pondelok 23. decembra 2013

Prechádzka po prašivej Prašivej

   Po včerajšej (21.12) Tlstej som sa akosi rozbehol, mám totiž chuť vyšľapať nejaký poriadny kopec zletieť dolu. Skúsim asi Krížnu alebo Prašivú. Požičal mi bráško pomerne ľahkú reverznú sedačku od Woody Valley, tak našúpem veci nevyhnutné do báglu a 5:55 už mastím z domu na vlak do Zvolena. Vo Zv mám pol hoďku do autobusu ( je to proti môjmu presvedčeniu stopárskemu nuž ale nedá sa ináč, tma je dlho a prichádza sakra skoro, nestihol by som sa aj stopnúť aj vyšľapať a zletieť ešte za vidna) v autobuse stretám Tomáša Miša, tak kecáme a lámem ho nech vyskočí na Donkoch a ide so mnou. Nakoniec frčí domov a ja idem zase sám... Lone wanderer trip, presne tak to mám rád. Sám ako vo vzduchu tak aj na zemi.


   Kráčam popod hnusne nízku oblačnosť smerom do Hiadeľského sedla, akosi je mi clivo, netušil som totiž že zaprdená hmla bude ešte aj na Donkoch a proklatě nízko. Trošku kdesi jaksi odbočím zrejme nie úplne vhodne a pekná cesta sa akosi mení v les. Trošku prejdem hore vyššie a čuduj sa svet, partizánsky chodník som naďabil. Partizánsky asi preto že na mape nebol a naposledy, okrem líšiek a medveďa ktorých stopy som tam objavil nešiel asi žiaden človek od štryridsáteho štvrtého, popadané stromy krížom kec chodník, poprípade nejeden potôčik priamo cezeň... fantázia čo sa mi mega páči.

 V sedle dávam pauzičku trošíčku, predsa len batoh nie je lahučký ako pierko. Pokračujem nekonečnou hmlou až na Prašivú... hore sa to občas pretrhne ale je mi jasné že si to aj pekne znesiem. Fučí ako prasa a hmla sa váľa všade.
 Pole kosky nemá konca kraja, dosť ma to vysiluje, snehu, ľadu po minďár aj troche a všade sa mi stavia do cesty tá zaprdená, prašivá koska!!! Stretnem týpka čo išiel z Ďurkovej zrána, troška pokecáme čo a ako a pokračujem ďalej. Medzi prašivou Prašivou a Chohuľou sa to začína pekne otvárať, jediná diera široko ďalako a rovno do Lúžnej, uj keby nefičalo tak si to krásne zletím ani med. Lenže z miesta kde by to šlo ma skoro sfúklo dole aj s batohom 15kilovým na chrbte....Nič to, pohajkujem dneska trošku viac, utešujem sa... ale moc to nepomáha :)
   Tak si aspoň fotím okolie a vychutnávam atmošku burácajúceho vetru s hmlou prevaľujúcou sa na sever hrebeňa


 Zošľapem, zošmýkam sa dole do lesa a nestíham sa čudovať. V lese je krvi jak v rímskej aréne, či tu strelil dakto dačo alebo sa to chniapalo a hrýzlo medzi sebou neviem a radšej ani nechcem vedieť a makám preč. Neskôr predsa len tuším že tú zver dakto odbachol lebo po zemi ju ťahal asi naspäť, na každom kameni čo trčí z cesty sú nejaké vydrapené chlpy, či krv. Už sa zvečerieva, sledujem hru svetla a tieňa v mračnách. Len odložím foťáčik  čo si to cvakám a už vidím zeleného džípa otáčať sa pred závorou, kričím naňho mávam a utekám šprintom tých sto metrov, našťastie ma zbadá a zastane... "reku ujco horár, vezmite ma dole do dediny bo už ma vystrie."
  Zoberie ma a počas cesty debatíme čo ako na medvede a aké stopy som dnes videl, či mal 50 a či sto kilo. Najlepšia hláška od neho je čo urobil keď naďabil na medveďa keď nechal flintu v aute. 
 "No vieš, maco 10 a či 12 metrov odo mňa, už na mňa oči upieral a flinty nikde, nuž tak som rukami rozhodil a zreval, že som sa až sám seba zľakol a našťastie sa maco zvrtol a utekal až sa prášilo. A ja tiež, na druhú stranu do auta po pušku, ale vieš, ťažko sa mi utekalo keď mi padlo srdce do nohavíc!" Takže už viem ako nato :D. V Lúžnej trošku pošľapem, na hodinách vidím že o 30minút mi z Donovalov odchádza poslený bus. Nuž čo, buď sa stopnem alebo pôjdem pešo až pokým budem vládať a vychrápem sa kdesi v tom padáku, keď som ho už toľko vláčil. Našťastie po troch kilákoch stopnem milý starší párik čo ide do merkuráču do BB, ej bisťu to mi padol kameň zo srdca ale nie do nohavíc ako horárovi, že budem dnes spať doma. Nakoniec sa stopnem až domov a veru, pekný deň to bol, i keď bez lietania. CARPE DIEM!

sobota 21. decembra 2013

Prvý zimný deň

   Ráno o nejakej pol šiestej sa budím aj bez budíka na neodolateľnú túžbu ísť si zabehať. Popod tmavú ale jasnú oblohu pádim behom na Štósik.

 Dnes by bodlo ísť niekam štýlom hike and fly. Ako na zavolanie je tu Pavol Rajčan, horo-lez-borec, ktorý začal zas lietať. O deviatej už sedíme v káre aj s bratkom a valíme smer Blatnica. Čumím von oknom sťa Fi(l)C(k)O na výsledky volieb BB kraja...od určitej výšky je všetko pokryté inovatkou a teda biele ako z rozprávky. Mal sa k nám pripojiť ešte Peťo ale akosi sa mu nechce a ani sa mu nedivím. Len čo prehupneme cez Krem. bane je jasné, hmla ako sviňa kŕmna a až po zem sa vála.