sobota 19. apríla 2014

Veľká noc, moc na VEĽKÉ PRELETY nebude...

Má to byť jediný letový deň z celých sviatkov, jediný letový a jedine na Donovaly. Taká plejáda ľudí sa tam zíde až strach, z východu, západu a zo severu....z juhu neviem. Idem aj ja teda sprobovať že čo pôjde. Rosničky hlásia pomerne veľa mrakov a poobede sa má rozliať stredná nad skoro celým stredným SVK.
Už cestou na Donky vidím mrak nad Chopkom a to je osem hodín ráno, mraky vyrastené sú však poriadne. Náhlim sa, lanovka o pol desiatej, štart o 10:02 (najskorší čo som kedy zrobil a samozrejme chytil sa). Síce nie vysoko ale predsa, vejem smerom na Krížnu, akurát problém je ten že som netrpezlivý. Za šťavnatého nadávania na plnú hubu pristávam. Nahnevaný ako Putin na amíkov. Nečudo, jediný fajný deň cez prázdniny a ja to zapichnem 10km od štartu.  Počas napchávania výstroje do bágla zase kľajem a to tak mocne že z akejsi chaty po mňa prišiel týpek a kričí, "chytro, zoberiem ťa kde chceš." V krásne vydrhnutej Lade nive kde to smrdí krvou, mi vysvetľuje " So ženou si ležíme a opaľujeme sa, sem tam zakráka krkavec a naraz prefrčíš na padáku ponad nás. Klesáš dole a my sme počuli ako nadávaš, lebo tuto v dolinke sa to ozýva ako v opere. Videli sme Ťa pristáť ale stále si len nadával ako sa odtiaľto dostaneš a tak podobne. Počkal som teda kým sa vyziapeš a keď si stíchol, išiel som po Teba....No za také krásne predstavenie som ťa proste musel ísť zobrať, a kam to bude, na Donovaly?"
Ty koňo, náhoda ako sviňa, možno si ešte polietam dnes aspoň rekreačne. O jedenástej na lanovku, ľudí ako smetí ale pomôžu mi chlapáci zo západu (díky Tomáš) kúpia lístok aj mne a už aj mastíme hore.
 Na štarte chytro chytro všetko nahodiť a letieť, národa je hodne ale pre krátkosť času sa iba chystám a nestíham sa s nimi baviť. Štartuje spolu so Strmeňovcami a ešte k tomu mi starší požičia poprdelky rukavice v ktorým mi nieje zima.
  Hneď od štartu idem popri svahu, bo na donkoch sa všetci motajú v slabom stupáku a fúka svižne. Na Zvolene nič ani ďalej až po motyčky, tam sa bidlo poriadne nájde. Radosť krútiť. Zase nádherné výhľady, farby. Dole v doline jar, zelená tráva a kvitnúce čerešne i hore ešte zima bačuje. Preskočím na Majerovú skalu, tam celá tlupa turistov sedí a obeduje. Pozdravím ich, oni mňa a psy dva čo sú tam s nimi sa idú zbesnieť. Výrazným štýlom to tu nedáva, tak radšej idem po rebre na Krížnu. Tu naberiem pod mraky, okolo sa mkotá kopec padákov, vidím Kraveca, asi Petiho a ostatný sú moc ďaleko. Proti vetru na Harmanec to nejde ani trošíčka, teda ide, drží to ale vietor mocnie. Na nič veľké to dnes veru nebude, ešte aj mrakov je viac ako treba, zlieva sa to do altostratov. 
Otočka od Harmanca, po vetre mraky nosia a ja mám čas premýšľať čo s načatým dňom, zliate mraky nad celými NT, kde tu aj lentikulár, hm... ak sa mi podarí dopracovať až na Malú fatru, zaľúbil sa mi variant posadiť to na holinu niekde pod Chlebom, zjesť svoj vlastný chleba, trošku si oddýchnuť, pokochať sa a potom odletieť na stopa preč. Lenže ešte je to ďaleko, ľubochnianska je síce ešte nasvietená ale aj tak je to už také neurčité. Pred sebou vidím Peťa a naľavo ďalšia XC3ka žltá, asi to bude Jano Terpák. Na konci doliny je to natesno, Jano priletí kúsoček podomnou a už sa nelapne...ale aspoň je na konci a nie kdesi v polke, to by sa fakt prešiel. videl som iba jedno auto aj to bol horár dákysi, keď som sa zdvíhal akurát podomňa prechádzal pomedzi stromy.....letel som zarovno s ním. 


  Zodvihnem sa čosi, vidím ako peak a delta vejú smerom na RK do temnoty, hm nejdem s nimi, idem ja pekne na MF. Nikdy som nebol v priamom fyzickom kontakte s týmto národným parkom, to jest, je mojimi nohami nedotknutý. Len sa tam dostať, na kopci nad Kraľovanmi je to akosi na dlho, nie a nie sa vyzdvíhať...chvíľka trpezlivosti a som aspoň v 1600, potom šup na ten zakoskovaný kopček pred Chlebom a fuk do snehu sa zapichnem. Darmo tu hore bačuje zima. Ako pristávam, turisti z TN si ma fotia. Podebatíme trošíčka, zjem čo mám, pokochám sa výhľadom a letím het. Popri svahu to krásne ide, šutre oblietam tak desať metrov. proste nádhera. 

Deka Od V.Fatry sa natiahla asi do polky doliny Turčianskej ale asi to trošku ešte pôjde, ten výrazný prechod zo svetla do tieňa, vietor rovnobežný s týmto rozhraním a občas nejaký ten mráčik by mi mohli pomôcť dostať sa na J stranu Vrútok na stopa, lebo šľapať sa mi cez mesto nechce ani trošíčku. A mesto dáva, poriadna trojočka až pod mrak a plné kotle proti vetru. Sledovať mesto z pod mraku je celkom záživné, vlaky sa premávajú, autáky tiež. Ako klesák k zemi a mám už asi iba 200 metrov nad, vyberám pristávačku....a reku aha tuto sadnem. Britko to prehodnocujem pretože hneď vedľa lúky vidím budovy, podľa stavu okolia stavieb, "stavieb" samotných a správaní "ubytovaných", je mi jasné že je to cigánska osada... no tak toto nie!! ešte šťastie že strojárne čosi podržia a pristanem tak ďaleko že už ma nevidia skrz stromy. UFFF, nechcel by som zažiť príhodu ako Borgula pri Klenovci. 
Trošku som aj sklamaný..jediné ako tak využiteľné počasie som nevyužil...no hádam ešte dačo príde. Takže najvyšší čas začať poriadne lietať, ĎURO!!
                        http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/18.4.2014/12:15 z chlebu

Dosť fotiek na záver:























nedeľa 13. apríla 2014

V skratke čo je to paragliding, ako to funguje a o čo tu vlastne celý čas ide. (pre nelietačov)






Anglický termín PARAGLIDING je odvodený z pôvodných slov PARACHUTE (padák) a GLIDING (kĺzanie, plachtenie), a jeho slovenským ekvivalentom je termín PADÁKOVÉ LIETANIE. Odvodený termín PARAGLIDER znamená PADÁKOVÝ
KĹZAK, a slovom PARAGLIDISTA trochu ťažkopádne pomenúvame človeka, ktorý sa zaoberá PARAGLIDINGOM. 







Paragliding je teda mladý letecký šport, ktorý využíva schopnosť kĺzania a vyvíjania vztlakovej sily flexibilnou plochou vrchlíka s leteckým profilom krídla pre dopredný pohyb. A samozrejme využitie vetra a termickej činnosti je pre toto padákové lietanie hnacím motorom v dosahovaní výšok a preletových vzdialeností. 


Väčšina ľudí si paragliding často mýli s parašutizmom alebo rogalom. Základný rozdiel je v tom, že parašutisti vyskakujú, pre mňa z nepochopiteľných dôvodov (:D), z fungujúceho lietadla, užívajú si pocit voľného pádu, a padák využívajú len preto, aby ich voľný pád nezastavila náraz o matičku zem. Paraglidisti však využívajú kopce a terénne prevýšenia aby si užili pocit LETU, nie pádu. Pretože paraglidingový padák je určený svojimi výkonmi a vlastnosťami na lietanie, nie skákanie z lietadiel.




Rogalisti 
s ktorými si nás tiež mýlia, lietajú podobným štýlom ako my, akurát ich letové zariadenie je pevnej konštrukcie (trubky, skrutky, oceľové lanká) a tým pádom sa riadi zmenou ťažiska zatiaľ čo u nás primárne zmenou geometrických charakteristík nosnej plochy (jednoducho, ťahaním za správne šnúrky). Na rozoznanie jednoduché, tvar trojuholníka.
História paraglidingu siaha nepriamo do konca 60-tych rokov 20. storočia, keď bol vyvinutý prvý kĺzavý padák určený pre návrat kozmických modulov na Zem. Parašutisti začali túto konštrukciu využívať v 70-tych rokoch k zoskokom z lietadiel, 
no a prvé pokusy alpinistov o zlety z horských úbočí sa datujú do začiatku 80-tych rokov, ktoré sa považujú za obdobie vzniku tohto športu. Za 20 rokov prešiel paragliding prudkým rozvojom z hľadiska konštrukcie padákových klzákov a ich 
výkonnostných parametrov, ale najmä dosiahnutými preletovými výkonmi. Tie sa dnes pohybujú už nad hodnotou 500 km.
(prebraté z učebných osnov PK-A)

O čo tu vlastne ide? V športe zvanom paragliding existujú viaceré disciplíny a typy pretekov.
    také základné rozdelenie: 
motorový paragliding- chlapci z rovín s vrtuľou na chrbte, pokiaľ viem, pretekajú sa kto dlhšie vydrží letieť na 1l paliva alebo oblietavaním nafúknutých pylónov na čas alebo akrobaciou.
 (bezmotorový) paragliding- akrobacia- preteky podobné krasokorčuľovaniu, teda urobiť čo najlepšie sériu fintičiek tak aby sa to páčilo  porote.
 pristátie na presnosť-princíp je zhučať z kopca a trafiť sa do vytýčeného stredu alebo čo najbližšie, prvý dotyk  tela zo zemou (nohe, ruke, prdele... :D)
 lietanie na vzdialenosť- o tomto už čosi bližšie viem (keďže sa tomu venujem), rozdelil by som to ešte   na Cross Coutry a preteky.
Preteky- vo vopred vybratý a dohodnutý, zverejnený čas a miesto sa zíde banda pilotov. V zálohe býva niekoľko štartovacích plôch a podľa vhodnosti počasia sa vyberie vhodný štart. všetci zúčastnený (na svk 15 vo svete aj 150) piloti vyberú zpomedzi seba voľbou tzv: Task Comitee. Týchto pár pilotov vyberá trať ktorá sa bude letieť ten-ktorý deň. Táto trať (min.30km. max som videl asi 150km)sa skladá s otočných bodov  ktoré majú všetci nahraté v prístrojoch GPS a úlohou je v správnom (čo býva niekedy problém) poradí tieto body obletieť. Štartuje sa na trať v okne vopred stanovenom. Vyhráva zvyčajne ten čo do cieľa doletí prvý (race) alebo najrýchlejšie (speed run) a občas iba ten čo doletí najďalej. Rolu v bodovaní hrá viacero faktrorov, to či dotyčný letel prvý, či kopíroval skupinu, či bol na danom bode skôr ako iný atp. Tieto body sa potom sčitujú a na konci preteku, tj. po všetkých odletených dňoch v danom časovom úseku (2-7dní) vyhráva ten najväčší frajer. Poďla všetkého je to najobjektívnejší typ súťaženia v PG. Všetci v ten istý čas, to isté miesto, tá istá trať... rovnaké podmienky pre všetkých. Čo sa mne na tomto moc nepozdáva je tá masovka, kopec krídel, neskorý štart a väčšinou motanica okolo štartu, teda málo kilometrov.



Cross Country-alebo prelety, pre mňa to pravé orechové. Podstata je jednoduchá, uletieť (žiadne mezdipristátie) a zdokumentovať gps záznamom 4 čo nejhodnotnejšie prelety.(vo svetovom 6). To odkiaľ bude pilot štartovať, kam bude letieť či v aký čas a na akom padáku je jeho voľba. Samozrejme nesmie porušiť letecké predpisy daného štátu v ktorom letí (u nás problém výrazných rozmerov) inak bude jeho let vyradený. Uletieť hodnotný prelet neznamená vždy čo najdlhší. Tu je ďalšia možnosť voľby. Existujú tri typy tratí s rozdielnou náročnosťou a od toho sa odvíjajúcimi sa koeficientami.
Voľný prelet- inak povedané let z bodu A do bodu B cez tri otočné body (slangovo záfuk). Čo sa týka plánovania je to najjednoduchšia trať, stačí oblietať zakázané priestory typu letiská , vojenské priestory atp. Najvhodnejšie počasie na to je silný vietor a letieť s vetrom v chrbte až do večera kým nepristaneš lebo slnko zapadá. Na Slovensku uletený najdlhší je 202,5km. Koeficient za km je 1b.





Plochý trojuholník-(slangovo- svahovačka, plocháč, zelený trojuholník) let z bodu A do B, C a spať do A. Je stredne ťažká trať, kedže je už uzavretá, teda treba už čosi plánovať a to to aby sa pilot stihol do skončenia termického dňa doletieť späť na štart. Najľahšie je letieť po tej istej trase v prípade že fúka vietor smerom kolmým na hrebeň, ako v prípade dole. Za tento typ je koeficient 1.8b za km čiže uletím 100km a vrátim sa späť tak mám 180b. Slovenský najdlhší plocháč je 180km, (324b).


FAI trojuholník-kráľovská disciplína :) (slangovo: trojuhas, faiko, modrý trojuhas). Princípom tejto trate je preletieť nad tromi bodmi A,B,C a vrátiť sa naspať na štart. Rozdiel medzi zeleným a modrým je v pomere strán. Aby som uletel platný modrý trojuholník musia byť tieto tri body usporiadané do rovnostranného trojuholníka (minimálny podiel jednej strany je 28% z celkovej dĺžky),  pri zelenom je to šumafuk. Treba si taký prelet vopred naplánovať a prepočítať strany aby to sedelo, inak letí pilot zbytočne (viď nižšie nižšie). Dobré je lietať za slabého alebo úplne nulového vetra, to sa však často nestáva. Koeficient je 2.2b za km teda za tento konkrétny trojuhas 148km bolo 326 bodíkov. Najdlhšie fajko na SVK je 148km.







  To čo malo byť na začiatku, na začiatku nie je a teda, ako sa, kristušát motyka, dajú toľké kilometre uletieť bez medzipristátia (to je nežiadané) a aj bez motora. Za túto úchvatnú možnosť vďačíme prírode a jej úchvatnej sile. Padák, nech je akokoľvek výkonný, na svoj pohyb vzduchom spotrebuváva výšku. Výšku  teda mení na doprednú rýchlosť v rozmedzí 20-70km/h a opadaní 0.8-2.5ms. Krídlo teda v nehybnom vzduchu kĺže k zemi pomerom 1:8 až 1:10. Odštartuje z kopca a tým pádom dostane nejakú výšku toho kopca ale treba hneď nabrať ďalšiu aby bolo možné oddialiť dotyk zo zemou a letieť ďalej. Tu teda prichádza k slovu príroda. My využívame dva druhy získavania výšky: formou termických prúdov a svahového prúdenia.

Termika-laicky povedané, slnko svieti na zemský povrch a zohrieva ho na rozličnú teplotu v závislosti od uhlu dopadajúcich lúčov a typu povrchu. Od toho povrchu sa zohreje aj priliehajúci vzduch ktorý sa pri impulze môže odtrhnúť a začať stúpať. Dôležitý je rozdiel teploty, stúpa iba teplejší vzduch. Ide nie absolútnu teplotu ale relatívnu, teda rozdiel voči vzduchu okolitému. Ak sú tieto podmienky splnené, môže náš teplý vzduch začať stúpať až dokým nevychladne alebo ho nezastaví niečo iné. Často vystúpa až do výšky kde sa z neho stane oblak (kumul, buchta, chmárka). Využívame ho letom krúživým, ako si môžete všimnúť u orlov, bocianov či sokolov.
Svahové prúdenie-vzniká pri prúdení vetrom hnaného vzduchu cez vhodne tvarovanú prekážku. Predstavme si že to čo som dole nakreslil, je naozaj kopec ktorý stojí vetru v ceste... tým pádom ho obtieka, asi takto.



V časti kolmo nafukovanej, (zelenej) pri dostatočnej sile vetra je možné nastúpať nad kopec aj bez termiky. V červenej, naopak to vie pekne vyskladať avšak stupáčik tam má kľud a preto si tam občas poň zaletím (neodporúčam menej znalým).
Pomocou znalostí a skúseností s priebehom týchto fyzikálnych zákonov sú možné letecké presuny do skoro nepredstaviteľných diaľav. Ako sa premieňa takto získaná výška na vzdialenosť sme si už vysvetlili...a to či v daný deň odletí daný pilot 50 alebo 200km, sa už kumštom nazýva.

AK VÁM EŠTE NIEČO NIE ÚPLNE JASNÉ JE, DAJTE ZNAŤ, VYSVETLÍM. Možno som si nespomenul.....

sobota 12. apríla 2014

Chartrová linka Donovaly-Kremnica

V piatok bolo nádherne, mraky krásne ale mne sa ráno nevidelo ako sa válajú v 1300 tak som nešiel lietať. Dnes ráno veľmi skoro stopujem, asi o siedmej a už o deviatej som na Donkoch, Chytro, chytro na lanovečku a celý šťastný pozorujem ako to tu dýcha z juhu...sranda prejde keď hore vystúpim a vidím že je to záveterný valček lebo hore vjeje tak 6-7metrov zo severu. Ale výhľad na Tatry je dychberúci.
 Deväť hodín ráno, času mám ako hus klasu... reku, skúsim prejsť na Končitú a odpálim stade, preskočím na Hrebeň, presvahujem ta a nazad a bude... behom aj s batohom som tam za 20minút, predsalen cez zimu som čosi natrénoval. Cítim, že priestorové hranice stieram čoraz viacej. Ak chcem niekam ísť, idem stopom, na kopec vybehnem krorýkoľvek a ani sa poriadne nezapotím, keď pristanem hoc aj v bájnej Ľubochnianskej doline, prebehnem tých 25km aj s batôžkom. No na úspešný štart  z Malého Zvolena ani Končitej to nieje. Vrátim sa nazad na Novú Hoľu aby som opäť zistil že i tam veje ako sviňa... sedem a viacej metrov zo SV. To sa mi nevidí na bezpečný odlet. Počas tejto prechádzky všímam godzilua godziliaka zakusnutých v sebe... tuším je to láska na 50% :D jeden chce a druhý nie :D
 Na štarte si pospím a každú polhodinu telefonujem s tufozom či to slabne a či nie... no neslabne, huláka až strach....asi som tu dnes zle! :D
 O nejakej jednej sa zoberiem dopreč, reku šlapnem si po hrebienku smerom na krížnu a zbehnem niekde ku ceste, ak sa zadarí niekde odpálim. Vidí sa mi že zo Zvolena by to šlo, po chvíľke zvažovania pre a proti (nie som si istý či fúka SZ,SV alebo S, pristávačka iba jedna a zbytočne vysoko, druhej v podstate nieto, začína sa nenápadko zlievať dokopy.) rozbalím a odpálim, oči na stopkách....ztadeto
 Našťastie svah drží, nájdem si stupáčik natočím a šup ho na Krížnu. Tam Vidím Kravečiakov ako mastia na sever. Výšky majú asi aj cez, bo sú pod mrakmi, ani sa im nečudujem, istotne im riťou stíska aspoň tak ako mne. Medzičasom ma poriadne ponorí do doliny lebo som z toho vetra akosi mimo, ale našťastie neičo nájdem a poctivo točím zpopod Ostredku. Ritný sval trošku povolil.... hlbina lesa sa vzďaluje...Mráčky  po Fatre smerom na Skalku a ďalej na juh sa zliali na totálku... a hlavne nedržia ani za mak. Ešte jastrím po bratoch Kravecoch ale nieto ich a myslím že to zapichli niekde do hlbokej doliny pod Borišovom.
 Ponad Šturec objavujem netušené možnosti pristátie v tejto  neskutočne zasekanej lokalite :D isto sa to zíde niekedy inokedy a šťastím som celý bez seba že to dnes nebude. Napríklad pri záfukoch zo súče na ktorej som mal dnes byť (sakriš) pri západnom vetríku.... tu býva kúštičok problém :) ale iba kúštičok.





 Nad šturcom nakúpim do dvoch litrov a už sa teším na tú bombu čo bude na Flochovej, ktorá je prvým nasvieteným a vhodným miestom pre stupák. No toto sa nekoná a za poriadneho riťostisku ma krásne tlačí k zemi. Ako kameň sa cítim a vário hučí, okálmi jastrím po prípadnej Poslednej Pristávacej Ploche  ale nieto moc na dolet.  Takže ničto... treba sa pridvihnúť to je jediné riešenie. Ako pritáčam v rozbitej 6apolke ani nestíham zbadať tie nádherné PPP predtým schované za kopcom. UFFF natočím koľko sa dá aby som mal pokoj a doklz domov za panelák mohol byť kľudný.



 Krásny doklz, kľudne riadičky pustené, foťák v ruke a lovím čo vidím...



Z dnešného dňa pre mňa plynie: mal som ísť na Súču, mohol som poviať viacej, ale všetko zlé je na niečo dobré... neodletel som síce FAI, ani poriadny záfuk, ale doletel som až domov, čo som chcel, stretol som vetroň a stihol ho aj odfotiť, pekne potrénoval zdvíhačky z božích prdelí a ešte som aj živý a zdravý... krása deň. Dúfam že Kravecovci sa moc neprešli.
P.S. Chartrová nepravidelná linka DONOVALY-KU MNE ZA PANELÁK premáva iba pri počasí nevhodnom na FAI