začína zalesňovať a klesá do sedla kde sme štartovali. Kým balím, prelietajú ma chlapíci. Mojím plánom je sa vydriapať kúsok na tie vyššie kopce vzadu, lebo viem, že po hrebeni to pôjde ako víno. Je totiž súvislý, trávnatý a nafukovaný iba jemnúčko po kose z JZ-Z čo nahráva do kariet.


  Som aj patrične najedovaný, pretože ma prelietajú chlapci, najmä Radzikovsky. Ono to však nie je žiadna výhra, ešte to po rannej fronte nepreschlo, od doliny to moc nechodí a zalesnená časť je dosť plytká, nedá sa svahovať. Tá dôležítá pol hodinka mi naozaj pomôže. Keď sa drapnem pod mrak v 3ms stupáku, dostupy sú okolo 2000m. Nastáva jazda. Popri svahoch minimálne tak nádherných ako naše Fatranské grúne, akurát že je to hrebeň od nevidím do nevidím! Radosť lietať!!! Zo začiatku si ešte pritáčam, no postupne už iba svahujem, ťahá to hore. Až na kopci, ktorý som pre svoje potreby nazval Bulharská Krížna (btw strašne mi ju pripomína) musím nakúpiť čo sa dá. Tu sa totiž stáča vietor z druhej doliny z JZ na JV a teda letím jemne proti. Alpina ktorá viala so mnou až sem, ponára sa do doliny. Letím sám, trafím dobrý stupák, potom druhý až do mraku. Dobieha ma ale deka ktorá už na štarte bola v dohľadne a končí moje nádeje na dolet do Sopotu. To bol môj tichý cieľ na dnes.
 
  Popri svahu sa snažím niečo nájsť ale je to dosť problém, JV vietor a zo Z nasvietené rebierka (boli nasvietené pred cca 15min) nerobia dobrotu. Keď klesnem pod 1000m, vyletím ponad muničné sklady ukryté v lesoch a krásne držia, minimálne mám opadanie do 1ms. Hmmm možno som mohol skorej toto urobiť, doletel by som ďalej.


 Pristanem za dedinou Iganovo a ešte vo vzduchu šípim zlobu. Rozbehlo sa za mnou totiť aspoň 20 cigánčiat. Chytro stiahnem padák do kvetu a utekám na hlavnú ulicu medzi obyčajných ľudí. Takže sa chalankovia otočia a nehajú ma tak. Zbalím si pakšamenty a hneď je tu support. Napijem vody, kuknem live tracking a vidím že mám nejaký náskok, takže nemusím moc utekať.


  Cesta mi zaberie dobrú hodinu a pol a aj to zozačiatku utekám, neskôr to striedam. Všímam si včerajšie skoro londovisko. Totiž vojenskú strelnicu nad ktorou som mal cca 20-30m keď ma zdraplo nahor. Trojmetrový ostnatý plot, chlapík v mundúre s ákačkom a psiská... hmmmm, ďakujem že ma napadlo že sa musím radšej odtiaľ zodvihnúť....heheh!
  V Sopote ma odchytia organizátori a chcú rozhovor... :D nepripravený som takže môj príbeh veľmi zmysel nedával, ale slubujem, nabudúce si pripravým kvetnatú reč, ak ma pristavia, samozrejme!



   Na pristávačke ma už čaká Kubo s uvareným čajom, zohriatym guľášom od mamky a vyprážanými kuracími prsiami....mmmm zaslúžene??

Ležím v aute, domordovaný celkom a som rád že môžem ležať, na kapotu klepoce dážď. Zajtra sa to podľa GFS upravilo na celkom bombový deň. Ak to výjde tak ako kreslia, možno to dobúchame do cieľa už zajtra, tak drže palce a sledujte live tracking.
Track 1: http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/17.8.2015/11:05
Track 2 http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/17.8.2015/12:19

nedeľa 16. augusta 2015

Transbalkan tréning


  Vyrážame spolu s Kubom najprv do Galanty, do Zaja, po materiál, auto, dukáty. Za to im patrí všetká vďaka. Bez ich podpory by nebol možný ani Bornes to fly ani Transbalkan. Ďakujem aj firme Gradient ktorá ma už niekoľko rokov podporuje hlavne výbornými padákmi, ktoré ma nikdy nesklamali ani nepríjemne neprekvapili, čo je najmä pri štýle cross country akým lietam naozaj dôležité  (závetria, doliny bez pristátia, silné vetry) a  A špeciálne hike&fly kde ide naozaj o to, kto lepšie zvláda vyhrotené počasi (ako tento rok na Xalpe). K tomu mi naozaj pomáha Aspen5 :)

  Ako support sa pre mňa obetoval Kubo Strmeň. Varenie, prípadné vynášky jedla a vody, stavanie stanu a hlavne šoférovanie bude jeho práca. Pomôže mi aj s plánovaním, sledovaním počasia a livetrackingu. Keďže sám lieta a Xalps ho fascinuje, bude určite nápomocný.



  Cesta sem bola dlhočizná. Stretli sme imigrantov ktorých v Maďarsku brali pandúri, videli sme stavanie "imigrantského múru" na maďarsko-srbských hraniciach. V Bulharsku je o polnoci 30°C  a samé pädesiatky. Spíme v novom stane asi 10km od Sopotu na lúke.

  Ráno ideme na kopec oprobovať miestne pomery, keďže nehlásia dobré počasie na dnes, letíme len tak. Ja trošku zmoknem, ale aspoň oprobujem ako to tu chodí (7+ms) a prší. Zdá sa že predpoveď na preteky je búrková, takže odvaha nemôže chýbať. Zavriem asi 50km plochý a som spokojný.


  Večer sa rozkladáme na lúke neďaleko pristávačky. V noci okolo behajú žriebätá. :)

  Ráno zas na kopec, predpoveď lepšia ako na včera, menej búrok.....ale stále viac ako by bolo ideálne. Štartujeme o desiatej, pomerne rýchlo sa strasiem nasledovateľov a letím si sám. Krásne skaly, prenádherné kaňony a divoko behajúce kone. Keď k tomu prirátam radosť z lietania, nevyrovná sa tomu len tak hocičo.


  Letím a na 40km od štartu sa musím zvrtnúť, lebo na najvyššom kopci a pred ním sa začína robiť riadny bambúch.  Stihnem to preletieť LTT. Nasáva ako štamgast z Horehronia. Miestami nie je núdza o vybielené vário a nula celá nič dopredu. Našťastie som to odhadol tak akurát a na rozdiel od pegasíka ktorý bol o 500m bližšie k vysávaču, odletím... :)


  Keďže kopce sú zabité, vyletím ešte kúsok dopredu, do rovín. Dáva to tu statočne. Po doline smerom na západ kým nesvieti stovečka, potom to zvrtnem na pristávačku. Dúcha ale z východu tak si musím niekde prikúpiť. "Niekde" znamená 50m nad strelnicou. Pár metrov pod sebou mám vyhorenú trávu a diery po granátoch :) vydriapem sa a popri svahu to miestami znova vysáva až 7ms nahor.



  Krásny deň. Chcel som letieť i viac, ale bol som už hladný a mal som aj kľúče od motoríka, tak že by som doletel na istotku.



 Večer máme brífing u Skynomada, počasie vyzerá zle, tak sa zvažujú varianty 130 a 200km. Tak držte palce, nech nám tu stále neprší!

  Live tracking: http://www.livetrack24.com/tasks/2275
tracklog prvý deň http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/15.8.2015/08:16
tracklog druhý deň http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/16.8.2015/07:47

štvrtok 13. augusta 2015

Predbulharské kilo


  Na Donkoch na desiatu, čo je troška neskoro ale nič strašné. Dole je už česká banda, Oťas, Jirka Hanč a tak podobne. Aj Kauča a Molitorisa tu stretám. Keďže ja v piatok odchádzam spolu s Kubom Strmeňom a za výraznej podpory Zajo, Gradientu a Skybeana na Transbalkan hikefly. Pretekať sa mi tu doma neoplatí ale rád by som už konečne uletel, hoc aj niečo menšie ale uzavreté.


  Rozbalím sa idem na vec, letím na Harmanec, dotáčam výšku a naťahujem ráno na 150. Naskakuje mi cesta a tak neváham, s menšou výškou ju využívam na polke speedu. Letím paralelne s chlapcami z pretekov, ktorý ale iba odštartovali kdežto na smrekovici už mám nejakých 25 km za sebou, oni dotáčajú kozmos, keďže je pre pretekáris FL95. Ja si podupkávam polku speedu a drží. Letím ďalej na Ľubochňu. Tam už mrokarikov nieto (jasná obloha) iba na VF rastú bimbasy. Kým vyklesám na 1300 máta mi hlavou že či to pučiť ďalej lebo nie, Radšej pôjdem na istotku, teda v NT to nie je nikdy na istotu.


  Potočím si pár záveterných stupákov, pri ktorých som vďačný že mám céčko, ktorému možem na 110% dôverovať a veselo sa mrcasiť pár metrov nad stromkami a čelom ku svahu postávať :D
  Preskočím ponad Brankovský vodopád do krásneho bidla, sledujem počas točenia cestu ako mi naskakuje, tak ju čím skôr využívam. Bleskovo to presmažím až na Ďumbier kde mi asi 500m za krížom smerom na východ kreslí 115 fai, max čo z predchádzajúcich dvoch bodov môžem naondiať. :D

Tak sa tam vo vedomí že fúka skôr S-SV ako S-SZ vydám. Hnijem popri skaliskách ale to by sa dalo čakať. Ale keď sa otočím mám sto pod vrchol a to je už povážlivo málo. Ledva preletím za to rebro, asi metrík medzi skalou a akousi baštou čo vystupuje z nej. UFFF doteraz to bolo moc jednoduché, musíš sa Ďuro zapotiť trocha.


  Na Chopku je zase národa, aha!


  Nezostáva mi nič iné ako vytiecť z doliny, som ale veľmi nízko a ešte k tomu fúka proti mne, nad zemou tak 50-100m max, za rohom to však aspoň trochu drží, ale naozaj iba trošku. keby mám singl(tand)e(m)n a mám 50 pod minimálkou tak sa drapnem, ale kedže to nemám hnijem ďalej, mám 1300, to jest 700m pod Ďumbierom, ktorý sa mi čnie za chrbtom temný ako luník 9. Nikde nič nieje, dúfam že to rúbanisko čo je trošku nasvietené, ma zachráni. A veru niečo nájdem. Je to tu však problém, potrebujem nabrať sakra výšku a to dosť tesnú ku maximálnej a môže ma prípadne nasať, tak si nakrončím do 1900 a skočím ku kopcu, hmmm -3,5ms. To je muzika, uchu môjmu naozaj nelahodiaca! Vytečiem do doliny s ešte menšou výškou ale o dosť väčšími nervami. Kvôli jednému kilometru sa takto zatrieskať. Návrat nejako domov ma tak netrápi ako to že som možno zabil jeden z posledných dní na kilo a viac fai.


  Prepínam do režimu Chrigel-zdvíhanie a naplánujem si ako by to mohlo ísť, postupne sa hrabcujem a dúfam, na nič iné nemyslím len na to kde to zosilnie a ako je sklonený ten stupák. Zase raz mi Ailos ukázal, že to nie je len tak, lietať si dlhšie štreky, jedna chyba a sedíš  na zadku.
  Po 54 minútach som nazad na Ďumbieri...no krása! nazad by to mohlo ísť aj lepšie ale fučí jemnúčko proti, keďže sa mi nedá dotočiť poriadna výška, je to postup prískokmi.


  Presvahujem až na Končitú, kde ma sfúkne silný SV, však nevadí, éro mám v ruke a smelo si točím v závetríčku. 2000 stačí podľa oka na Hoľu, kde by som rád vyľondoval, niečo zjedol a pokračoval cez gury domov. So SV vetrom v chrbte by to šlo ako už neraz predtým. Keď pristanem na S štarte, poliaci dvaja pozerajú ako teľce. Že koľko som letel...."reku asi 7 hodín, strašne som sa zamotal"  rečiem. Dedko Poliak sa za hlavu chytá....a ja tiež lebo dlho mi to trvalo a ženie sa rozpad nejakej búrky čo mi to tu môže zatieniť zbytočne. Skáčem do toho a v závetrí aj niečo nájdem ale nie je to žiadna sláva. Vyľondujem a idem na stopa dom, Spokojný že som zamkol dačo menšie a nepreondial som žiadnu výšku. Potrénované na Transbalkan, zdvíhanie sa z božích prdelí :)

http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/12.8.2015/08:25


streda 12. augusta 2015

MČR-MSR-MPL V-S-K-R-A-T-K-E


V skratke: bolo výborne, lietalo sa každý deň, do cieľa prileteli aj taký amatéri pretekársky ako ja. dokonca každý súťažný deň. Problémom bolo že som sa vždy niekde zasekal. Naši pretekári drtili jedna radosť. Som rád že nám stúpa nová hviezda, bolo už načase rozvíriť stojaté vody a prekvapiť i starých harcovníkov. Len tak ďalej, Tomáš!


Prvý deň po príhode sa letí len provizórny task, niekto aj doletí do cieľa.



Prvý súťažný deň je vypísaný zaujímavý task krížom cez dolinu a pendel po východnej strane toho kruševského okruhu a nazad na letisko.
  Po londovaní je tak horúco že ma normálne padák v ruke páli. chytro sa obliať balastom a vypiť goal beer a hneď je na srdci lepšie.  Pišta hádže záložku bo ho vyskladalo na plnom speede, narazená ruka-tým pádom je mimo prekeť.


  Celý tento týždeň je v MK jedna veľká párty. Totiž 2.8 je voľáky deň oslobodenia od Turkotatárov či ký fras, večer čo večer hrá muzika a všetci tancujú. Najlepší je týpek v červenej teplákovej súprave AJDIDAJS s reťázkou čo krepčí s ostatnými v originál macedónskych háboch. Jak Pišta Lakatoš po kruševsky.


Druhý súťažný deň sa letí skoro stovka. Najprv na juh, potom cez ihrisko na druhú stranu a po východnej časti ku kláštoru a domov na letisko. Konečne sa mi podarí držať sa v predu ale pri preskoku cez prilep netrafím bidlo a tak strávim hodinku v 40° a ledva 100m nad zemou. Bodaj ťa!



Tretí súťažný je nejakých 70km. od štartu na juh do stredu doliny, nazad pred štart a bim do cieľa.
Sranda dňa, namiesto toho aby sme s Emilom spolupracovali, rozhodne sa pretekať a skončí pár metrov pred páskou len aby ma "dal " o pár sekúnd, ja si pritočím sto metrov extra a za húrónskeho revu a pár planých slov mi to dá do cieľa s 10m výšky :D











  Posledný deň to pred posledným otočákom stopnú, kvôli prehánke. Pravdu povediac neveril som ale čoskoro po pristátí začal mordor, búrka ako svet, krúpy vietor lejak dlhý čas. Valíme domov že by som na druhý deň polietal dačo.